Turecký minister zahraničia Cavusoglu komentoval požiadavky Európskej únie na revíziu protiteroristickej legislatívy, ktoré Brusel stanovil ako podmienku pre rokovanie o bezvízovom režime s Tureckom.
„Európska únia musí pochopiť, že s Tureckom nemôže používať rovnaké dohodovacie praktiky, ktoré používala pri rokovaniach s Ukrajinou a Gruzínskom,“ povedal Cavusoglu novinárom vo svojom vyhlásení, v ktorom dal jasne najavo, že Turecko je pre Európsku úniu oveľa dôležitejším partnerom než krajiny ako Ukrajina a Gruzínsko.
Tejto narážky sa rýchlo chopili v Rusku. Oficiálna predstaviteľka ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharova „našla v slovách tureckého ministra zahraničia potvrdenie viny ´západných partnerov‘ za rozpútanie kríz na Ukrajine a v Gruzínsku“, píše ruská agentúra Tass. Jej komentár sa objavil v utorok na jej facebookovej stránke.
„Skutočne zaujímavá informácia najmä pre tých, ktorí neverili, že kríza na Ukrajine a vojna v Gruzínsku v roku 2008 boli zapríčinené zlou politikou západných partnerov. Nemyslím si, že by niekto podozrieval tureckého ministra zahraničia z proruského postoja. To naozaj nehrozí. Ide tam o niečo iné,“ napísala Zacharova.
Zacharova potom uviedla niektoré ďalšie príklady vyhlásení tureckého ministra zahraničia, ktoré sa týkali politiky Európskej únie voči Ukrajine a Gruzínsku. „Európska únia si musí uvedomiť, že s Tureckom to tak nepôjde. Takéto praktiky používali pri rokovaniach s Ukrajinou: ,Ste buď s nami, alebo proti nám‘. Gruzínsko dohnali k tomu, že stratilo dva regióny. Európska únia by mala prehodnotiť svoju stratégiu,“ citovala jeho slová.
Napätá atmosféra vo vzťahoch medzi Európskou úniou a Tureckom je zapríčinená hlavne tým, že európski zástupcovia naďalej trvajú na niekoľkých požiadavkách, ktoré musí Turecko splniť, aby mohli jeho občania voľne, tzn. bez vízovej povinnosti cestovať do Európy.
Ankara už Brusel upozornila, že je pripravená odstúpiť od dohody o prijímaní migrantov, ak sa vízová otázka čo najskôr nevyrieši. Turecký minister zahraničia Cavusoglu vyhlásil, že v aktuálnych podmienkach Ankara nemôže zmeniť svoje protiteroristické zákony. Práve to je jedna z požiadaviek Bruselu.
„Povedali sme im to úplne jasne, ´nesnažíme sa vám vyhrážať‘, ale toto je skrátka naša realita. S Európskou úniou sme podpísali už dve dohody a obe sú navzájom prepojené,“ vyhlásil turecký minister.
Podľa pôvodnej dohody by mal bezvízový vstup občanov Turecka do schengenského priestoru začať platiť od konca júna tohto roka. Zatiaľ však všetko nasvedčuje tomu, že strany dohodu v tomto termíne nedosiahnu.
Európska únia aj naďalej trvá na tom, že pred udelením bezvízového styku musí Turecko splniť 72 rôznych požiadaviek. Medzi tieto patrí napríklad užšia definícia slova „teror“ a ukončenie perzekúcie akademikov a novinárov.
„O akej definícii to vôbec hovoríte? Každá európska krajina definuje teror inak,“ vyhlásil minister a poukázal na prísne opatrenia vo Francúzsku.
V Európe zavládli pri budúcnosti dohody s Tureckom nemalé obavy potom, keď úplne náhle z pozície predsedu vlády odstúpil Ahmet Davutoglu, ktorý sa údajne dohodol s Bruselom bez toho, aby svoje kroky riadne konzultoval s prezidentom Erdoganom.
