Svoje nepríjemné zážitky so sexuálnym napadnutím opisuje reportérom nemeckého magazínu sedemnásťročná Diala Hasanová, ktorá pred príchodom do Nemecka študovala strednú školu v sýrskom Damasku. „Práve som v spoločnej kuchyni varila ryžu s hráškom, keď sa tam náhle objavil utečenec z Macedónska. Prikázal mi, aby som s ním išla do jeho izby. Tam ma chytil za hlavu a pritisol sa ku mne celým svojím telom. Kričala som a bránila sa všetkými silami. Podarilo sa mi nakoniec s vypätím všetkých síl vyslobodiť z jeho zovretia a utiecť preč,“ hovorí ešte stále roztrasená Hasanová.
V súčasnosti sa Hasanová zdržuje v azylovom hosteli v mestečku Bergisch Gladbach, ktoré sa nachádza asi pätnásť kilometrov od Kolína nad Rýnom. Mladá žena tu býva spoločne so svojimi dvoma sestrami. Hoci má mladšia sestra len deväť rokov, aj ona sa stáva spoločne so svojimi sestrami terčom zvrhlých pohľadov a obscénnych poznámok, ktoré má na svedomí mužská časť obyvateľov tunajšieho azylového domu. „Jeden muž dokonca prišiel do mojej izby, keď som spala. Nerozumiem, prečo s tým niečo strážnici nerobia,“ kritizuje Hasanová.
Znásilnenia aj mrzačenie pohlavných orgánov
K lepšiemu sa nič nezmenilo ani po spomínanom útoku v kuchyni. Na ubytovni sa síce objavili policajti, ale napadnutej dievčine oznámili, že bez dôkazov jej nemôžu nijako pomôcť. Ako uvádzajú reportéri magazínu Spiegel, túto vetu počúvajú ženy napadnuté v utečeneckých táboroch až príliš často. „Minulý rok požiadalo o azyl v Nemecku 440 000 ľudí, z čoho tvorili ženy a dievčatá asi tretinu. Prišli do Nemecka, aby si zaistili bezpečný život. Rovnako ako v prípade Dialy Hasanovej však prišlo trpké sklamanie. Sťažujú sa, že im nikto nepomáha a sú na všetko samy,“ podotýka Spiegel.
Podľa reportérov týždenníka Spiegel sa koaličnej vláde Angely Merkelovej stále nedarí ženám a dievčatám zabezpečiť ochranu a bezpečie. Zmocnenec vlády zodpovedný za problematiku sexuálneho násilia na deťoch Johannes-Wilhelm Rörig sa v súčasnosti zaoberá asi 40 prípadmi sexuálneho napadnutia detí v rámci utečeneckých ubytovní. Ide o znásilnenia, ale aj mrzačenie pohlavných orgánov často veľmi mladých dievčat. Ako však uvádza samotný Rörig, počet skutočných prípadov bude niekoľkonásobne vyšší ako prípady, ktoré obete oficiálne nahlásili úradom.
Všade len v sprievode manžela
Podmienky v utečeneckých táboroch v Nemecku sú podľa reportérov magazínu pre mnohé ženy doslova neznesiteľné. Dvadsaťjedenročná študentka práv z Homsu Shorouk Kerdová žila uplynulých sedem mesiacov so svojím manželom Mohamedom Alim Hamamim v jednej miestnosti s ďalšími ôsmimi utečencami. Samotná Kerdová nemala ani posteľ a musela spať na podlahe. „Nedalo sa tam normálne dýchať,“ hovorí Kerdová, ktorá je v šiestom mesiaci tehotenstva a obáva sa vzhľadom na okolnosti o jeho zdravý priebeh. Jeden potrat už absolvovala krátko po príchode do Nemecka.
Okrem toho má Kerdová problémy so spánkom a čelí depresiám. Obáva sa totiž sexuálnych útokov. Všade chodí len v sprievode manžela, pretože na chodbách aj v ďalších priestoroch sa bežne potácajú opití utečenci. „Ženy sa stávajú obeťami často hneď dvakrát. Sexuálnemu násiliu čelili vo svojich domovských krajinách alebo počas cesty do Európy a teraz ich stretáva to isté aj v Nemecku. O rozsahu násilia proti utečencom ženského pohlavia doposiaľ neexistuje veľa štúdií. Napriek tomu z jednej takej vyplýva, že štyri z piatich respondentiek uviedli, že boli obeťami psychického týrania a každá druhá žena sa stala terčom fyzického násilia,“ píše Spiegel.
Chcel ho zastreliť vlastný otec
Táto štúdia bola síce vypracovaná pred desiatimi rokmi, ale podľa odborníkov je nepravdepodobné, že by sa tieto čísla zmenili k lepšiemu. Okrem žien sú však v utečeneckých zariadeniach prenasledovaní aj homosexuáli. Jedným z nich je tridsaťtriročný Boris Fadejev, ktorý utiekol minulý rok do Nemecka z rodného Ruska, kde ho chcel zastreliť vlastný otec. „Prišiel som sem, aby som našiel ochranu, ale namiesto toho začalo všetko odznova. Bolo to drsné a nikto mi nepomohol,“ sťažuje sa Fadejev, ktorého prosby však boli nakoniec vyslyšané a dnes sa zdržiava v jednom z mála špeciálnych táborov určených pre homosexuálov, lesbičky, transsexuálov a bisexuálov.
Situácia v utečeneckých táboroch je z tohto pohľadu veľmi vážna, ale podľa týždenníka Spiegel sa ňou nehodlá zaoberať ani samotná kancelárka Merkelová. Tá nedávno odmietla žiadosť zástupcov najväčších charitatívnych organizácií, ktorí volali po vzniku nového zákona. Poslanci sa touto problematikou mali zaoberať v polovici apríla, ale nakoniec odložili rokovanie o novom zákone na neurčito. Samostatne začalo konať aspoň ministerstvo pre rodinu a pomáha aj UNICEF. „V ubytovni, kde býva Diala Hasanová, sa však zatiaľ nič nezmenilo. Jej staršia sestra sa dokonca pokúsila o samovraždu. Všetky tri sestry vážne uvažujú o návrate do Sýrie.“
