V rozhovore pre Aktuality.sk sa vyjadrila, že Slovensko je rozdelené na dve časti. Tých, ktorí hovoria, aby sa utečencom nepomáhalo, a tých, ktorí sa organizujú a pomáhajú utečencom na hraniciach, finančne alebo šatstvom. „Nemyslím si, že celé Slovensko je rasistické, často ľuďom iba chýbajú objektívne informácie,“ povedala a ďalej vysvetľuje, „mnohí majú strach, že utečenci budú šíriť choroby alebo budú žiť na dávkach. Keď im vysvetlíme, ako funguje naše azylové konanie, mnohí menia názor.“
Podľa jej názoru by atmosfére v spoločnosti veľmi pomohlo, keby ľudia počuli aj od politických lídrov, že dokážeme prijať určitý počet utečencov. Na otázku, prečo to tak na Slovensku nie je, odpovedala slovami, že nevie. „Vidíme, že po voľbách sa trochu rétorika politikov upokojila, zjavne išlo o predvolebnú kampaň, ktorá nikomu nepomohla,“ uvádza. Podľa jej slov sa v zahraničí nestretáva s pochopením postoja, ktorý Slovensko zaujalo voči utečencom. „Nevedia pochopiť, prečo krajina, ktorá v minulosti potrebovala pomôcť, sama pomáhať odmieta,“ vysvetľuje. Slovensko si doteraz nebudovalo obraz pohostinnej krajiny, a preto nevie povedať, či k nám utečenci vôbec chcú prísť. „Doteraz im túto možnosť nikto neponúkol, s výnimkou skupiny asýrskych kresťanov,“ povedala a dodala, „pre nás je dôležité, aby sme začali pomáhať krajinám, ktoré to potrebujú, a pomocou presídľovacích programov im aspoň trochu uľavili.“
Za šťastné riešenie nepovažuje ani dohodu EÚ, že za každého vráteného utečenca si zoberie Sýrčana z tureckého tábora. „Podmieňovať návrat presídlením iných ľudí je nešťastné. Program, ktorý má motivovať ľudí, sa naviazal na deportácie. Pochybujem, že dohoda medzi EÚ a Tureckom bude mať vplyv na počet prichádzajúcich ľudí do Európy,“ povedala. Za dobrý signál však vníma fakt, že vláda zahrnula do programového vyhlásenia, že je pripravená podporovať konštruktívne riešenia a sústrediť zvýšenú pozornosť na nelegálnu migráciu a jej odstránenie. Števulová tiež tvrdí, že skupina obyvateľov v utečeneckých táboroch nie je v bezpečí ani tam, a týmto ľuďom treba poskytnúť koordinovaný a kontrolovaný príchod. „Takto ich môžeme motivovať, aby neplatili prevádzačom, ale počkali na bezpečnú a legálnu cestu,“ povedala a ďalej objasňuje, že ak odmietame kvóty, mali by sme ponúknuť iné náhradné riešenie. „Môžeme napríklad ponúknuť, že budeme tými krajinami, ktoré budú rozhodovať o žiadostiach o azyl,“ uzavrela.
