Erdogan je de facto diktátor a Turecko nemôže byť v EÚ, tvrdí holandský profesor a chce Ankare vrátiť medailu za pomoc s integráciou

Profesor Zurcher dostal vysoké štátne ocenenie v roku 2005. Prevzal si ho v tureckej ambasáde v Haagu priamo z rúk vtedajšieho šéfa tureckej diplomacie Abdullaha Güla. „Dôvod, pre ktorý som si zaslúžil medailu, bol ten, že som sa v rokoch predtým aktívne snažil informovať holandských politikov a verejnosť o Turecku a bojoval som proti predsudkom,“ uviedol Zurcher vo svojom stanovisku.

 

Odborník na prechod od Osmanskej ríše k Tureckej republike v rokoch 2002 až 2004 politikom aj holandskej verejnosti tvrdil, že vtedajšia vláda pod vedením Recepa Tayyipa Erdogana „demokratizuje Turecko krkolomným tempom“. V premiérskom kresle Erdogan zotrval od roku 2003 a odišiel z neho o 11 rokov neskôr, len aby nastúpil ako prezident, ktorým je doteraz. 

V spomínanom čase videl holandský profesor v Ankare demokratizačný rýchlik, čo priznáva. „Môj malý prínos v tých rokoch je sporný. Práve to, že Turecko môže byť súčasťou EÚ, pretože má spoločnú históriu s Európou,“ uviedol Zurcher, ktorý prenáša v univerzite v holandskom Leidene. 

 

Teraz je však, zdá sa, všetko inak. So snahami o vládne cenzurovanie médií, ktoré sa v Turecku objavuje stále častejšie, sa mení aj názor odborníka oceneného za zbližovanie Ankary s Bruselom. „Ignoroval som varovania mojich sekulárnych tureckých priateľov, že Erdogan len využíva EÚ a prístupový proces, aby zničil svojich vnútorných nepriateľov a postupne zvyšoval úlohu islamu v spoločnosti. Mýlil som sa a oni mali pravdu,“ priznáva Zurcher. 

 

Práve cenzúra a nedodržiavanie ľudských práv je podľa profesora z univerzity v Leidene v súčasnosti najväčší problém Turecka. Sú tu však aj ďalšie oblasti, kde to podľa neho nie je v krajine arabského polmesiaca tak celkom v poriadku. V tejto súvislosti Zurcher pripomína zásahy tureckej armády proti Kurdom na juhovýchode krajiny. Pri nich totiž okrem členov Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Ankara považuje za teroristickú organizáciu, zomierajú aj civilisti. 

Ďalším z dôvodov, pre ktoré profesor vracia Turecku vysoké štátne ocenenie, je to, že podľa Zurchera začínajú prevažovať v tureckej spoločnosti islamské hodnoty. „Na väčšine miest je oveľa jednoduchšie nájsť modlitebňu ako predajcu alkoholických nápojov,“ dodáva. 

 

Odborník, ktorý kedysi bojoval za integráciu Turecka do Európskej únie, si teraz sype popol na hlavu a priznáva, že sa veľmi mýlil. „Toto všetko ma presvedčilo, že Erdoganovo Turecko nemôže a nemalo by byť členom Európskej únie – nikdy,“ myslí si Zurcher. 

 

Profesor v oficiálnom zdôvodnení o Turecku uviedol, že krajina, v ktorej sú „politici, legislatíva, médiá, univerzity a jednotlivci len bábkami pre de facto diktátora, kde základné slobody a pravidlá nefungujú, nemôže byť európskou krajinou“. Na záver vyhlásenia Zurcher priznáva, že sa 12 rokov v otázke európskej integrácie Turecka mýlil a cíti sa byť za súčasný stav zodpovedný, preto medailu vracia Ankare.