Z biologického hľadiska spočíva hlavný rozdiel medzi spaním a bdelým stavom v zmene dýchacej činnosti. Zvuky, ktoré sú spôsobené dýchaním počas spánku sú slabšie a rytmus dýchania je pomalší a rovnomernejší. To preto, lebo bránica stratí počas spánku podstatnú časť svojho napätia, ktoré na ňu pôsobí počas dňa, keď je človek aktívny. A presne to isté sa s ňou udeje, keď sa žena a muž milujú a dosiahnu orgazmus.“
„Tieto súvislosti mi boli dosiaľ úplne neznáme a je pre mňa skvelé, že sa môžem od teba učiť nové, pre mňa neznáme veci. Bol som už ako dieťa extrémne zvedavý, a toto zvedavé dieťa je stále vo mne a som presvedčený, že ma až do smrti neopustí.
Hovorila si o bránici a práve na ňu teraz nadviažem a poviem ti niečo, čo pre zmenu pravdepodobne nebudeš zas vedieť ty.
Starí grécki filozofovia boli presvedčení, že bránica, tento veľký, na zvon sa podobajúci sval, rozdeľuje do dvoch zón……“
„Ó, drahý! Vôbec som netušila, že sa môj pán astronóm tak dobre vyzná aj v anatómii tela“, skočila mu do reči rozšafne Ginette.
„Odkedy som sa začal zaujímať o ženské telo, tak ma začala zaujímať aj jeho anatómia a následne som sa prepracoval aj k všeobecným anatomickým poznatkom. A predstav si, že spočiatku som nepoznal ani len základne veci o ľudskom tele. Tak veľmi som bol zaujatý a pohltený astronómiou a kozmom. A mimochodom, vonkajšia anatómia tvojho tela je dokonale fascinujúca.“
Po poslednej vete sa sa veľavýznamne pousmial a pokračoval:
„Ako som už povedal, starí grécki mudrci rozlišovali na tele dve oblasti. Oblasť nad bránicou asociovali s dňom, teda so svetlom a tým aj s vedomím. A dolnú oblasť – a to ťa ako psychologičku bude určite veľmi zaujímať – spájali s podvedomím, a tomu prisudzovali noc a tmu. Myslím si, že to bolo, aj keď na to upriamime náš dnešný moderný pohľad, naozaj veľmi skvele vyjadrené. Veď naše vedomie to je predsa naše svetlo – svetlo nášho mozgu – a naše podvedomie, to je niekde ukryté a nemáme k nemu vždy prístup, ak vôbec. A preto je pre nás podvedomie akoby bolo neustále v tme, kde je pred nami ukryté.
Ľudské vedomie spájali antickí Gréci aj so Slnkom a jeho východ, ktorý prináša Zemi svetlo nového dňa, spôsoboval podľa ich predstáv tok energie z okolia brucha do hrude a hlavy a živil tak srdce a mozg a umožňoval ich stálu aktivitu. Táto dohora prúdica energia vybudila potom vedomie. Západ Slnka znamenal stiahnutie energie zhora nadol, a to prinášalo so sebou ospalosť a následne spánok.
Brucho bolo pre nich ale aj symbolickým zjednotením suchej zeme a mora. A bolo tiež niečím, kde bol pôvod všetkého živého, kde sídlili tajomné sily, zodpovedné za nikdy neustávajúci a večný cyklický priebeh života a smrti.“
Pokračovanie nasleduje.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
