Návrh na udelenie bezvízového styku pre vyše 127 miliónov turistov z vybraných nečlenských krajín EÚ prichádza práve v čase, keď sa Európania najviac obávajú teroristických útokov, a kritici preto tvrdia, že nejde o krok správnym smerom.
Pred úderom migračnej krízy sa mohli občania 26 členských krajín Európskej únie, ktoré sú aj súčasťou schengenského priestoru, pohybovať po týchto štátoch bez toho, aby potrebovali víza či pas. Teraz chcú bruselskí byrokrati zaviesť toto pravidlo aj pre obyvateľov krajín, ktoré zatiaľ nie sú súčasťou EÚ.
Problém je však podľa britského spravodajského portálu Express v tom, že bezvízový styk v rámci Schengenu majú získať ľudia z Gruzínska, Kosova, Turecka a Ukrajiny. Podľa návrhu, ktorý ešte tento týždeň s najväčšou pravdepodobnosťou schváli Európska komisia, bude mať právo na bezvízový pobyt každý z občanov spomínaných krajín, ale len na tri mesiace. Akýkoľvek dlhší pobyt v krajinách schengenského priestoru však bude podmienený platnými vízami.
Bezvízový pohyb po Schengene platí len na tri mesiace, ale kritici návrhu tvrdia, že aj to je dosť dlhý čas na to, aby sa do EÚ dostali okrem turistov aj prípadní zločinci.
Turci tlačia na EÚ
Hlavným aktérom je v tejto hre Turecko, ktoré výmenou za pomoc so zvládaním utečeneckej krízy požaduje od EÚ nielen milióny eur, ale aj bezvízový styk s členskými krajinami schengenského priestoru. Ak návrh prejde v tejto podobe, bude to znamenať, že sa po veľkej časti Európy budú môcť pohybovať milióny Turkov bez toho, aby ich mesiace ktokoľvek kontroloval.
Turecko má 75 miliónov obyvateľov a podľa dohody budú mať títo ľudia možnosť vycestovať do EÚ bez víz. Výmenou za túto protislužbu sa Ankara zaviazala, že bude prijímať nelegálnych migrantov z preplnených utečeneckých táborov v Grécku. Každý jeden migrant, ktorý sa z Grécka vráti do Turecka, je však nahradený sýrskym utečencom, ktorého Ankara pošle do niektorej z členských krajín EÚ v rámci dohodnutého presídľovania migrantov zo Sýrie.
Počet migrantov, ktorých môže Turecko takto „vymeniť“ s Európskou úniou, aby sa zmiernila aspoň situácia s utečencami v Grécku, je stanovený na 72-tisíc.
Ankara neplní podmienky
Turecko sa s Európskou úniou dohodlo na podmienkach presídľovania migrantov aj na tom, za akých okolností bude možné spustiť bezvízový styk. Únia žiadala tureckú vládu, aby v rámci dohody schválila vyše 70 zákonov, z ktorých väčšina sa týka dodržiavania ľudských práv a slobody tlače.
Ankara však, zdá sa, nedbá na výzvy z Bruselu, pretože stále neschválila ani polovicu požadovaných opatrení. „Európska únia neznížila štandardy, ale Turecko pritvrdilo svoju hru,“ uviedol zdroj blízky vyjednávaniam s Tureckom pre britský Express.
Turecký premiér Ahmet Davutoglu varoval Brusel, že Ankara prestane plniť dohodu o prijímaní utečencov z Grécka, ak Európska únia nedodrží svoj sľub a neposkytne tureckým občanom trojmesačný bezvízový pohyb po krajinách schengenského priestoru. „Toto je veľká príležitosť pre Európu, aby dokázala, že je spoľahlivým partnerom, ktorý nepoužíva iný meter, ak ide o európske krajiny s prevažne moslimským obyvateľstvom, akou je Turecko,“ uviedla v oficiálnom vyhlásení turecká vláda.
Dohoda o bezvízovom styku ešte nie je ani schválená a Nemecko sa spoločne s Francúzskom už postavili proti nej a predstavili „záchrannú brzdu“, ktorá by ukončila bezvízové cestovanie pre tie krajiny, čo neplnia stanovené podmienky. Takýto návrh však Európska komisia údajne zamietla pod koberec.
Nejde však iba o Turecko, ktoré by sa v prípade schválenia opatrení mohlo už čoskoro tešiť z bezvízového styku s krajinami schengenského priestoru. Rovnaké výhody by mali mať aj občania Kosova, Gruzínska a Ukrajiny.
