Na úvod predstavil Petr Robejšek formát akcie. “To, čo nás spája, je, že žijeme v rovnakej krajine a pochádzame z rovnakej krajiny a máme teda aj podobné názory. Prečo bez politickej korektnosti?
Politická korektnosť je, aspoň v mojich očiach, jedna zo základných bŕzd poznania. V debate ide o to, kto smie pomenovať, čo je realita. Ako pomenujeme veci – a naopak, ako niektoré veci nepomenujeme. Čo smieme hovoriť a čo nesmieme hovoriť. V skutočnosti je to jeden z mála zdrojov poznania, pokiaľ ide o sociálne problémy – práve voľba, výmena všetkých možných myšlienok.
Nech je akýkoľvek zákaz, akékoľvek obmedzenie akokoľvek zdôvodnené, zbavuje nás možných hlasov, ktoré nás eventuálne môžu inšpirovať, priviesť na stopu a poskytnúť nám pochopenie situácie, na ktoré by sme inak neprišli, keď predpíšeme – smie sa vedieť o všetkom, ale len v tomto koridore. To je hlavný dôvod, prečo ja mám s politickou korektnosťou veľké ťažkosti.
Druhý dôvod je metodologického charakteru, a síce s ohľadom na predstavu, ktorá je spojená s politickou korektnosťou. Keď sa o niečom nebude hovoriť, tak to nebude; a keď sa naopak hovoriť bude, tak to bude tak, ako my o tom hovoríme. To je tak trochu ako z rozprávky, A pretože svet, bohužiaľ, z rozprávky nie je, tak považujem ten akokoľvek motivovaný prístup k zákazu za škodlivý.”
Podľa Robejška práve strana, ktorú pán Bystroň reprezentuje, sa stretáva s tým, že sa niektoré veci nesmú hovoriť a tí, ktorí niektoré veci vyslovujú, sú postavení do rôznych kútov alebo sú mediálne negovaní, alebo sú paušálne kritizovaní.
Z FDP do AfD
“Ako sa vlastne prihodilo Čechovi, že sa stane jedným z vedúcich členov Alternatívy pre Nemecko?” Položil druhému Petrovi, Bystroňovi, prvú otázku Robejšek.
“Mňa od mladosti politika naozaj zaujímala. Ono v tých komunistických novinách sa nedalo čítať, a keď, tak medzi riadkami. Moji rodičia sa dlho snažili emigrovať a nikdy sa im to nepodarilo, ani napríklad dostať výjazdovú doložku. A ja som potom povedal, že keď budem mať osemnásť, zdrhnem, že tu nezostanem. Tak to vraj skúsime ešte raz a ono sa to podarilo. Žijem v Nemecku od roku 1988. Vyštudoval som politológiu v Mníchove a žil som tam úplne normálny život s tým, že som sa chcel politicky angažovať.”
V Nemecku v posledných rokoch podľa Bystroňa má drvivá väčšina obyvateľstva pocit, že medzi stranami nie je veľký rozdiel. Že nie je veľký rozdiel medzi CDU a SPD. Teda medzi predchádzajúcimi konzervatívcami a socialistami.
Že vznikla nová strana, to bol fenomén, ktorý tam nikdy predtým nebol. Do AfD po jej vzniku v priebehu piatich týždňov vstúpilo 17 000 ľudí. “A ja som si povedal – to je ono, to, na čo som čakal; táto strana plní všetko, čo by som chcel, a tí ľudia, ktorí tam sú, vydržia aj dva, päť, desať rokov. Že to nie sú ´piráti´ alebo nejakí blázni, ktorí majú nejaké fantazmagórie, ale že má naozajstný základ. Jedným mailom som vyplnil prihlášku, druhým zrušil členstvo v FDP,” predstavil sa v krátkosti Bystroň. “Rýchlokvasky sme tam, samozrejme, tiež mali. Keď sa zíde v jeden moment 20 000 ľudí, ktorí sa väčšinou nepoznajú, tak sa stane, že sa za pár mesiacov povie – on nenaplnil tie očakávania… To sme, samozrejme, mali. Minulé vedenie teda odišlo. Bol som tam najskôr ako predseda zahraničnopolitického výboru, lebo ma toto najviac zaujíma. Pochopil som, že politika je mojou vášňou, že to nie je len džob, že ma to napĺňa.”
Bez programu?
“Čo výčitka, že ste monotematická strana, že nemáte žiadne iné témy?” Opýtal sa Robejšek. A Bystroň odpovedal: “Vidíte, že sa tomu posmievam. To je protiargument všetkých politických protivníkov. Keby mali pamäť, tak vedia, že máme aspoň témy dve – nezmyselné zachraňovanie Grécka, to bolo prvé. Druhé, ktoré nás veľmi zviditeľnilo, bola téma migračnej krízy. Keď Angela Merkelová hovorila, ste všetci vítaní, nechávala sa fotiť na Facebook a tieto správy sa pustili do arabského sveta, dôsledkom bolo, že prišlo do Nemecka 1,5 milióna migrantov. To sú dve najväčšie témy.”
“Samozrejme, Alternatíva pre Nemecko je absolútne plnohodnotná strana s témami rodiny, dôchodkov, dopravnej politiky, jednoducho, pokrýva celé spektrum. A len pre dokreslenie, máme za dva týždne celospolkový zjazd, na ktorom si odhlasujeme náš program – a len fascikel návrhov programu a žiadostí na zmenu má cez 1500 strán,” vysvetlil Bystroň.
A Robejšek k tomu dodal, že kritika je účelová a navyše ešte kritici zabúdajú, že svojho času strana Zelených, ktorá je dnes etablovaná ako plnohodnotná, uznávaná politická strana, začala s jednou témou. “Strana, ktorá vyjadruje určitú špecifickú požiadavku, ktorú neuspokojujú ostatné, presne túto požiadavku začne vyslovovať, a tým pádom na seba upozorňovať. A v tú chvíľu, keď chce naozaj konkurovať ostatným politickým stranám, tak nutne rozbíja svoj program.”
Fischer: z extrémistu politikom
Bystroň nato vyjadril porovnanie so Zelenými. “V čase ich vzniku k nim nabehla naozaj rôznorodá zmes ľudí. Boli tam ľudia z extrémne ľavicového spektra, bývalí komunisti, v najlepšom prípade Joschka Fischer, ktorý v šesťdesiatom ôsmom ešte behal po Frankfurte a mlátil sa s policajtmi a patril ku skupinkám naozaj militantných ľavičiarov. Do tej strany išli takí tí ľudia, čo chodili vo svetroch, čo si sami uštrikovali, a nosili žaby, čo liezli cez cestu. Napriek tomu tá strana budila dojem – to je tá strana s ochrancami prírody.
My máme tiež rôznorodosť, aj keď dúfam, že nie až takú ako tí Zelení. My sme preto takí viditeľní, že sme jediná strana, ktorá určité nepohodlné témy dvíha, formuluje – a to tie témy, ktorých sa všetci boja, ktorým sa vyhýbajú. Posledné dni nebolo v médiách nič iné ako téma islam, lebo moji kolegovia si ´dovolili´ takú nehoráznosť – poukázať, že islam sa asi nie vo všetkých aspektoch zhoduje s našou ústavou. Vezmem si Korán a ústavu a tu si prečítam, aby sa popravovali homosexuáli. Alebo keď manželka bude mať vzťah s iným, tak ju ukameňujú, podľa šaríe. “Mediálna reakcia bola presne opačná, tam nie je vôbec nejaký dopyt po diskusii. Okamžite sa vraj začne hovoriť – ou, AfD, tá je proti slobode vyznania. Takže tu vidíte to otočenie diskusie o 180 stupňov.”
Sebatrýznenie po nemecky
Robejšek potom povedal pár slov k vzniku AfD: “Keď sa pozriem na politickú situáciu v celej Európe, tak to v Nemecku prišlo strašne neskoro. V každej európskej krajine je menej alebo viac kryštalizovaná protestná strana práve tohto typu. Ona pokrýva témy, ktoré ostatné strany jednoducho odmietajú vziať na vedomie. A pretože funguje, tak zrazu získava takú podporu. V Nemecku vznikla veľmi neskoro a mám pre to svoje vysvetlenie. Myslím si, že Nemecko nielen v tomto smere, ale všeobecne trpí tým, že jeho politická a mediálna elita je presvedčená, že až do skonania sveta treba odčiňovať druhú svetovú vojnu. Tým pádom vytvára čosi ako vymývanie mozgov, vytváranie zlého svedomia, zakazovanie niektorých tém, vynútiteľnosť iných tém. Denne počúvam Deutschlandfunk, čo je rádio ako CNN alebo ČT24, kde bežia len správy… No úprimnú sústrasť,” trefne poznamenal Bystroň za smiechu prítomných.
“Mám určitý cit pre politické triedenie,” pokračoval docent Robejšek. Tam nie je deň, aby aspoň raz nebola spomenutá v nejakom kontexte druhá svetová vojna. Mne to pripadá, ako keby Francúzi každý rok oslavovali porážku pri Waterloo. A ja sa pýtam – ako dlho ešte? Ja sa môžem pýtať ako prisťahovalec. Ale poznám veľa nemeckých známych, tak viem, ako vnímajú túto problematiku oni. Čím mladší, tým viac sa cítia neoslovení. Dôsledkom je, že sa nehovorí o niektorých veciach.”
Bystroň na to: “Irónia osudu. Ja som zo Sliezska a môj dedko býval v dedine, ktorou prechádzala hranica. Keby sa náhodou narodil o päťdesiat metrov ďalej, tak už sa narodil v Reichu a bol automaticky vo wehrmachte – len preto, že sa narodil o 50 metrov inde, tak bol ešte v Protektoráte a mohol si vybrať, či sa prihlási ku sliezskej národnosti, českej alebo nemeckej. Môžete sa staviť, o čo chcete, stále v časovom pásme beží v Nemecku minimálne na jednom programe nejaký čiernobiely dokument, kde je druhá svetová vojna. Ja som sa tešil, že sa v nemeckom dejepise dozviem niečo o nemeckej histórii. A ono nie. Začínalo sa rokom 1918, 1919, potom kríza, nástup nacionálneho socializmu. A trikrát po sebe, vždy z iného uhla, ale vždy s rovnakým koncom.”
Všeobecný trend podľa hostí je, že v celej Európe vznikajú tieto protestné strany, je to dôkaz toho, že kyvadlo sa vracia späť. “My sme mali posledných štyridsať rokov politické spektrum vysunuté absolútne doľava,” pokračoval predseda bavorskej AfD Bystroň: “V Nemecku, vo Švédsku, Francúzsku je to veľmi poznať. Generácia z roku šesťdesiatosem, ktorá obsadila verejnú sféru, ministerstvá, oni sú všade a diktujú nám, čo máme robiť, čo máme jesť, kedy to máme jesť. A táto generácia už dosiahla svoj vrchol. Nemecko je taký veľký kolos, parník, ktorý sa pomaly plazí a nehýbe sa tak rýchlo ako tie rýchlejšie malé loďky ako Rakúsko alebo Dánsko. Súvisí to tiež s blahobytom v týchto krajinách.”
“V Bavorsku žil jeden významný štátnik, Franz Joseph Strauss, ktorý okrem iného mal pregnantné formulácie,” pokračoval ďalej Robejšek. To bolo ešte v čase, keď v Spolkovom sneme boli veľkí ľudia. Jedna z jeho formulácií bola – napravo od CSU, to je teda tá bavorská kresťanská, a sociálnej únie, už je len múr. Tam už nie je nič iné, žiadne miesto pre inú stranu. A teraz zrazu medzi múrom, kúrením a CSU – a nielen v Bavorsku – niečo je. A tiež sa vyhrážal, keď budete hnevať CSU, tak expandujeme do celého Nemecka. A budeme robiť naozaj tú konzervatívnu politiku a vás donútime k veciam, ku ktorým by ste neboli ochotní sa normálne pridať. Prečo to dnes neurobí pán Seehofer?”
O Straussovi ani nehovoriť?
“Rozhodujú o tom politici CSU, ktorí sa volia v Bavorsku,” reagoval Bystroň. “Ak by sa tá strana rozšírila po celom Nemecku, tak by tým získali nejakí cudzí ľudia v Hamburgu, Brémach, lebo budú môcť za túto stranu kandidovať niekde inde. Stratia tí politici, ktorí tam sú teraz, lebo sa do ich revíru napchá konkurencia z CDU. Pretože by všetci volili CDU a my CSU. Egoizmus a snaha zostať pri moci a strach, že by stratili svoje pozície. Oni zatiaľ ale ani nemusia, darí sa im päťdesiat rokov. Na jednej strane sú vo vláde a na druhej strane sú v opozícii. Tie posledné mesiace im to predsa ľudia nebudú, ´žrať´, ale to je tak fascinujúce a pritom priehľadné, keď máme spolkovú vládu, ktorá pozostáva s SPD, CSU a CDU. Tam sedia traja, štyria ministri z CSU vo vláde, sú spoluzodpovední za všetko, čo táto vláda rozhodne. Aj to, že majú niekoľko mesiacov otvorené hranice a tými tam prúdi 10 000 ľudí denne. Zároveň šéf tejto strany sa postaví v Mníchove pred televízne kamery a začne, že on dáva ďalšie ultimátum spolkovej vláde a že napíše list kancelárke Merkelovej a že ju zažaluje pred ústavným súdom. Mne to prišlo komické, ale ľudia to berú. Je to celonemecký fenomén, že oni hovoria, čo ľudia chcú počuť a to všetkým stačí.”
S nástupom AfD už je to vraj trochu kritickejšie. Preto CSU je veľmi nervózne. Nemecko má podľa Bystroňa jednu absurdnú anomáliu politického spektra. “Všade vo svete sa začína politické spektrum na extrémnej ľavici, kde sú maoisti, potom komunisti, potom socialisti, potom strany stredu. Potom máme tých bláznov z pravicového stredu a tých náckov. V Nemecku nikto nechce byť v pravici. Nikto nie je ´rechts', lebo pravica je ako ´rechts Extréme'. Všetci sa teda hromadia na seba a tvrdia, že sú v strede, okrem teda komunistov, ktorí hovoria, že sú ľavičiari. SPD tvrdí, že je strana stredová, a tiež taká je posledné roky. My sme na dom, kde sa Franz Joseph Strauss narodil, dali plaketu, lebo mal sté výročie. Bol to významný bavorský politik, mali sme ho uctiť, ale CSU sa k nemu nepriznáva. Príležitosť by bola. Neurobili to. Naopak. Keď bolo to výročie, tak ten deň tam práve priletela Merkelová, a ostentatívne na tú oslavu nešla. Niečo podobné by za jeho života nebolo možné. A nikto z nich nemal vôbec odvahu povedať – to si vôbec nenecháme ujsť, bol to najdôležitejší politik, chceme, aby ste tam išli a uctili si ho. Nie, nič!”
Ľavicová Angela
“Ak niekedy s niekým pôjdeme do koalície … tak ako liberálno-konzervatívna strana určite nie s komunistami, s najväčšou pravdepodobnosťou ani so socialistami,” pokračoval Bystroň. “Takže ak dovtedy budú ešte liberáli existovať, tak s CDU/CSU, ak sa vrátia na tú časť politického spektra, kde boli.
Odvtedy, čo Angela Merkelová vedie CDU, tak sa CDU posunula takým spôsobom doľava, že jej vlastní členovia si len pretierajú oči a nespoznávajú svoju vlastnú stranu. Všetci sa strašne čudujú, ako je to možné. Oni si neuvedomujú jednu vec. Angela Merkelová sa nielen narodila v NDR. Tá pani bola pracovníčkou pre agitáciu a propagandu v období mládežníckej FDJ. Kto ste to zažili, tak viete, aký typ ľudí sa mohol vôbec v tom komunistickom svete stať referentom pre agitáciu a propagandu. To bolo len pre vybrané kádre, o ktorých sa vedelo, že to má nachystané a urobí kariéru. Tá ženská jazdila do Sovietskeho zväzu za odmenu, mohla študovať v Československu. Pre ľudí z NDR možnosť študovať v ČSSR bol luxus, to bol ten najväčší Západ, ktorý si mohli dovoliť. To si mohli dovoliť len deti členov SED, teda len preverené kádre. A táto osoba vedie teraz CDU a oni sa čudujú, že túto stranu posunula doľava. Áno, zväzáčka!”
“Ak sa teda CDU vráti tam, kam by sme si priali, tak za desať rokov, samozrejme, prečo nie, máme ľudí, ktorí majú chuť, ochotu aj vôľu vládnuť. Ale momentálne to vôbec nechceme a všetci jasne hovoríme – nasledujúcich päť rokov budeme len v opozícii,” dodal Bystroň.
Pegida nie sú blázni
Otázka z publika znela na osobné sympatie či antipatie k Pegide. “Hnutie Pegida nie je parlamentná opozícia,” vysvetlil Bystroň. “Máme v podstate podobné ciele, líšime sa v tom, ako tie ciele chceme dosiahnuť. Oni ako mimoparlamentné zoskupenie chcú demonštrovať – a my sa chceme dostať do parlamentu a zmeniť legislatívny rámec. Osobne mám pre Pegidu – a to je väčšinový názor v AfD – sympatie, podporujeme ju. Hnutie Pegida nepozostáva z nejakých bláznov a náckov, ako sa to často šíri v mainstreamových médiách. K tomu existujú asi tri naozaj fundované sociologické štúdie. Dve, ktoré som čítal, dochádzajú k rovnakým záverom – že priemerný člen Pegidy je mužského pohlavia, približne 48 rokov, ľahko nadpriemerne zarábajúci a nadpriemerne vzdelaný človek. To je stredná trieda. Je hlavne v nových spolkových krajinách, lebo presne tam si toto ľudia už raz zažili, do čoho sa teraz ženieme. Hovoria – ja som si ten komunizmus zažil, pred dvadsiatimi, dvadsiatimipiatimi rokmi som proti tomu komunizmu demonštroval. A teraz je to tu zas.”
Šikanovanie (nielen) z médií
Pán v stredných rokoch, ktorý prišiel až z Prahy: “K pani Merkelovej je potrebné dodať, že jej otec ako kňaz sa presťahoval dobrovoľne zo západného do východného Nemecka a pokiaľ viem, tak pani Merkelová mohla navštevovať aj západné Nemecko a ísť za svojimi príbuznými. Keď prechádzam správy, o vašej strane som sa dozvedel len nasledovné – populisti, prípadne extrémisti. Keby som nečítal články Václava Klausa mladšieho, že ste v Nemecku trochu šikanovaní, tak by som o vás v podstate nič moc nevedel. Ktoré politické hnutie alebo strana by pre vás u nás bola mohla byť partnerom? “
Bystroň na to: “Ja by som neveril, že niekedy budem tak zdesený, čo všetko je v médiách možné. V tom sektore som viac rokov pracoval, som zakladajúcim členom organizácie Mladí novinári v Bavorsku a veril som, že je tu sloboda slova, že každý môže písať, čo chce, že cieľom spravodajstva je ľudí informovať, nie ovplyvňovať. Túto vieru už nemám. Ako v Česku, tak v Nemecku je jasne vidieť tendencia, že médiá informujú tendenčne, v prospech vládnucej triedy – my tomu hovoríme národný front. Ten problém je v systéme. Keď dozorné rady sú menované len z tých strán, ktoré vládnu, tak je to taký trochu incest. Ten systém sa upevňuje v sebe samom.
Keď vznikne politický subjekt ako my … ale to sa stávalo aj Zeleným, tí mali rovnaké problémy, lenže sa s tým vyrovnávali dvadsať rokov; a my to všetko robíme za dva, tri roky a hlavne rýchlejšie. Už z princípu ten systém je proti nám, že sa nás snaží zničiť. Pravidelne, čokoľvek my ako AfD zdvihneme, tak oni to obrátia o 180 stupňov. Ako s tým islamom. Skupinka našich členov spracovávala návrh programu a odvodila každý jednotlivý bod toho návrhu z ústavy. Paragraf ten a ten hovorí sloboda toho a toho a my si myslíme, že islam v tom a v tom bode, súra taká a taká tomu nezodpovedá. A médiá a politici okamžite vyrazili a povedali. Wow! AfD je protiústavna, lebo požaduje niečo, čo odporuje ústave proti slobode vyznania. Pritom nikto z nás nie je proti vyznaniu, tam sa o tom vôbec nehovorí,” posťažoval si Bystroň.
“To isté s populizmom. Máme populistickú stranu vo vláde v Nemecku – to je CSU. Ten politik sa jednoducho postaví každý týždeň pred televízne kamery a ľuďom niečo sľubuje; už v momente, keď to vyslovuje, viem, že to nesplní, že len hrá divadlo, tak to je pre mňa populizmus v tom negatívnom slova zmysle. My sme populistickí v tom, že sa zaoberáme tým, čo ľudia naozaj chcú a že tieto veci politicky formulujeme a sľubujeme im, že to presadíme, že sa o to zasadíme.”
“Zasadil som sa o to, aby sme spolupracovali s rakúskou FPÖ, ktorá je momentálne najsilnejšou stranou. Nás spája to, že sme pomerne euroskeptickí. Ale oni sú ľavicovo populistickí a my sme vznikli ako strana liberálna, my sa v niečom nestretneme. Vzhľadom na Česko, čo sa programu týka, v podstate k nám má blízko ODS, ale iba teoreticky, fakticky to, bohužiaľ, nenapĺňa. V niektorých veciach, samozrejme, Úsvit. Takže by sme tu museli niečo založiť…,” odpovedal Bystroň a z publika zaznela úpenlivá prosba ženy stredného veku: “Tak založte! Ja sa hneď do nej hlásim!”
Internacionála odporu
Robejšek k tomu uviedol: “Čo sa týka určitého odporu v médiách proti AfD, tak vlastne presahuje hranice. To je akási internacionála, či už sa pozriete kamkoľvek, nech je to už francúzsky žurnalista, alebo nemecký, či rakúsky, tak sú viac-menej identickí. To je celkom zvláštny fenomén, ktorý by som nazval odcudzením tých, ktorí majú vlastnému národu hovoriť, čo sa okolo neho deje, zaraďovať udalosti do súvislostí a nechať národ rozhodnúť sám. Národu predkladajú jasné pravdy, ktoré majú ten nadnárodný aspekt. Všade v Európe nájdeme veľmi podobnú dikciu verejnej mienky, ktorá nie je verejným. Keby som bol priateľom sprisahaneckých teórií, a to nie som, tak by som povedal – tu existuje niečo ako akési sprisahanie.”
Bystroň na to: “Poskytol som celkom nedávno jednému novinárovi rozhovor; a on cítil také veľké znepokojenie, že pred neho dal takú omáčku, aby čitateľom vysvetlil, že to, o čom tam potom hovorím, je ´bé´. Napísal – že ten Bystroň argumentuje, že jeho strana chce chrániť našu slobodu pred islamom, ale že to vraj vlastne tak nie je, a hlavne to už robí ten hnusný populista Wilders v Holandsku, on takto loví hlasy. A ja som si myslel, aký je to hrozný človek, ten mediálny obraz toho Wildersa, aj ja, informovaný, by som si s ním nepodal ruku, lebo ten určite vypichuje vtáčikom očká,” glosoval za smiechu prítomných Petr Bystroň.
“V momente, keď som si prečítal, že som vlastne rovnaký, tak sa mi otvorili oči – možno by bolo potrebné sa zamyslieť, prečo ten človek má 30 percent hlasov. Médiá o nás uviedli, to ste tu tiež zaznamenali, že chceme strieľať deti na hranici. Hlavne naša predsedníčka, ktorá má štyri deti… To vzniklo tak, že dala rozhovor do novín. A novinár sa jej pýtal, ako chcete chrániť tie hranice? Tak to nejako vysvetlite. A ona – vy ma chcete zatlačiť do kúta a ja nechcem odpovedať. A on naliehal ďalej a tak hrali štyri, päť otázok, až on ju dotlačil k tomu, že povedala – viete čo, tak dobre. Ja to nechcem. Ten policajt to nechce, ale keď už, jednoducho, iná možnosť nebude, tak, samozrejme, musí použiť aj zbraň v rámci zákona. Rozhovor vyšiel, nič sa nestalo, ale druhý deň to prevzali ďalšie médiá a už tam bolo, že sa požaduje, aby sa strieľalo. Takže ona chce, aby sa strieľalo! A v Štrasburgu už na mňa kamaráti pozerali: Vy chcete strieľať do detí? Vysvetľovať je neskoro, všetci majú informáciu, že tí extrémisti chcú strieľať malé deti na hranici…,” posťažoval si ďalej Bystroň.
“Novinári z veľkej časti sa správajú nie tak, že chcú informovať, oni interpretujú, a oni dokonca chcú vychovávať! A to chcú dokonca aj politici! Neviem, či ste to zaznamenali, ale politici, ktorí stoja na špičke pyramídy, po plebiscite v Holandsku, keď ľud povedal, že nechce asociačnú dohodu s Ukrajinou, povedali: Budeme musieť zrušiť plebiscit, lebo ten hlúpy ľud chce to, čo my nechceme. A druhá reakcia bola – my musíme ten ľud vychovávať, aby si konečne myslel to, čo my. Je veľa novinárov, ktorí sa postavia za to, že ten ľud treba vychovávať. Dokonca syn vydavateľa Spiegelu napísal vo svojom komentári: Ľud nemôžeme nechať rozhodovať, ľud nemá ten správny názor.”
Páchať dobro alebo byť realista?
Ďalšia otázka bola na smerovanie ČR na Východ, odklon od Ameriky a kontakty s Čínou. Bystroň k tomu: “To je stret dvoch poňatí zahraničnej politiky. Môžete ju pojať idealisticky ako Havel, budete páchať dobro, pozývať dalajlámu, zrušíte továrne, ktoré vyrábajú zbrane. Môžete. A druhé poňatie je Zemanovo, ktoré je realistické. Čína má o trochu väčšiu váhu vo svete ako Tibet. Ja by som rád exportoval čokoľvek, napríklad aj zbrane; hlavne, keď z toho bude profit. To je ten pohľad na vec. V čase, keď Čína je globálny fenomén a má väčšiu váhu ekonomicky aj politicky, tak pre krajinu, ktorá je taká maličká ako Česko, by bolo hlúpe sa nesnažiť mať s Čínou dobré vzťahy. Křetínský kúpil tento týždeň v Nemecku hnedouhoľné bane, v Sasku. A kto mu to financuje? Z časti Číňania!”
A k USA uviedol, že to bola druhá demokracie na svete. Po Švajčiarsku. “V 19. storočí pre všetkých, ktorí utekali do Ameriky, socha Slobody stelesňovala ich nádej na slobodný život. V tom čase hrali USA dlhé obdobie vierohodne, tú demokraciu zastávali až do konca pádu železnej opony. Zrazu táto pozícia začala erodovať. A začali sa prejavovať veci, ktoré ľudia vnímajú negatívne. Ale ja sa im nečudujem. Američania sú aspoň féroví, oni otvorene hovoria – naša zahraničnopolitická doktrína je, že chceme byť globálny hegemón a urobíme pre to všetko. Majú vojenský rozpočet 600 miliárd dolárov, čo je rozpočet väčší ako Číny, Ruska, Anglicka, Nemecka a Francúzska dohromady. To ale vedie k tomu, že potom iniciujú aj lokálne konflikty, destabilizujú regióny napríklad v severnej Afrike alebo na Blízkom východe.”
Nemilosrdný kapitál
“Aký je záujem finančného priemyslu?” Bola ďalšia otázka z publika. Robejšek na to: “Jeden spoločný záujem je súperiť o čo možno najväčší koláč a vytlačiť z toho akúkoľvek kontrolu a ďalšiu konkurenciu. Veľké korporácie majú, samozrejme, záujem na TTIP. To neznamená, že o ňu má záujem každá spoločnosť. Celá česká spoločnosť má iný záujem ako nadnárodné korporácie, ktorá chce s ČR kooperovať, má s ňou nejaké záujmy. Musíme mať otvorenú diskusiu, aké sú záujmy našich partnerov alebo eventuálne protihráčov. Zároveň musí byť naša reprezentácia schopná toto reflektovať a správať sa tak, že presiahne horizont svojho vlastného politického prežitia a bude zodpovedať za budúcnosť národa, teda národných záujmov.”
Bystroň tvrdo: “Nie je to realistická, ale skorumpovaná politika. Politici vládnu v prospech niekoho iného. Robia veľmi často to, čo je v prospech nadnárodných koncernov. Čo je cieľom nadnárodných korporácií? Samozrejme, maximalizácia zisku! Nízke mzdy, zmena zákonného rámca, na tej TTIP je všetko vidieť. Aj tá masová nekontrolovaná migrácia má tento efekt, na trh sa zrazu navalil milión a pol ľudí, ktorí budú, samozrejme, vytvárať tlak zdola na strednú triedu. Aby sa zase znížili náklady. My máme v Nemecku veľkú reklamnú kampaň, dvojstránkové inzeráty pofidérneho združenia, ktoré hovoria – my chceme, my to zvládneme – a stoja vraj za tým nejaké podniky v Nemecku. Jeden ten inzerát stojí 60 000 eur. A to je na podporu vlády. To sa im predsa musí vrátiť…”
Nemecko rovná sa EÚ
Otázka ďalšieho mladého prítomného bola, ako bežný občan Nemecka vníma postkomunistické štáty, ktoré nevyvolali nikdy žiadnu vojnu, nemali kolónie, boli v područí veľkého ochrancu, najprv Sovietskeho zväzu, dnes EÚ. “Sme druhoradí a sú vyhrážky, že nám odoberú dotácie a že Nemecko chce ovládať zvyšok Európy.” Reagoval Robejšek: “Bežný Nemec sa o tieto veci príliš nestará. Existuje formulácia: Podľa nemeckého spôsobu sa má svet zlepšiť. Je tu určitá oprávnenosť povedať – my veľa vecí vieme lepšie. Ten obyčajný Nemec to tak ale nepovie a vyhlási – oni nechcú počúvať. My síce sme nominálne v Európe rovnoprávni, ale fakticky od vás očakávame vďačnosť, poslušnosť a nadšenie. Pre nás to znamená vedieť, že to, čo niekto z vrcholných politikov hovorí, že keď nechcete utečencov, my vám škrtneme podpory, tak to je nezmysel, lebo to súvisí s členstvom krajiny v EÚ. Je to skôr informácia pre vnútornú situáciu. Skôr sa pýtajme, ako vyvážiť našu slabšiu pozíciu.”
A slová Bystroňa na to nadviazali: “Nemecko je hegemón strednej Európy. Nemci na rozdiel od Američanov tú svoju ambíciu neuvádzajú verejne, oni ju skrývajú za EÚ. Donedávna neexistovali žiadne zahraničné oficiálne politické nemecké záujmy – my máme len európske záujmy, hovoria Nemci. Keď je to teda záujem EÚ, tak je to záujem Nemecka. Kto na začiatku deväťdesiatych rokov aktívne podporil rozbitie akýchkoľvek väčších celkov v strednej a východnej Európe, či už to bolo Československo, alebo Juhoslávia? To bolo Nemecko. Nemci ako prvý uznali Slovinsko a ďalšie štáty rozpadnutej Juhoslávie. Kvitovali rozdelenie Československa. Samozrejme, to im uľahčuje situáciu. Juhoslávia bola 60 miliónov, ale Slovinci dva milióny, to už je oveľa jednoduchšie tie maličké zemičky nejako lámať.”
Imperializmus pod pláštikom pravdolásky
Môžeme slobodne vyslovovať svoje myšlienky? Bystroň pokračoval: “Môžeme! Kým sú v súlade s tým, čo chce Nemecko,” a sálou zaburácal búrlivý smiech, “…tak budete pochválení a možno urobíte kariéru. Otázka je, čo sa stane, keď budete proti. To je nový spôsob nemeckého imperializmu schovaného pod pláštikom pravdolásky. Tá arogancia a povýšenosť politikov – my vám škrtneme dotácie. ČR je úplne rovnako právoplatný člen EÚ! To urobil Sulík dobre, keď vyhrážali Slovákom, že keď nechcú migrantov, nedostanú dotácie. Tak spočítal, koľko sa dostáva, koľko sa platí, a ako rozdiel vznikla pomerne smiešna suma niekoľkých stoviek miliónov eur. A on hovorí – tak za túto cenu, aby sme si sem priviedli migrantov, tak si tie peniaze nechajte, my ich nechceme. Jednoducho, nenechať sa vydierať, definovať národné záujmy – to sú české národné záujmy. Za tie svoje záujmy bojujú rovnako tak Američania, Francúzi. A Vyšehrad je výborná vec, takto už to nejakú váhu má. To nie je desať miliónov ľudí ako v Česku, ale spolu 60 miliónov. A štyri hlasy, ktoré prehlasujú aj to Nemecko, ktoré má len jeden.”
K aktuálnym voľbám v niektorých spolkových krajinách Bystroň povedal: “Naša strana dostala 25 percent v jednej krajine, v druhej 12 až 13 percent. Tá strana mobilizovala niekoľko miliónov ľudí, ktorí vôbec k voľbám nechodili, ktorí hovorili – aha, konečne ma tu niekto zastupuje. To zemetrasenie pociťujú všetci, všetky konkurenčné strany, a preto z toho majú takú paniku. My sme prevalcovali SPD, sociálnu demokraciu, stranu so storočnou tradíciou. Čo chcete viac po troch rokoch? Zelení sa svojou pravdou a láskou tak skoro nedostali do parlamentu.”
Zamestnať nezamestnaných, nie migrantov
“Väčšina zavedených politikov má charizmu účtovníka,” glosoval Robejšek. A Bystroň pokračoval: “V Nemecku je rovnaká nálada ako u nás za komunistov, keď sa systém zrútil. Všetci vieme, že nemôže fungovať donekonečna, lenže nevieme, kedy to spadne. Ľudia majú strach vôbec povedať, že budú voliť Alternatívu. Chceme, aby sa Európa zachovala, ale nechceme ten moloch, aby nám Brusel diktoval, ako sa máme správať. Keď nám hovoria – áno, potrebujeme pracovné sily, potrebujeme na to migrantov, ale máme tu predsa európske spoločenstvo. Priemerná nezamestnanosť v EÚ je 11 percent, sú aj krajiny, kde je 25 percent, v Španielsku je nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi 50 percent – tak v rámci toho spoločenstvo si navzájom pomôžeme. Na to nepotrebujeme nejakú prerozdeľovaciu agentúru v Bruseli.”
A k vystúpeniu Veľkej Británie z EÚ? “Nemyslím si, že Angličania vystúpia. Uvidíme. Som presvedčený, že ich Európska únia vystúpiť nenechá, bude sa, jednoducho, hlasovať znovu,” uzavrel popoludňajšie stretnutie Petr Bystroň, predseda bavorskej AfD.
