Osmanská ríša, ktorej pozostatky tvoria dnešné Turecko, odštartovala počas prvej svetovej vojny v roku 1915 systematické vyvražďovanie kresťanov nevídaných rozmerov a začala tak podľa viacerých historikov a odborníkov prvú genocídu v dvadsiatom storočí. O tejto téme odvysielala švédska televízia TV4 v nedeľu dokumentárny film s názvom „Seyfo 1915 – the Assyrian Genocide (Asýrska genocída)“.
„Seyfo“ je sýrske slovo pre meč a používa sa práve na označenie masového vyvražďovania asýrskych kresťanov Osmanskou ríšou počas prvej svetovej vojny, ktoré Arméni uznali ako genocídu už vlani. Pri sérii týchto krvavých udalostí zomrelo podľa historických záznamov približne 275-tisíc asýrskych kresťanov.
Trafená hus…
Práve slovíčko „genocída“, použité v názve dokumentu, sa však znepáčilo tureckému veľvyslanectvu v Štokholme, ktoré sa proti programovým plánom švédskej televízie ohradilo ešte pred odvysielaním dokumentu, pretože podľa ambasády „nie je objektívny“.
„Prehodnoťte, prosím, vaše rozhodnutie a odvysielajte dokument s vyváženými a zmysluplnými názormi. Iba kompetentný tribunál môže určiť, či bola daná udalosť genocídou,“ píše sa v liste, ktorý švédskej televízii TV4 zaslal Arif Gulen z tlačového oddelenia tureckej ambasády v Štokholme. Stanica svoj program nijako nezmenila.
VIDEO Ukážka z dokumentu Seyfo
Zdroj: YouTube/ Den Ortodoxa Kyrkan: Sanningen, Vägen och Livet
Neakceptovateľné
Švédsky ľavicový poslanec Jonas Sjöstedt vyzval v parlamente na rázne odsúdenie tureckých snáh o ovplyvňovanie vysielania štátnej televízie. „Je neakceptovateľné, aby sa krajina (Turecko) pokúšala umlčať médiá vo Švédsku, a vláda musí zaujať rázny postoj proti takýmto snahám, aby bolo jasné, že to, čo robia s médiami doma, a je to veľmi zlé, nesmú robiť aj vo Švédsku,“ uviedol Sjöstedt pre švédsky portál Expressen.
Podobné snahy ako vo Švédsku prejavuje Turecko aj v Nemecku. Tam pre zmenu Ankara nútila Drážďanský symfonický orchester, aby zmenil program svojho koncertu, plánovaného na 30. apríla. Na nátlak tureckej diplomacie boli umelci nútení vypustiť zo svojho vystúpenia skladbu, v ktorej sa o vyvražďovaní Arménov osmanskou armádou hovorí ako o genocíde.
Genocída Arménov
Podujatie, ktoré bude v Berlíne koncom apríla, nesie názov „Aghet“, čo je slovo v arménčine používané na popis udalostí roku 1915, označovaných ako genocída, a dá sa doslovne preložiť ako „katastrofa“. Drážďanský symfonický orchester, ktorý koncert pripravil, tvrdí, že turecká delegácia pri EÚ opakovane žiadala Európsku komisiu (EK), aby zastavila financovanie podujatia a prestala ho propagovať na oficiálnych stránkach Komisie. O 200-tisíceurovú dotáciu orchester neprišiel, ale EK stiahla informáciu o dátume konania koncertu zo svojho webu.
Projekt „Aghet“ mal premiéru vlani v Berlíne pri príležitosti stého výročia začiatku masakrovania kresťanov Osmanskou ríšou, ktoré viacerí odborníci označujú za genocídu. Ankara a jej spojenci však dodnes odmietajú uznať, že vyvraždenie takmer jeden a pol milióna Arménov počas prvej svetovej vojny bolo cieleným masakrom členov etnickej či náboženskej skupiny, teda genocídou.
Turecko tvrdí, že nešlo o genocídu, a počty mŕtvych sú podľa tureckých diplomatov nadsadené a podľa Ankary nešlo vraj ani o systematické vyvražďovanie obyvateľstva, ktoré by sa dalo za genocídu označiť. Podľa historických prameňov, na ktoré sa vo svojej knihe 100 rokov ticha odvoláva aj slovenský autor a bývalý novinár arménskeho pôvodu Vahram Chuguryan, vraždili osmanské vojská práve arménskych kresťanov po tisíckach. Pre príkaz šetriť náboje preto ľuďom odrezávali hlavy, hádzali ich zo skál, dusili v jaskyniach dymom z ohňov zapálených pred vchodmi a vyrezávali ženám deti z materníc.
„Kto dnes ešte hovorí o vyhladení Arménov?“ túto desivú vetu, ktorú cituje v prvej slovenskej knihe o genocíde Arménov aj Chuguryan, predniesol v roku 1939 Adolf Hitler. Práve nacistický diktátor použil toto prirovnanie len 8 dní pred vpádom do Poľska a vyhlásením takzvaného konečného riešenia židovskej otázky, ktoré do histórie vstúpilo ako holokaust a je medzinárodne uznané za genocídu.
VIDEO Spomienka na obete genocídy Arménov
Zdroj: YouTube/ Ruptly TV
- Reklama -
