nedeľa, 13 júna, 2021
20.1 C
Bratislava
Úvod Aréna Fico vzal dynamit a hodil ho do ohňa. Slováci prišli do Brna...

Fico vzal dynamit a hodil ho do ohňa. Slováci prišli do Brna nariekať nad Marianom Kotlebom. Museli uznať, že…

Debatu o extrémizme a šoku, ktorý slovenská politická scéna zažila, keď sa Marian Kotleba so svojou Ľudovou stranou Naše Slovensko dostal do parlamentu, odštartovali diskutujúci otázkou, prečo k tomu vôbec došlo. Poslanec Martin Klus vidí dôvod v pocite frustrácie v spoločnosti a je presvedčený, že všetko sa začalo už v krajských voľbách v roku 2013 v Banskobystrickom kraji, keď Kotleba zvíťazil. Podľa Klusa následne neprišli zo strany politického mainstreamu systémové riešenia a voličom potom ani napríklad neprekážalo, že Kotleba ako politik zamestnal celú svoju rodinu, ani to, že vyberal nelegálne výpalné od svojich zamestnancov. Jeho pozíciu ďalej posilnili krízy – grécka, ukrajinská, ale hlavne utečenecká.

Podľa Miroslava Beblavého je za aktuálny politický úspech Mariana Kotlebu zodpovedný predovšetkým Robert Fico. „Vlani v lete, keď sa začínala utečenecká kríza, som odhadoval, že Fico do tejto témy nepôjde, aj keď to bolo pre neho lákavé, lebo nikto nevie, ako túto tému kočírovať a čo sa z nej stane, keď sa tento benzín naleje do ohňa. Úplne som sa zmýlil – Fico totiž vzal dynamit a hodil ho do ohňa; ale nemýlil som sa v tom, aký to bude mať účinok. Nakoniec mal Fico menej percent, než keby k utečencom nepovedal ani slovo; a tie percentá skončili u Mariana Kotlebu a inde. Keby sa utečenecká kríza na Slovensku politicky riešila inak a najvyšší predstavitelia vlády neprilievali benzín do ohňa, Kotleba by možno nemal ani päť percent. Keď sa totiž v spoločnosti určité veci legitimizujú z najvyšších miest – čo poznáme napríklad z holokaustu – spoločnosť sa veľmi rýchlo dokáže v tomto smere posunúť,“ povedal poslanec Beblavý a dodal, že Marian Kotleba je niečo ako vírus, ktorý je veľmi dobre nastavený na slabiny imunity slovenskej spoločnosti. Keď sa zistilo, že Kotleba berie výpalné z platu svojich zamestnancov, a on sám sa k tomu priznal, mysleli si jeho odporcovia, že je to jeho koniec, ale nakoniec sa nič nestalo. „A po voľbách v súvislosti s Kotlebom zlyhal leadership Smeru aj ostatných strán, lebo na kameru každý povie, že je to veľký problém, ale uvažovať, čo s tým robiť, im nenapadá,“ povedal Miroslav Beblavý.

Kotleba uspel v „teréne“

Podľa Martina Klusa môže Smeru nakoniec situácia aj vyhovovať, lebo Kotleba neberie voličov primárne Ficovi. Možno je aj dobré pre súčasnú vládu, keď má v opozícii element, ako je Kotleba, lebo to opozíciu rozdeľuje. Upozornil tiež na logické nonsensy v programe Kotlebovej strany: „Na jednej strane tam sú vyrovnaný rozpočet a 15 % daň a na druhej strane silné subvencie a odchod z EÚ. To bolo treba voličom vysvetľovať, ale my sme vysvetľovali len svoje programy,“ povedal Martin Klus. Predseda združenia Nová Generácia Tomáš Smutný ako dôvody, prečo Marian Kotleba uspel, uviedol, že to bolo vďaka eskalácii napätia v súvislosti s utečeneckou krízou, ale podpísala sa na tom aj nešťastná politika štandardných strán. „Nemyslím si, že volebná kampaň bola o témach a programoch, ale skôr išlo len o to, kto pôjde alebo nepôjde s Robertom Ficom. Tretím problémom bolo naladenie protisystémovým stranám a ďalším dopyt po generačnej obmene, čo však v prípade Kotlebu bolo dosť nešťastné,“ povedal Tomáš Smutný.

Hovorilo sa aj o význame toho, ako strany robili kampaň v teréne priamo medzi voličmi. Podľa Klusa sú kotlebovci intenzívne v teréne už od roku 2010, ale inak ako všetci ostatní. „Boli ochotní prísť všade tam, kde sa nie úplne dobre vyrovnala so situáciou štátna moc – v rómskych osadách alebo pri povodniach. Bolo to potom vidieť na volebnej mape, strana bodovala práve tam a tiež na miestach, kde sú najväčšie sociálne problémy a frustrácie. Ich terénna práca je iná ako v prípade akejkoľvek inej strany na Slovensku, s tým treba pracovať. Ak tzv. štandardné strany neprejdú do terénnej kampane, nebude to štrnásť Kotlebových poslancov, ale bude ich viac,“ povedal Klus.

Nemá cenu byť „Kotleba light“

Na otázku, čo by s problémom extrémizmu mali slovenskí politici robiť, odpovedal Miroslav Beblavý, že podmienkou pre úspešný postup pre štandardné strany je hlavne autenticita ich predstaviteľov. „Ľudia sú citliví na to, že sa im politický svet vzdialil, všetci majú rovnaké facebookové profily, pekné obleky a mediálny tréning, ale ľudia majú pocit, že je to všetko klam ako reklama. Preto majú veľký úspech politici, u ktorých majú voliči pocit skutočnosti. Politici by mali byť viac sami sebou, nemá však zmysel súťažiť s Kotlebom v tom byť ako on, lebo to vie najlepšie on sám. Nemá cenu byť ,Kotleba light‘ alebo ,Kotleba zero‘, ľudia, ktorí niečo také chcú, chcú práve plnú chuť a tú im nikto nedá takú ako Marian. Autenticita musí ísť inými smermi, ľudia musia cítiť, že politikov zaujímajú. A najťažšie je snažiť sa urobiť veci verejné zaujímavou politikou tak, aby do nej vstupovali aj noví ľudia. V súčasnosti je veľa ľudí, ktorí chcú niečo zmeniť a vedeli by byť protiváhou extrémov, ale nechce sa im do toho ísť,“ podotkol poslanec Beblavý.

„Kto nekradne, okráda rodinu“

Inou otázkou diskusie bola súčasná korupcia na Slovensku. Podľa poslanca Beblavého predstavuje samotná korupcia symptóm širšieho nefunkčného štátu a spoločnosti a pre Slovensko ide o vážny reálny problém. Krajina totiž patrí v tomto smere k najhorším v Európe. „Aktuálne je frustrujúce, že napríklad Poľsko a Česko v ostatných rokoch ukázali, že ten problém sa dá posunúť pozitívnym smerom. Výrazným príkladom je Estónsko, ktoré vzišlo zo Sovietskeho zväzu, ale dnes je už v prvej európskej lige, v prípade nových štátov EÚ teda nie je nutná predurčenosť na vysokú korupciu,“ konštatoval poslanec Beblavý. Korupcia na Slovensku sa podľa jeho slov nedá riešiť bez toho, aby sa riešila celková nefunkčnosť štátu, ale musí sa klásť dôraz aj na hodnoty a vnímanie korupcie v spoločnosti. „Na Slovensku ľudia vnímajú, že veľa vecí sa nedá vybaviť bez úplatku, a najhoršie sú v tom smere eurofondy, kde dnes už v mnohých oblastiach nikto neverí, že niečo môže získať bez korupcie. To sa nedá zmeniť zákonom, ale kombináciou represie a zmeny v povedomí ľudí. V našej spoločnosti sa stále nachádza mnoho zlých vecí. Okrem pravidiel a hodnôt je dôležitá aj schopnosť štátu ukázať, že sa to dá aj inak, bez korupcie,“ povedal poslanec Beblavý a dodal, že korupcia spojená s eurofondami však nemá nič spoločné s tým, že ide práve o eurofondy, ale je to tým, že sú to fakticky jediné voľné peniaze, o ktorých sa dá voľne rozhodovať. Mali by preto existovať jasné pravidlá pri ich rozdeľovaní a potom klesne korupcia. Ako príklad uviedol slovenské hotely: „Máme najviac hotelov na obyvateľa v Európe a zároveň máme podľa miery obsadenosti najprázdnejšie hotely v EÚ. Keď chce štát financovať turizmus, je množstvo možností, ale nemá zmysel to, že niekomu dá peniaze do vrecka, čo navyše ničí hospodársku súťaž.“

Martin Klus na tému korupcie povedal, že na Slovensku stále platí, že „kto nekradne, okráda rodinu“ a korupcia je prejavom tohto hesla. Príkladom môže byť zavádzanie e-governmentu v Estónsku, kde si to vyžiadalo osemdesiat miliónov eur a Estónci sú dnes na špičke v EÚ. „Na Slovensku sa v podobných sférach investovalo 970 miliónov eur a proces nie je ešte stále dokončený, aj to o niečom vypovedá,“ uviedol Martin Klus.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

Slovensko
Pozitívne vzorky 391,026 +42 Dnes Úmrtí 12,439 +3 Dnes Uzdravení 377,254 Infikovaných 1,333 Last updated: 13. júna 2021 - 13:25 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky
- Reklama -