Správa Eurostatu prichádza štrnásť dní pred konaním referenda vo Veľkej Británii o vystúpení z Európskej únie. Z celkového hľadiska nie sú zverejnené čísla príliš optimistické a ukazujú, že integrácia cudzincov v západných krajinách sa uskutočňuje prinajmenšom nie celkom úspešne. Eurostat vo svojej správe porovnáva mieru aktivity domáceho obyvateľstva členských štátov EÚ s aktivitou prisťahovalcov, ktorí prišli do krajín EÚ z iného európskeho štátu alebo iných štátov sveta.
Z pohľadu pracovného trhu Eurostat považuje za aktívneho toho, kto je buď zamestnaný, alebo si prácu aktuálne hľadá. Celkovo do tejto kategórie v minulom roku v Európskej únii patrilo 77,3 % domáceho obyvateľstva vo vekovej skupine 20 až 64 rokov. Medzi prichádzajúcimi z Blízkeho východu a Afriky potom bolo v rovnakej vekovej skupine aktívnych necelých 70 %. Tento rozdiel je vo svetle výsledkov v jednotlivých štátoch najmä západnej Európy ešte veľmi uspokojivý.
Celá správa Eurostatu v angličtine TU.
Štatistiky ukazujú, že čím je daná krajina západnej Európy aktívnejšia v prijímaní utečencov a čím viac je jej imigračná politika liberálnejšia, tým horšie sa darí veľké množsto novoprichádzajúcich integrovať do spoločnosti. A práve schopnosť nájsť si zamestnanie a nebyť závislým od sociálnych dávok je v procese integrácie kľúčovou záležitosťou. Najhoršie zo všetkých štátov v tomto smere na tom je 16-miliónové Holandsko, kde podľa odhadov žije až jeden milión moslimov.
Kým rodených Holanďanov je na pracovnom trhu aktívnych viac ako 82 %, medzi migrantmi s neeurópskymi koreňmi dosahuje miera aktivity len 59,7 %. Prekvapivo zle je na tom aj Nemecko, ktoré pritom na integráciu venuje najviac finančných prostriedkov zo všetkých európskych krajín. Príliš pozitívny vplyv na uplatnenie cudzincov na domácom pracovnom trhu to však nemá. Rozdiel medzi aktivitou Nemcov a cudzincov predstavuje takmer 20 %. Približne rovnako na tom sú tiež Švédsko, Belgicko a Francúzsko, kde je rozdiel niečo okolo 15 %.
Naopak, Veľká Británia si v porovnaní s Nemeckom, Holandskom a ďalšími štátmi severnej a západnej Európy vedie ešte pomerne dobre. Rozdiel v miere aktivity medzi rodenými Britmi a prisťahovalcami z Blízkeho východu alebo Afriky tu dosahuje “len” necelých 12 %. Najlepšie však z týchto štatistík vychádzajú štáty strednej a východnej Európy, kde je väčšinou miera aktivity aj v prípade cudzincov s neeurópskymi koreňmi vyššia ako u domáceho obyvateľstva.
Napríklad v Českej republike je miera aktivity u cudzincov prichádzajúcich do krajiny o pol percenta vyššia ako u “domorodcov”. V Slovinsku robí rozdiel dokonca osem percent a na Slovensku päť percent. Tieto čísla by napovedali o tom, že aspoň zatiaľ sa ich darí vďaka pomerne nízkemu počtu cudzincov z neeurópskych krajín integrovať úspešne na pracovnom trhu. Zostáva však otázka, či sa tento pomer podarí zachovať aj v prípade plánovaného masívneho príchodu desiatok tisíc migrantov v najbližších desaťročiach, ako si praje Európska komisia.
