Viacerým nemeckým politikom sa vyhrážali smrťou. Podľa svedectiev je dôvod jasný. Hlasovali totiž za to, aby bolo vyvražďovanie Arménov Turkami počas prvej svetovej vojny oficiálne označené za genocídu. To popudilo nielen tureckých diplomatov a prezidenta, ale zdá sa, že aj extrémistov. Poslancom, ktorým sa anonym vyhrážal smrťou, pre istotu pridelili osobných strážcov.
Pri zrode iniciatívy, ktorá dosiahla svoj cieľ a podarilo sa jej presvedčiť nemecký parlament, aby krvavé vyvražďovanie Arménov z rokov 1915 až 1916 uznal za genocídu, stála dvojica poslancov Strany zelených (Die Grünen). Zaujímavé je, že obaja muži pochádzajú práve z Turecka a majú nemecké občianstvo.
Tureckému prezidentovi však pravdepodobne neprekážalo, že za návrh hlasovali aj poslanci s tureckými koreňmi žijúci v Nemecku. Erdogan uviedol, že majú „nečistú krv“, a nazval ich „predĺženou rukou separatistických teroristov“ v Turecku.
Cem Özdemir a Özcan Mutlu z nemeckej Strany zelených sa stali terčom vyhrážok smrťou aj počas osvetovej kampane, ktorú viedli ešte pred prijatím uznesenia o arménskej genocíde. Teraz však tvrdia, že reakcie Ankary aj okolia ich desia. „Mám vážne obavy, nikdy som nič podobné nevidel. Nejaký maniak alebo šialenec to môže počuť a myslieť si, že mu jeho vodca dáva príkazy,“ uviedol poslanec Mutlu na margo vyjadrení tureckého prezidenta.
Bola to genocída…
Podľa uznesenia nemeckého Bundestagu (parlamentu) je vyvražďovanie Arménov tureckou armádou z počiatkov dvadsiateho storočia „exemplárny historický príklad masovej deštrukcie, etnického vyhladzovania a genocídy, ktorá hrôzostrašným spôsobom poznamenala dvadsiate storočie“.
Práve slovíčko „genocída“ v spojení s bezohľadným vyvražďovaním Arménov vzbudzuje zlosť a odpor Turecka. Ankara tento termín neuznáva. Existujú však dôkazy o tom, že medzi rokmi 1915 až 1916 zavraždili vojaci vtedajšej Osmanskej ríše viac ako jeden a pol milióna Arménov, o ktorých sa tvrdí, že sú najstarším kresťanským národom na svete.
Etnické čistky spáchané na arménskom národe pred sto rokmi uznali za genocídu už viaceré krajiny. Na stranu Arménska sa postavilo 29 štátov vrátane Ruska, Kanady, Francúzska či Talianska. Arménsku genocídu uznalo aj Slovensko.
V súčasnosti žije v Turecku 70-tisícová menšina Arménov. Prezident Erdogan svoj postoj k otázke historickej krivdy vyjadril vždy jasne a svoj názor nemení ani teraz. Denník The Independent pripomína, že v minulosti dal turecký prezident strhnúť sochu, ktorá mala symbolizovať akési zblíženie medzi Arménskom a Tureckom. Erdogan sochu označil za „otrasnú“ a uviedol, že „nie je možné, aby moslimovia spáchali genocídu“.
- Reklama -
