Keď ste kandidovali na prezidenta, tak ste za strategických partnerov Slovenska označili Rusko a USA. Naďalej takto zmýšľate?
(Dlhé ticho)
Alebo to nie je pravda?
Nepamätám si presne na tú súvislosť, v akej som to povedal. Desaťročia ale už Rusko označujem za nášho strategického partnera. Možnože v istom období bolo možné takto označiť aj Spojené štáty, ale dnes už nie.
Prečo?
Pretože Spojené štáty sa príliš koncentrovali na svoje záujmy v zahraničnej politike a nezohľadňujú európske záujmy v širšom slova zmysle a slovenské v užšom slova zmysle.
Ste predsedom Slovensko-ruskej spoločnosti, ktorá sa priznáva k rusofilstvu. Z čoho vychádza vaše rusofilstvo?
(Smiech) Začať by sme mohli Jánom Kollárom a tým ruským dubiskom, potom prejsť na kollárovcov, až by sme sa dostali k faktu, že Československo v roku 1918 vzniklo aj preto, že ústredné mocnosti Nemecko a Rakúsko-Uhorsko boli zovreté medzi dva fronty, západný a východný – ruský. Aj keď sa ruský front rozpadol, predsa len odčerpal veľa nemeckých a rakúsko-uhorských síl a vďaka tomu vzniklo Československo. Po druhej svetovej vojne sa Československo obnovilo v pôvodných hraniciach, dokonca Slovensko dostalo tri dediny pri Bratislave. A teraz, keď čítame, že Európska únia sa môže rozpadnúť, tak vznikne otázka, že ak by sa to stalo – a to si neželám – tak o koho sa potom môžeme oprieť? Mne vychádza v prvom rade Rusko.
Takže vaše rusofilstvo vychádza z geopolitických motívov? Nehrá tam rolu napríklad aj vaše kresťanské presvedčenie?
Sú tam najmä geopolitické motívy, aj keď je pravda, že Rusko dnes najviac bráni kresťanov na Blízkom východe.
Nie je vaše rusofilstvo v konflikte s vaším politickým katolicizmom?
Nie, v žiadnom prípade. Veď stačí sa pozrieť na spoločné vyhlásenie, ktoré podpísali pápež a moskovský patriarcha nedávno v Havane. Nie, nie je v konflikte.
Niektorí katolíci, ale aj protestanti, však často kritizujú Rusko za to, že sú v tejto krajine ľuďmi druhej kategórie. Napríklad na rozdiel od pravoslávnych alebo moslimov nemajú možnosť náboženskej výchovy v školách. To vám neprekáža?
Do takýchto detailných otázok sa nepúšťam, pretože to nie je môj odbor. Pozrite sa. Nemožno odpísať stáročia dejín, v ktorých sa vytváral určitý vzťah medzi Západom a Východom, v tomto prípade medzi katolicizmom a pravoslávnou cirkvou. Ale áno, treba sa snažiť, aby sa to zlepšilo. Ako som ale spomenul pápeža a patriarchu, oni už takýto krôčik urobili.
Vaše dieťa KDH sa nedostalo do parlamentu. Aké máte z toho pocity?
Smutné. Želal by som si, aby KDH v parlamente bolo, a myslím si, že by to bolo dobré aj pre Slovensko.
Kto môže za zlyhanie KDH?
Najmä samotné KDH. To doterajšie KDH.
Ako vidíte budúcnosť kresťanskej demokracie na Slovensku?
Kresťanská demokracia je historicky podložená. Prinajmenšom v strednej a západnej Európe, keď sa štáty dostali do problémov, tak kresťanská demokracia bola pomocníkom toho, aby sa z nich dostali. Videli sme to po druhej svetovej vojne až doteraz. Preto si myslím, že keď sa Slovensko dostane do vážnych problémov, nie takých, že koľko poslancov hlasovalo za programové vyhlásenie vlády, tak východiskom opäť bude kresťanská demokracia, pretože ona ponúka najlepšiu ideológiu. Ak porovnáte ľudí, ktorí reprezentovali kresťanskú demokraciu, s ľuďmi z iných politických strán, tak vo svojom priemere sú lepší.
Priznáte, koho ste volili? Bolo to KDH?
(Smiech) Nepriznám.
