Kancelárka Angela Merkelová hovorí o zákone ako o historickom míľniku a vicekancelár Sigmar Gabriel v jeho prijatí vidí “skutočný posun vpred”. Kritici zákona však poukazujú, že zákon zahŕňa len symbolické úpravy a má iba upokojiť stále nervóznejšieho nemeckého voliča a zamedziť ďalšiemu vzostupu Alternative für Deutschland (AfD). Hlavným zámerom zákona je podľa jeho predkladateľov prinútiť utečencov učiť sa nemčinu a potom si ľahšie nájsť prácu.
Zákon počíta s integračnými kurzami v rozsahu šesťdesiatich až sto hodín, kde sa utečenci dozvedia bližšie informácie o kultúre a hodnotách, ktoré vyznáva nemecká spoločnosť. Vláda sa tiež zaviazala, že vytvorí 100 000 “nízkonákladových” pracovných miest, kde budú prisťahovalci dostávať jedno euro za hodinu. Zmeny sa premietnu aj do pracovného trhu. Vláda chce vo väčšej miere povzbudzovať nemecké firmy na prijímanie utečencov aj v prípade, že na rovnakú pozíciu majú k dispozícii kvalifikovanejších pracovníkov z Nemecka alebo krajín EÚ.
Celý text v angličtine nájdete TU.
Jednou zo zásadnejších úprav zákona je zvýšenie právomocí pre samosprávy, ktoré tak budú môcť ľahšie zabrániť vzniku prisťahovaleckých get. O trvalý pobyt potom budú môcť utečenci požiadať po piatich rokoch pobytu v Nemecku a vo výnimočných prípadoch už po troch rokoch. Ako uvádza Soeren Kern, súčasťou návrhu zákona je tiež spoločné vyhlásenie vzťahujúce sa na sexuálne násilie páchané utečencami na nemeckých ženách. „Nebudeme tolerovať násilie páchané na ženách, deťoch a ďalších osobách, ktoré potrebujú ochranu. Nezáleží na tom, či sú páchatelia nemeckí občania, alebo utečenci.”
„Kritici zákona, ktorý ešte bude musieť schváliť nemecký parlament, však tvrdia, že problémy s integrovaním utečencov zákon v praxi príliš nevyrieši. Problém je prednostne v tom, že zákon sa vzťahuje len na legálnych žiadateľov o azyl, nie na tisíce ilegálnych,” uvádza Soeren Kern a upozorňuje, že z 1,1 milióna utečencov zatiaľ o azyl požiadalo ani nie 500 000. O pohybe ďalších stoviek tisíc nemajú úrady žiadne informácie. Vláda pritom tieto prípady v rámci zákona vôbec nerieši, čuduje sa Kern s tým, že vláda sa navyše stretáva s nedostatkom lektorov nemčiny.
Problémom podľa Kerna tiež zostáva, kto na seba vezme náklady spojené s implementáciou zákona. „Podľa nedávnych odhadov bude stáť integrácia utečencov v tomto roku asi 25 miliárd eur. Vlády spolkových krajín pritom požadujú, aby centrálna vláda hradila najmenej polovicu nákladov. Kritici tiež poukazujú na absenciu represívnych opatrení. V návrhu zákona sa síce hovorí o obmedzovaní sociálnych dávok, ale nie o hrozbe deportácie. V tomto je navyše vláda veľmi benevolentná. Takmer polovica neúspešných žiadateľov ani po dvoch rokoch neopustila Nemecko.”
Za najväčšie riziko fungovania zákona považuje Kern skutočnosť, že zákon je zviazaný s fungovaním dohody medzi Európskou úniou a Tureckom. „Ak Turecko do Európy vpustí stovky tisíc ďalších utečencov, akékoľvek snahy o integráciu v Nemecku sa zrútia,” myslí si Kern a cituje Hansa-Petra Uhla a Stephana Mayera z bavorskej CSU. Obaja sa zhodujú, že zákon by mal byť finalizovaný. Chýbajú im v ňom stanovené limity na počet utečencov či rýchlejšie deportácie neúspešných žiadateľov o azyl.
