Tisíce moslimských žiadateľov o azyl v Nemecku sa vzdali svojej viery a stali sa novými kresťanmi. ParlamentnéListy.sk ešte vlani informovali o farnosti reverenda Gottfrieda Martensa v Berlíne, ktorá sa práve pre vysoký počet konverzií moslimských utečencov dostala do hľadáčika médií.
Niektorí z konvertovaných utečencov nakoniec priznali, že tak urobili, aby zabránili svojej deportácii. „Keby bola moja krajina bezpečná, nemal by som žiadne problémy,“ povedal mladý Afganec, ktorý pochádza z provincie Ghazni, ovládanej Talibanom. „Ale to nie je, keď sa vrátim, musím sa báť o život,“ dodal.
Reverend Gottfried Martens z Kostola Najsvätejšej Trojice tvrdí, že otázka konverzie na kresťanstvo musí byť otázkou viery a nie strachu. „Rozprávam sa s nimi osobne, aby som zistil, či sú naozaj presvedčení, že sa chcú stať kresťanmi, či skutočne poznajú základy kresťanskej viery,“ vysvetľuje reverend. „A keď vidím, že to nie je ten prípad, potom ich, samozrejme, nemôžem pokrstiť,“ doplnil.
Pozornosť však Martensova farnosť vzbudzuje aj naďalej. Zatiaľ čo prednedávnom slúžil reverend pre verejnosť len jednu bohoslužbu do týždňa, dnes je jeho chrám Svätej Trojice označovaný za najrýchlejšie sa rozvíjajúce sa spoločenstvo v Nemecku. K farníkom pribudlo 850 po perzsky hovoriacich konvertitov, ďalších 350 je v príprave na krst. Väčšia časť konvertitov sú utečenci z Iránu a niekoľkí aj z Afganistanu, pričom v Nemecku žijú nanajvýš niekoľko rokov.
Kresťanstvo ako symbol slobody
Podľa Martensa vývoj v Nemecku súvisí aj so situáciou v domovine utečencov. V Iráne sa totiž spustila vlna šírenia kresťanskej viery, ktorá sa stala akousi formou protestného náboženstva proti diktátu islamského režimu. Kým islam mladí Iránci vnímajú ako dôvod zaostávania svojej krajiny a ako represívne náboženstvo, kresťanstvo sa vraj stáva symbolom slobody a prosperity.
Pastor Martens tvrdí, že aspoň polovica jeho spoločenstva sa kresťanstvom zaoberala už v Iráne, najmä vďaka stretnutiam s arménskymi kresťanmi, ktorí sa združujú v domácich cirkvách. Etnickí Arméni a Asýrčania totiž majú v Iráne povolené vyznávať kresťanstvo. Majú však zakázané prijímať konvertitov a slúžiť omše v perzštine. V Afganistane to majú kresťania ešte horšie. Jediným kostolom v krajine je len kaplnka talianskeho veľvyslanectva, pričom kresťanské misie sú prísne zakázané.
Opatrní evanjelizátori
Ako informuje konzervatívny denník Postoj, aj keď farské noviny pastora Martensa vyzývajú na obrátenie všetkých moslimov, iné farnosti sú pri tejto téme zdržanlivejšie. Mnohí duchovní totiž zastávajú názor, že stretnutie s moslimami so snahou obrátiť ich narúša dialóg medzi náboženstvami a nezhoduje sa ani s duchom a odkazom Ježiša. Evanjelická cirkev v Nemecku však vydala vyjadrenie, že víta utečencov, ktorí sa chcú pokrstiť, a vraj ich počet neustále stúpa.
Konverzie moslimov komentoval pre ParlamentnéListy.sk aj europoslanec a kresťanský evanjelizátor Branislav Škripek. Ten v imigrácii moslimov do Európy vidí veľkú príležitosť pre šírenie Božieho slova. „Keď budete kázať evanjelium v moslimských krajinách, tak vás tam budú prenasledovať. Lenže teraz prichádzajú oni sem a to je práve moment, keď my im môžeme zvestovať evanjelium, pretože oni nám nič urobiť nemôžu. Pod našou strechou naše pravidlá,“ tvrdí Škripek.
Pripomeňme si, že moslimovia za konvertovanie na inú vieru môžu byť vo svojej domovskej krajine potrestaní aj smrťou. Nemecko preto môže len ťažko vracať konvertitov napríklad do Afganistanu či Iránu. Podľa európskych právnych noriem nemôžu byť migranti deportovaní, ak čelia vo svojich domovských krajinách prenasledovaniu za to, že konvertovali.
