Šéfujete Úradu BBSK, keď s vami občas komunikujem, či už mailovo, alebo telefonicky, zdá sa, že ste dosť vyťažený. Ako vyzerá taký váš tradičný pracovný deň?
Tradičný deň? Do úradu prídem medzi pol ôsmou až ôsmou. Najskôr podpíšem dokumenty, ktoré tu na mňa čakajú, rôzne platobné príkazy do banky či pohyby v pokladni. Ďalej je na rade prideľovanie pošty, rôzne stretnutia s občanmi a vedúcimi jednotlivých oddelení. Toto trvá tak do piatej až šiestej večer, potom idem domov a na druhý deň zase to isté. Občas sa vyskytne nejaká pracovná cesta. Zhruba dvakrát do týždňa sa chodím pozerať po rôznych organizáciách. To znamená po školách či napríklad knižniciach, ktoré od nás niečo požadujú. Či už je to nejaká rekonštrukcia okien, zatepľovanie, či iná investičná akcia. Napríklad otvorenie školského laboratória alebo niečo podobné. Väčšinou si to chodíme overovať osobne.
Ste členom ĽS NS, riaditeľom Úradu BBSK, a teraz ste sa dostali aj do NR SR. Kým sa cítite viac? Straníkom, šéfom úradu či poslancom? Ktorej funkcii budete venovať najviac času a energie? Skúsite si to nejako podeliť?
Byť straníkom nie je funkcia, je to skôr presvedčenie.
Nejaký čas vám ale zaberie práve aj straníctvo…
Áno, zaberá, ale ja to neevidujem ako prácu. Robím to, ale nemám pocit, že by som pracoval. Považujem to skôr za niečo, čo ma baví, napĺňa a robím to z nejakého presvedčenia. Neunavuje ma to ako práca a nepotrebujem potom oddychovať ako po nejakej práci. Čo sa týka ostatných funkcií, tak v prvom rade sa cítim ako riaditeľ úradu. Poslanecký mandát zatiaľ poriadne nevykonávame, keďže rokovania ešte poriadne ani nezačali.
Šéfom úradu budete aj naďalej, budete v dvoch funkciách a teda poberať dva platy, to už je celkom pekný balík…
To si ľudia len myslia, že máme dva platy, no ten druhý, riaditeľský plat je minimálna mzda. Tak je to postavené aj v zákone o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, myslím, že tak sa to volá. Tam je jasne definované, že poslanec národnej rady, ktorý vykonáva aj inú funkciu, popri tej poslaneckej, musí za túto funkciu poberať minimálnu mzdu. Zo zákona sa to týkalo mňa ako riaditeľa úradu a predsedu Mariana Kotlebu. My v strane sme si ale sadli a porozprávali sme sa aj s ostatnými poslancami, ktorí si ponechali pozície v Banskobystrickom kraji. Bolo to také morálne gesto, aby sme z tých verejných peňazí nebrali také veľké platy. My také platy v podstate ani nepotrebujeme. Však načo je človeku toľko peňazí? Tak sme urobili gesto, že sme všetci na úrade začali poberať len minimálnu mzdu. A preto na túto úroveň, lebo to stanovuje zákon, a je to najnižšia možná mzda, ktorú môžete poberať na to, aby bol uzatvorený plnohodnotný pracovný pomer.
Na Facebooku píšete, že funkcii riaditeľa úradu ste sa nezbavili zo strategických dôvodov, čo to znamaná?
Ľudová strana Naše Slovensko v súčasnosti pôsobí v dvoch inštitúciách. Je to Banskobystrický samosprávny kraj a v súčasnosti aj NR SR. Boli by sme naozaj veľmi krátkozraký a slabí stratégovia, ak by sme teraz opustili Banskobystrický samosprávny kraj a venovali sa len parlamentu. Mohli by nám to vyčítať aj ľudia, že nás do parlamentu nezvolili s tým, aby sme z Banskobystrického kraja utiekli za lepším flekom do parlamentu. A ak by sme odtiaľto odišli, zastupiteľstvo kraja by touto funkciou pravdepodobne poverilo nejakého poslanca, zrejme zo Smeru a všetko by sa vrátilo do starých koľají tak, ako to bolo predtým.
Spomínate aj parlament, aké sú hlavné témy či programové body, ktorým by ste sa chceli v NR SR venovať?
Všetky naše kľúčové body sú zastrešené spoločným dáždnikom, spoločným ideálom, a tým je, aby zavládol poriadok a spravodlivosť. Nemyslíme tým teraz nejakú diktatúru, to vonkoncom nie. Skrátka, nech zákon platí pre všetkých rovnako. Z tohto sa odvíjajú aj naše jednotlivé programové body. Najdôležitejšími sú pre nás v súčasnosti bezpečnosť obyvateľov a vymožiteľnosť práva. Policajné štatistiky síce hovoria, že bezpečnosť sa formálne zlepšuje, ale to je, samozrejme, spôsobené len tým, že trestné činy sa klasifikujú ako priestupky a priestupky sa klasifikujú ako nič. Len sa posúva hranica, stupnica na akomsi meradle, aby to vyzeralo lepšie, ale realita na ulici je iná. Vymožiteľnosť práva je druhá vec. Dnes sa normálny človek na súde nemá absolútne šancu domôcť nejakej spravodlivosti. Súdne konania sú nekonečné, sudcov je málo a často rozhodujú tendenčne. Keď rozhodnú krivo, často im za to nehrozí žiadny postih. Myslím tým nejaký reálny postih. Nielen formálny, taký na papieri.
Médiá, politici či aj niektorí občania vás už tradične označujú za neonacistov, rasistov, fašistov. Vy už zase tradične tvrdíte, že nimi nie ste. Nemyslíte si, že za to môže aj vaša rétorika či správanie niektorých vašich členov strany a sympatizantov? Klasicky sa o Rómoch vyjadrujete ako o cigánskych extrémistoch a vášho poslanca Medveckého ste museli poslanecky „suspendovať“ pre jeho zapletenie do bitky s občanom Dominikánskej republiky. Jeho nasledovník Mazurek sa zase “preslávil” hanlivou vetou: Je*em vášho Alaha, namierenou voči islamskej rodine. Známe sú tiež jeho názory šírené na Facebooku. S vašou stranou je spájaný aj Rasťo Rogel zo skupiny Juden Mord (Smrť Židom), ktorá je zase známa napríklad refrénom piesne s rovnomenným názvom: „Zdvihnite pravicu, hajlujte s nami, volajte večer je váš.“ Príkladov sa môže nájsť ešte oveľa viac. Nemyslíte si, že prihliadnuc na tieto príklady, môžete pre verejnosť naozaj pôsobiť ako extrémisti či rasisti?
Je to dosť široká otázka, preto vám odpoviem postupne. Čo sa týka označenia extrémisti, my sa za extrémistov nepovažujeme, aj keď možno pre niektorých štandardných politikov, ktorí sú zvyknutí na ničnerobenie a nekonečné diskusie pri kávičkách, a nekonečné konferencie a chlebíčky, pôsobí naše nasadenie trošku extrémne. Skrátka, nie sú zvyknutí na takéto razantné riešenia. To nie je tým, že by sme boli extrémisti, ale je to spôsobené tým, že sú skrátka nečinní.
Čo sa týka označenia neonacisti či fašisti, tak s tým nesúhlasí drvivá väčšina strany, vysvetlím, prečo hovorím drvivá väčšina. Za neonacistov sa nepovažujeme a ani ho neuznávame. Fašizmus ako taký bol produkt toho obdobia, ľudí, ale aj okolností. Je naozaj naivné si myslieť, že takýto systém by sa tu dal obnoviť. Takýto systém by z geopolitického hľadiska neprežil ani týždeň a okamžite by sa stal útokom všetkých demokratických mocností. Naozaj fašisti nie sme, a ani si nemyslíme, že tento režim je správny spôsob na riešenie nejakej politickej situácie. Na druhej strane ale priznávame, že sa dá zaviesť do politiky už spomínaná vymožiteľnosť práva. Aj na politikov, aby sa z politiky nestala legálna mafia.
A čo sa týka tej rétoriky čo ste spomínali, a napríklad pochodovania v uniformách, je to také trochu na zamyslenie. Treba poznamenať, že ani počas pochodov v uniformách sa nikto nehlásil k fašizmu. Ani my tým, že uznávame prvý slovenský štát, sa nehlásime k fašizmu. My sa hlásime k prvej slovenskej štátnosti. Inými slovami, dôvod prečo uznávame prvý slovenský štát nie je preto, že bol fašistický, to nás nezaujíma. To bola vedľajšia vec. Tým dôvodom bolo to, že išlo o prvý slovenský štát, prvú slovenskú štátnosť a prvý okamih, keď Slováci získali a vytvorili svoj prvý štát. To, že bol fašistický a že bola vojna, je svojím spôsobom smutné, no vo vojne sa strieľajú, zomierajú ľudia a nesadia sa kvety. Je to smutná vec, no to neznamená, že si nebudem vážiť našu prvú štátnosť.
A čo sa týka jednotlivých prípadov Medvecký, Mazurek či Rogel. Áno, v niektorých prípadoch išlo o individuálne zlyhania, ale strana ako celok s tým nemá nič spoločné. Napríklad Medvecký, ktorý sa svojho mandátu vzdal, sa ho vzdať ani nemusel. Voči nemu je len vedené trestné stíhanie a zďaleka nie je dokázané a pravdepodobne ani nebude, že nejaký trestný čin spáchal. V tomto prípade je vidieť viacero vážnych procesných zlyhaní. Napríklad, že policajti si pýtali výpovede od svedkov, ktorí boli pod vplyvom alkoholu. Nie je náhoda, že tento prípad začala polícia riešiť pár dní po voľbách. Berieme to ako účelovú vec, lebo ten prípad bol starý hádam dva mesiace. My sme boli ale natoľko korektní, že sme sa s ním dohodli, že od mandátu dobrovoľne odstúpi.
Čo sa týka Mazureka… Áno, on sa preslávil tým nešťastným výrokom na proteste proti islamizácii. Treba to ale tiež dať do kontextu. Bolo to na proteste proti islamizácii, a ten sa volá protest proti islamizácii preto, že sa na ňom protestuje, a nie preto, že sa na ňom islamizácia vyzdvihuje. Či to bolo urážlivé, alebo nie, to je na posúdenie. Niekto to možno považuje za neslušné, ja to vnímam tak, že to bolo povedané na verejnom priestranstve a nebol to nejaký názor strany. Množstvo tých ľudskoprávnych aktivistov, ktorí tento vulgarizmus kritizujú, by možno boli veľmi radi, keby sa im podobného zaobchádzania dostalo niekde v Pakistane na islamskej demonštrácii. Tam by sa demonštranti voči nám kresťanom správali úplne inak a, pravdepodobne, by sme skončili niekde zavesení na nejakom žeriave. Áno, bolo to nešťastne vyjadrené, no treba to dávať do kontextu toho protestu. Ja to beriem ako prejav vybičovaných emócií.
Mazurek kričí na moslimskú rodinu (13:56): “Je*em, vášho Alaha.” Zdroj: Youtube/RafaVideoart
Hovoríte, že to nebol názor strany, no pán Mazurek mal v tej chvíli tričko ĽS NS a dá sa povedať, že stranu v tom momente reprezentoval…
Áno, ale to je problém kolektívu. Vy nikdy nemôžete niesť vinu za konania jednotlivcov, ktorí si toto tričko oblečú, a to je relatívne bežne dostupné. Môže si ho obliecť hocikto a urobiť v ňom hocičo, no to neznamená, že je to oficiálny kurz strany. Trochu odbočím, no úzko to spolu súvisí. Rovnaký problém máme aj s propagáciou na Facebooku. Ako huby po daždi tam vznikajú rôzne sympatizantské stránky s našimi logami. Ľudia si tam dávajú príspevky a komentáre a tvári sa to ako nejaký oficiálny profil. Často ani netušíme, kto je za tým, kto to robí, čo tam robí a čo tam píše. Niektoré médiá si vyberú nejaký takýto profil a prezentujú ho štýlom: Aha, toto sú kotlebovci a toto je ich rétorika. No my ani nevieme, že to niekto na Facebooku napísal pod našim menom. Je to naozaj ťažko kontrolovateľné a nevieme niesť zodpovednosť za každý jeden komentár.
Mazurek sa napríklad okrem iného preslávil aj svojimi prehláseniami na Facebooku o Hitlerovi či spochybňovaní holokaustu. Takže tvrdíte, že to nebol Mazurekov profil?
To neviem, ale on tvrdí, že to jeho profil nebol. Ja to potvrdiť a ani vyvrátiť naozaj neviem. Na druhej strane, keď som si ten status pozrel, tak to tam bolo naozaj nešťastne napísané, a nedá sa s tým úplne súhlasiť, ale…
Bolo tam napísané, citujem: „Neobhajujem žiadny režim, ale o Tretej ríši vieme iba lži a rozprávky o šiestich miliónoch a mydlách zo židov. O Hitlerovi sa učia samé klamstvá.“
Pozrite, ja nie som historik, ja neviem, či sa v dejepisných laviciach učí pravda, alebo nie. To isté je aj s holokaustom. Ja jednoducho neviem, či holokaust bol. Ja ho nepopieram, ale naozaj neviem, či sa holokaust stal v takom rozsahu, ako sa stal, či vo väčšom, alebo menšom. Ja tých ľudí nemám spočítaných a v tom čase som nežil. Viem len to, čo sa učí v dejepisných učebniciach a predpokladám, že to je asi pravda. Pozrite sa, vy viete potvrdiť, že Zem obieha okolo Slnka? Neviete to, len tomu veríte, že to tak je, lebo niekto iný to tak prezentuje.
Obiehanie Zeme okolo Slnka je vedecky dokázaný fakt…
Áno, ale vy ako súkromná osoba, teraz viete, že to tak naozaj je? Neviete, len veríte týmto vedeckým faktom. Ja nespochybňujem holokaust. Holokaust sa asi… na 99,9 percenta, pravdepodobne alebo určite, stal. Otázka je skôr rozsah, množstvo ľudí, čo tam zahynulo.
Boli ste niekedy v Osvienčime? Ja som tam bol a keď toto miesto navštívite, len ťažko uveríte, že by to mohol byť nejaký podvrh… Pôsobí to naozaj veľmi autenticky a realisticky…
Áno, toto som počul, ale osobne som tam nikdy nebol. Ako hovoríte, je to dôkaz, že nejaký holokaust pravdepodobne bol a to sa nedá spochybniť. No môžete garantovať, že to bolo toľko, koľko napočítali historici? Veríte tomu rovnako ako ja, ale neviete sa zaručiť, že to tak naozaj bolo.
Bavili sme sa o Mazurekovej vete namierenej proti islamu a moslimom a aj o jeho výrokoch, o holokauste a Hitlerovi. Práve jeho ste nominovali za člena ľudskoprávneho výboru NR SR. Prečo?
No a prečo by nemal byť nominovaný? Členom je aj tá moderátorka, teraz neviem, ako sa volá…
Šimkovičová…
Áno, tá od pána Kollára. Povedzme si rovno, že členmi ľudskoprávneho výboru boli aktivisti, ktorí to s tou ľudskoprávnosťou už aj trochu preháňali. Nakoniec už bolo všetko perzekuované, čo sa mohlo považovať za nejakú urážku. Preto, že to s tým už niekto aj preháňa, tak v podstate sloboda prejavu ani neexistuje. Je to naša nominácia, a tak sme sa rozhodli. Je to mladý človek, venuje sa tejto problematike a hádam tam narobí vietor.
Spomenul som aj ďalších „previnilcov“, ktorých s vašou stranou spájali práve s extrémizmom, čo je aj dôvod, prečo čelíte takej rozsiahlej kritike. Nerozmýšľali ste, že by ste v strane vykonali, v úvodzovkách, akési čistky a s takýmito ľuďmi sa rozlúčili? Takýmto krokom by ste aj oficiálne aj v praxi dali najavo, ako sa k tejto problematike staviate…
Čistku v strane napríklad nemáme ako urobiť. Pán Rogel, neviem to naisto, ale tuším, ani nie je členom strany. Napríklad aj Magát, Mišún a podobní, oni tuším tiež nie sú členmi strany. Tam ani nie je čo zisťovať. Samozrejme, boli na kandidátke, lebo ich niektorí voliči chceli. Takže došlo k nejakej vzájomnej dohode a kandidátka sa takto zostavila. Teraz sa dokonca koná aj bizarné vyšetrovanie okolo čísel na kandidátke. Vraj to má nejakú symboliku, čo je absolútne smiešne. Vraj 87 symbolizuje Hlinkovu gardu, akože HG. Je to naozaj smiešne, lebo títo ľudia na tých pozíciach pôvodne ani neboli a oni sa tam posunuli, lebo jedna pani odstúpila z miesta na kandidátke, čiže celé poradie sa posunulo a práve im pripadli takéto čísla.
