“Naša spoločnosť je v súčasnosti v stave riadeného chaosu, nastala kríza autorít,” povedal vo svojom prejave Andrej Trnovec, zástupca Slovenskej ľudovej strany, ktorá bola spoluorganizátorom podujatia. Podľa Trnovca morálnu krízu spoločnosti dokazuje aj to, že spoločnosť si nedostatočne váži prvého slovenského prezidenta. “Jednota národa je našim spoločným a najvyšším záujmom,” povedal s tým, že Slováci by mali pracovať v prospech slovenského národa. Patrik Kubička zo Slovenského hnutia obrody nazval Tisovu smrť najvyššou obetou pre národ. “Táto obeta by mala byť pre nás povzbudením, aby sme hájili naše hodnoty,” vyhlásil. Prítomný na mieste bol aj symbolický pamätník s portrétom Tisa a horiacimi sviečkami.
Jozef Tiso sa narodil v roku 1887 vo Veľkej Bytči. Vo Viedni vyštudoval teológiu, ako katolícky kňaz pôsobil v Oščadnici, Rajci a Bánovciach nad Bebravou. Po vzniku Československej republiky začal politicky pôsobiť v Slovenskej ľudovej strane (neskôr Hlinkova slovenská ľudová strana) a v roku 1925 bol prvý krát zvolený za poslanca československého parlamentu. Po smrti Andreja Hlinku sa stal predsedom strany a po vyhlásení autonómie Slovenska na jeseň 1938 predsedom autonómnej vlády. Po rozpade ČSR a vzniku Slovenského štátu bol zvolený za prezidenta. Za spojenectvo s nacistickým Nemeckom ho v roku 1947 odsúdil Národný súd v Bratislave na trest smrti. Popravili ho 18. apríla 1947.
