“Áno, je tomu tak a musím priznať, že medzi nimi boli aj dvaja grécki učenci.” Ozval sa Dimitrios a pokračoval:
“Ešte niečo k Schliemannovi, ktorý je mojím obľúbeným géniom. Homér mu pomohol aj v tom, že pri jeho ďalšej archeologickej expedícii, pri ktorej sa podľa jeho popisov vydal tou istou cestou, ktorou sa po víťaznej vojne vracal z Tróje kráľ Agamemnon, a to do kraja nazývaného Argolis, ktorý je mimochodom mojím rodiskom, sa mu podarili ďalšie fascinujúce vykopávky.
Argolis je bohatý na staré hradné ruiny z antiky. Až kým tam neprišiel Schliemann, tak boli označované ako pre archeológov nezaujímavé, lebo boli už dávno preskúmané a nebolo tam nájdené nič historicky hodnotné a významné.
Akonáhle tam ale zavítal veľký “čarodejník” Schliemann, tak sa odrazu a úplne nečakane všetko zmenilo. Možno takmer doslova povedať, že len čo prvý raz zakopol čakanom do zeme v bájnych Mykénach, tak už aj vykopal kyklopské hradby opevneného hradu starých mykénskych kráľov.
Aj v tomto prípade sa Schliemann orientoval na svoj vzor, Homéra.
Po objavení starých hrobov v Mykénach, ležali pred ním posmrtné zvyšky viacerých kráľov, každý z nich mal na lebke zlatú posmrtnú masku a jeden z nich mohol byť pravdepodobne sám legendárny kráľ Agamemnon. Už dovtedy slávny Schliemann, sa mykénskymi vykopávkami stal ešte slávnejším. Podľa mňa najslávnejším archeológom svojej doby.
Z Mykén išiel potom Schliemann ďalej – neúnavne ďalej, na ďalšie miesta a všade, kde prišiel, tak tam prinútil hovoriť prastaré kamene o dávnych dobách a zemi vylákal jej zdanlivo navždy ukryté tajomstvá o legendárnych zašlých časoch antickej Helady.
Bol to úžasný triumf nezlomnej vôle, húževnatosti, odvahy a absolútnej dôvery voči Homérovi a jeho veľkej viery na jeho výpovede.”
Pokračovanie nasleduje.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
