Srbská pokroková strana získala vo voľbách po zrátaní 96 percent odovzdaných hlasov 48,2 percenta, čo znamená, že obsadí vyše polovicu z 250 parlamentných kresiel. Jej koaličnému partnerovi, Socialistickej strane Srbska pod vedením ministra zahraničných vecí Ivicu Dačiča, pripisujú 11-percentný zisk. Vučičova strana triumfovala vo voľbách už tretí raz po sebe.
Najmenej päť percent hlasov potrebných pre vstup do parlamentu získalo ďalších päť strán. Dve z nich sú charakterizované ako proruské. Srbská radikálna strana (SRS) ultranacionalistu Vojislava Šešelja, ktorého Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu minulý mesiac zbavil obvinení z vojnových zločinov, získala vo voľbách osem percent hlasov a po dvojročnej prestávke sa vracia do parlamentu. So ziskom päť percent hlasov sa dostalo do parlamentu prvýkrát aj nacionalistické hnutie Dveri, ktoré je ešte extrémnejšie ako Šešeljova SRS.
V parlamente budú ďalej tri prozápadné opozičné strany: kedysi vplyvná Demokratická strana získala šesť percent hlasov a jej odnož na čele s bývalým srbským prezidentom Borisom Tadičom päť percent hlasov. Nové reformistické hnutie Dosta je Bilo (Stačilo) bývalého ministra hospodárstva Sašu Raduloviča, vyzývajúce na radikálne reformy a boj proti korupcii, získalo šesť percent hlasov.
Tieto výsledky znamenajú, že Srbsko bude pokračovať na svojej ceste k členstvu v Európskej únii, ale so silnou proruskou opozíciou. Konečné volebné výsledky zverejnia po zrátaní všetkých odovzdaných hlasov a uplynutí trojdňovej lehoty pre podanie sťažností.
Slovinský politický analytik Borut Šuklje tlačovej agentúre STA povedal, že srbský premiér je absolútnym víťazom volieb, pretože jeho strana má spoločne s partnerskými stranami v parlamente absolútnu väčšinu. Zvíťazil aj v regionálnych voľbách vo Vojvodine, ktoré sa konali takisto v nedeľu, a môže tak uskutočniť všetky ciele, ktoré si pred voľbami vytýčil. V Európe je podľa Šukljeho považovaný za jedného z mála balkánskych predstaviteľov schopných prijímať rozhodnutia a realizovať ich. Teraz čelí viacerým výzvam, ako je členstvo v EÚ, konečná dohoda s Kosovom, privatizácia a reformy, dodal analytik.
