Informáciu zverejnil časopis New York Times vo svojom článku s názvom Obviňovanie politiky, nie islamu, za zradikalizovanú belgickú mládež. Časopis vyspovedal belgického socialistického politika Yvesa Goldsteina, ktorý pôsobí ako vedúci kancelárie ministerského predsedu autonómneho hlavného mesta Brusel, a ktorý je zároveň poslancom bruselskej mestskej časti Schaerbeek. Spoločne so štvrťou Molenbeek sa pritom Schaerbeek „preslávil“ ako džihádistické centrum Európy. Islamisti, ktorí zosnovali teroristické útoky v Paríži totiž žili, ukrývali sa a pripravovali svoje útoky v týchto bruselských častiach.
Žiaci bez moderného umenia: Teroristi sú hrdinovia
Goldstein v rozhovore tvrdí, že „naše mestá čelia obrovskému problému, možno najväčšiemu od druhej svetovej vojny“ a kladie otázku: „Ako je možné, že ľudia, ktorí sa narodili v Bruseli, v Paríži, môžu nazývať hrdinami tých, ktorí vykonávajú násilie a teror?“ Goldstein priznal, že podľa vyjadrení učiteľov moslimských detí z Molenbeeku a Schaerbeeku považuje asi 90 percent ich žiakov teroristov z Bruselu a Paríža za hrdinov.
Socialistický politik však odmieta, že by islam hral akúkoľvek rolu v parížskych a bruselských útokoch, pričom tvrdí, že „náboženstvo je pre nich iba zámienka“ a že „neveria v nič“. Jeho diagnóza spočíva v tom, že problémom je nedostatok diverzity a slabý prístup moslimskej mládeže k modernému umeniu.
„Máme tu štvrte, kde ľudia vidia iba rovnakých ľudí, chodia do škôl s rovnakými ľuďmi. Aké spojenie majú s celkovou spoločnosťou, aký vzťah majú so skutočnou rozmanitosťou? Je to vytváranie geta,“ povedal Goldstein s tým, že na vine sú bruselskí mestskí plánovači.
„Títo mladí ľudia nikdy nejdú do múzea… Nikdy nevideli Chagalla, nikdy nevideli Dalího, nikdy nevideli Warhola, nevedia, čo je to snívať,“ myslí si socialista.
Nezodpovedané otázky
Článok pripomína, že židia už Schaerbeek opustili a predávajú posledné dve synagógy. Nepýta sa však niektoré základné otázky. Ak za islamistický extrémizmus môže nevhodné mestské plánovanie v Bruseli, prečo ide o globálny fenomén? Prečo židovská komunita opustila Schaerbeek? Alebo prečo Číňania žijúci izolovane v čínskych štvrtiach nevykonávajú teroristické útoky napriek tomu, že tiež nechodia do múzeí a nestretávajú sa s moderným umením?
Tieto otázky si síce nekladie Goldstein ani článok New York Times, pýta sa ich však belgická verejnosť, ktorá si začína uvedomovať, že radikalizmus nie je záležitosťou iba okrajovej časti belgických moslimov. Vidieť to bolo aj pri zatknutí najhľadanejšieho muža Európy, teroristu Salaha Abdeslama, pri ktorom sa moslimskí obyvatelia Molenbeeku dostali do násilných stretov s bezpečnostnými zložkami belgickej polície. Niektorí z nich dokonca otvorene vyjadrovali podporu teroristovi zodpovednému za novembrové parížske útoky.
Na rozšírenosť islamistickej ideológie upozornili aj policajti pracujúci na bruselskom letisku Zaventem, ktoré sa stalo jedným z terčov teroristických útokov. Belgickí muži zákona pritom ešte pred niekoľkými týždňami tvrdili, že aj po útokoch pracovalo na letisku najmenej 50 podporovateľov Islamského štátu. Zamestnaní mali byť ako upratovači, predavači či dokonca manipulátori s batožinou.
