Existuje ideálny recept na rozpoznanie samovražedného atentátnika? Podľa „odborníkov“ a ich textov na internete áno. Podľa analytika Zábojníka to také jednoduché nie je.
Navoňaní teroristi
Profesor medzinárodnej politiky v Birminghame Scot Lucas v roku 2015 spísal desatoro bodov, podľa ktorých by ste mali identifikovať samovražedného atentátnika. Zoznam publikoval na webovom portáli EA Worldview. Upozorňuje napríklad na nezvyklo rozmerné oblečenie, pod ktorým sa môžu ukrývať výbušniny alebo chôdzu, ktorá je neprirodzená a spôsobená práve hmotnosťou explozívnych látok alebo narkotikami.
„Dnes sú také časy. Ak by sme si dali pred tridsiatimi rokmi v lete bundu, tak nás vysmejú. Niekomu je teplo, tak si dá tričko. Je to skrátka tak. Ako chcete potom toto rozpoznávať? Niekto má batoh, tak je potenciálny, niekto má bundu, tak je potenciálny, niekto sa pozerá do zeme a snaží sa, aby sa mu s nikým nestretli oči, tak je tiež potenciálny. Má pekné značkové oblečenie, je alebo nie je potenciálny? Dobre vieme, že aj medzi migrantmi so smartfónmi a drahými hodinkami, ktorí sem prišli v rámci migrácie, sú potenciálni džihádisti,“ vyjadril sa k problematike bezpečnostný analytik Zábojník.
Profesor Scot Lucas na tretie miesto zoznamu umiestnil mimiku, ktorá môže upozorňovať napríklad na známky napätia a útočník sa môže prehnane potiť alebo mať kŕč v tvárovej oblasti. Medzi indície patria napríklad aj zmenené dýchanie, veľká batožina či pohybujúce sa pery (útočník sa môže modliť). Lucas tiež tvrdí, že potenciálnym útočníkom môže byť čerstvo oholený jedinec s výraznou vôňou. Podľa neho niektorí bomboví útočníci počas rituálu pred akciou používajú silný parfém.
Dynamit v kufri
Problematikou sa nezaoberajú výhradne len odborníci, ale napríklad aj spisovatelia. Autorka románov Declan Finnová na portáli American Journal tiež spísala jeden z takýchto „nepriestreľných“ internetových zoznamov. Podľa autorky sú samovražednými útočníkmi výhradne muži, napriek tomu, že je už roky dokázaný opak. Podľa informácií dostupných aj na internete sa nimi od šesťdesiatych rokov stále častejšie stávajú práve aj ženy. Finnová píše: „Čerstvý dynamit je stabilná výbušnina, ktorá potrebuje pripojenie k špeciálne vyrobenej rozbuške. Tie sú káblami pripojené k zdroju elektriny a k spínaču. Deväťvoltová batéria je príliš veľká do vrecka, preto treba veľkú batožinu,“ píše samozvaná „odborníčka“ na internete. Podľa nej medzi ďalšie znaky patrí aj tzv. robotická chôdza. „Bomboví atentátnici chodia ako roboti z jednoduchého dôvodu: sú ťažší približne o štyridsať libier,“ píše.
Otázke bezpečnosti sa už dlhé roky venuje aj Michael Gips na portáli Security Managment. Ten pri rozpoznávaní samovražedných útočníkov berie dôraz na ich oblečenie, správanie či dýchanie.
Najskôr depresie, potom samovražedný opasok
„Je dôležité vedieť, či takého útočníka chceme rozpoznať v dave, na ulici či medzi mládežou. Vždy existuje viacero prostredí, kde ho môžeme identifikovať,“ hovorí Zábojník. Podľa neho takáto identifikácia potenciálnej hrozby nie je úplne nulová, ale treba na to vyškolených odborníkov.
„Jeden dôstojník americkej armády už niekedy v minulosti pripravil osem farieb ľudskej pokožky, ktorá sa mení od bledej cez bledozelenú, tmavooranžovú až po červenú. Každá tá farba niečo znamená. Samozrejme, pri nejakej identifikáci to je stále bludisko. Dôležité je aj sledovať reč tela podozrivého, mimiku, pohyby rúk, správanie sa. Identifikovať takého človeka v dave plnom ľudí je veľmi zložité,“ upresňuje.
Analytik sa pozrel bližšie aj na predhistóriu útočníkov. „Takíto mladí ľudia sa väčšinou radikalizujú v nejakých komunitách. Sú spracovávaní buď nejakými duchovnými, alebo salafistami. Sú to väčšinou mladí ľudia zo sociálneho prostredia, ktorí majú okolo dvadsať rokov. Obyčajne sú bez práce, bez záujmov, žijú v depresiách a neveria krajine, v ktorej žijú. Toto je ich spúšťač, ktorým sa na takúto ťažkú dráhu dajú,“ vysvetlil Zábojník.
Je teda podľa Zábojníka možné na verejných priestranstvách rozpoznať možnú hrozbu? „Určite nie v Európe. Čo budeme v dave vyhodnocovať napríklad nejakú ženu, čo má burku a je celá zahalená? To ju budeme označovať za potenciálneho páchateľa len preto, že toto oblečenie nosí v rámci nejakej viery, o ktorej je presvedčená? To by bola diskriminácia,“ hodnotí analytik.
