Pred voľbami ste zaujali nezvyčajnou a odvážnou kampaňou. Aký bol váš zámer? Čí to bol nápad? Vypracovali ste si ju sama alebo ste si najali reklamnú agentúru?
Bol to môj nápad. Nešlo o kampaň, bolo to tak možno prezentované, ale bola to fotka k blogu. Všetko, čo som doteraz robila, som si vymýšľala sama s tým, že mám veľmi kreatívnu kamarátku, ktorá mi v tomto rada pomôže. Cieľom bolo hlavne trošku oživiť priestor, tváre, texty a priznám sa, že zámer bol trošku aj terapia šokom, lebo politika jednoducho ľudí nezaujíma. Chcela som na to nejakým spôsobom upozorniť.
Ako s odstupom času hodnotíte kritiku, ktorou vás pre kampaň zahltili médiá a politici?
Oveľa prijateľnejšie, ako keď prišla. Zrejme sa budem musieť naučiť vidieť veci aj z iného uhla, ako ich vidím ja. Nevidela som v tom to, čo mnohí videli. Na druhej strane, myslím si, že neprišla len kritika. Je to vidieť aj na výsledku volieb. Budem si to musieť zvážiť a na veci sa pozerať aj pohľadom ľudí, ktorí nie sú ako ja.
Sú to naozaj vaše nohy?
Áno. (ukázala tetovanie na nohe, ktoré vidieť aj na spomínanej fotke)
Po neúspešnom referende za rodinu ste zverejnili na svojom blogu fotku, ako bozkávate ženu, urobili by ste tento krok aj teraz ako poslankyňa?
Keď mám odpovedať úprimne, po tom, akú hystériu spôsobila fotka mojich lýtok, tak s ohľadom na mojich kolegov a ich duševné zdravie by som si to veľmi rozmyslela. SaS je strana plná odborníkov a prezentovať sa iba takýmto spôsobom sa vôbec nehodí. Urobilo to svoje, zaujalo to a myslím si, že na chvíľu stačilo. Teraz by som do takého niečoho určite nešla.
Aký je váš postoj ku kauze predsedu SaS Richarda Sulíka, ktorého niektorí politici obviňujú, že sa stretával s Kotlebom a ospravedlňuje fašizmus?
Richard sa, pokiaľ viem, stretol s Kotlebom jedenkrát. Mám k jeho názorom na utečeneckú krízu a celému spektru jeho pohľadu na vec oveľa prijateľnejší postoj ako mnohí iní. Richard je jednoducho úprimný a na nič sa nehrá. Myslím si, že zdravý sedliacky rozum každému z nás povie, že to tak je, a v žiadnom prípade si nemyslím, že to má niečo s fašizmom alebo akýmkoľvek odsudzovaním či obmedzovaním ľudí.
Aký je váš postoj k extrémizmu, fašizmu a nacionalizmu?
Mám k tomu triezvy postoj. V tejto spoločnosti, v akejkoľvek spoločnosti je to veľmi škodlivý prvok. Na druhej strane, je to súčasť dnešných čias a musíme sa s tým vyrovnať najlepšie, ako vieme.
Viete si predstaviť spoluprácu s Ľudovou stranou Naše Slovensko?
Asi by som mala povedať – nie, v žiadnom prípade. Ale keď mám byť úprimná, naozaj si neviem predstaviť, ako zvykne hovoriť Richard Sulík, že keď Kotleba povie 2 + 2 = 4, ja poviem, že nie, lebo to povedal Kotleba. Alebo keď Kotleba podá do parlamentu zákon, že chce, aby zajtra vyšlo slnko, tak ja budem proti. Zdá sa mi celkom logické, ak niekto dá zákon, ktorý bude prínosom, súhlasiť. Poviem pravdu, neviem si to v jeho prípade (Kotlebovom pozn.) ešte predstaviť, ale možno všetkých prekvapí. Každopádne, keď ktokoľvek podá zákon, s ktorým budem súhlasiť a budem si myslieť, že je to dobrý nápad, mám v pláne hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia tak, aby to bolo pre spoločnosť prospešné.
Ako osobne vychádzate s členmi ĽS NS v parlamentne? Komunikujete s nimi?
Zatiaľ k tomuto nebola príležitosť, ani k tomu zrejme neinklinuje nikto z nás. Je to taký zvláštny pocit, vedľa nich sedieť. Popravde netuším, ako je správne v tejto situácii reagovať. Netvárme sa, že títo ľudia sa tam dostali násilím. Volilo ich 200-tisíc Slovákov a majú regulárny mandát a sú zvolení na to, aby zastupovali svojich voličov. Ja teda zastupujem tých našich. Ale ťažko sa mi ignoruje názor 200-tisíc ľudí, tváriť sa, že vôbec neexistujú a chytať sa ich v rukavičkách… Nie som úplne OK s ich prejavmi z minulosti, ale jednoducho dnes sú v parlamente a pokiaľ tam nič zlé nerobia, tak ich treba zrejme nejakým spôsobom tolerovať.
S ktorými poslancami z iných parlamentných strán si rozumiete najviac?
Zrejme máme najbližšie k Obyčajným ľuďom. Ešte som mala na to málo času, ale v mojom prípade sú to určite tí mladší energickejší ľudia, ktorí vedia byť nejakým spôsobom pružnejší.
Čo vám v parlamente zatiaľ najviac prekáža?
To, čo mi prekážalo aj predtým, keď som tam nebola. Zlodeji, ktorí sú stále nepotrestaní, tí mi prekážajú najviac.
Aký máte názor na koalíciu? Ako hodnotíte kroky strán Most a Sieť, odkedy sa stali koaličnými partnermi Smeru?
Toto je silná káva. Nemá to obdoby. Veľmi zvláštne je to porovnanie z čias, keď Saska hlasovala podľa toho, čo pol roka hovorila ľudom, keď bola proti eurovalu a nalievaniu peňazí do Grécka – a potom bola Saska tá zlá, lebo mala sa zachovať inak. A dnes tu máme Most a Sieť, ktoré sa takto zachovali, a ja nemám pocit, že toto je príklad správneho politika. Politik má byť čestný a nemá sa otáčať, oni niečo sľúbili ľuďom a urobili presný opak. Sú tam na základe klamstva..
Čo si myslíte o rozhodnutí koalície nezverejniť koaličnú zmluvu?
Zrejme majú čo tajiť. Ja si myslím, že sú na tenkom ľade. Veď čo sa tu budeme hrať, to všetci vieme, oni musia poslúchať. Keby boli predčasné voľby, tak sú mimo parlamentu, je im to úplne jasné. Takže teraz musia stáť na zadných a čakať, kedy im hodí pán najvyšší kostičku, a budú musieť poslúchať. Je to vidieť aj na tom, ako sa stavajú k zákonom.
(pozn. red. Koalícia pod nátlakom verejnosti koaličnú zmluvu nakoniec zverejnila. Článok si môžete prečítať TU.)
Moji kolegovia Ondrej Dostál a Peter Osuský predložili zákon, ktorý rieši dvojité občianstvo. V minulom volebnom období ho práve Most predkladal a teraz to vyzerá tak, že oni sú úplne OK s tým, že buď budú hlasovať proti nemu, alebo hlasovať nebudú – a v každom prípade nebudú hlasovať za niečo, za čo v minulosti bojovali, len preto, lebo majú nad sebou ten valec. Nemajú veľmi dobrú východiskovú situáciu.
Je pre „zradu“ strán Most a Sieť na chodbách parlamentu a v rokovacej sále dusno?
To je bez úvodzoviek. Mne je to také zvláštne, rozmýšľate nad tým, polemizujete a zastavuje sa vám nad tým rozum. Miestami by ste tých ľudí najradšej zastavili a spýtali sa: „Ako ste mohli?“ A potom ich stretnete v parlamente. Mňa zaujal Béla Bugár. Chlapík od susedov, strašne vysmiaty, nič sa nestalo. Celkom sa mu divím a je to zvláštne. Je ťažké na úsmev nereagovať, ani sa nepozrieť alebo ho neopätovať, ale myslím si, že nie je namieste ten ich veselý postoj a prístup. Veľmi sa zahanbili a strápnili a myslím si, že sa z toho nedostanú a ak, tak budú chodiť o barličke.
Pracujete už na návrhoch zákonov alebo noviel? Do čoho by ste sa chceli pustiť najskôr?
Snažím sa zorientovať, som vo výbore pre zdravotníctvo. Máme v pláne najbližšie v stredu tlačovku a tam sa dozviete, na čom som robila doteraz. V každom prípade, čo sa týka zdravotníctva, tam je toľko roboty, že tam budem mať čo robiť a nebudem mať čas zaháľať. Rada teda šliapem zlodejom na päty a korupcia je vec, ktorá ma zaujíma. Pre našu spoločnosť je veľmi dôležité, aby ľudia videli, že nie sme všetci rovnakí, a verím, že jedného dňa budú zlodeji potrestaní a nebudú bežnou súčasťou nášho života.
Vaša priorita je teda boj proti korupcii?
Mojou prioritou je zdravotníctvo. Myslím si, že spolu so súdnictvom je veľmi zanedbané, v tom však nemám taký prehľad. Ja som kedysi bojovala proti nezmyselným dotáciám pre nemocnicu Malacky z Bratislavského kraja, keďže som bratislavská krajská poslankyňa. Toto ma zaradilo, mám v odbore kontakty a chcela by som sa orientovať v tejto oblasti. A hlavne mám po ruke Petra Osuského, ktorý je veľmi skúsený, a verím, že s jeho pomocou a s tímom odborníkov, ktorý v strane máme, budeme vedieť predložiť prospešné veci.
V minulosti ste udali Róma, ktorý sa vám pokúšal predať hlasy. Ako to bolo?
S veľkou radosťou som sa zúčastňovala kampaní, aj keď som sama nekandidovala, lebo som presvedčená, že SaS je to najlepšie, čo na Slovensku máme, a ten tím, ktorý tu je, sa skladá z čestných ľudí, ktorí nekradnú a snažia sa veci zmeniť. A teraz si predstavte, že s touto myšlienkou idete medzi ľudí a v dedinke, väčšinou tam, kde je chudoba a nežije sa ľuďom najlepšie, za vami príde nejaký Róm a ponúka vám hlasy, potom sa to stane aj v druhej dedinke, tam reagovala aj moja kolegyňa Lucia Nicholsonová, ktorá tiež podávala trestné oznámenia. A keď takéto niečo spravíte, tak sa vám pomaly vysmievajú, že načo, aj tak sa s tým nič nespraví, nikdy sa neurobilo. To bola moja situácia.
Vo Veľkom Mederi to bolo už tretí- alebo štvrtýkrát počas kampane a ja som si povedala dosť. To je to, čo ma vystihuje, šoková terapia. Kolegov oslovil veľkomederský vajda. Keď som sa to dozvedela, zapla som telefón, išla som za ním s tým, že ja kúpim. Našťastie sa nám v spolupráci so skvelými kriminalistami podarilo tohto Róma prichytiť pri čine a dostal osem mesiacov natvrdo. Je to prvá volebná korupcia, zatiaľ jediná, ktorá bola dokázaná. Chcelo to odvahu, nebolo mi všetko jedno. Vedel, kto som, vedel, kde bývam, a som rada, že sa to stalo. Oveľa menej som rada, že túto vec, ktorá je jedinečná, prebila fotka k blogu. Veľa médií a takzvaných novinárov toto vôbec nespomenulo a spomenuli len fotku. A potom sa čudujú, že ľudia sa chcú zviditeľniť aj takýmto spôsobom.
Nebáli ste sa, že sa vám spomínaný Róm pomstí?
Mne chýbajú tieto bunky, kolegovia ma musia niekedy krotiť. Keby som mala strach, tak by som do toho nešla. Racionálne si uvedomujem, že to nie je úplne bezpečné, ale myslím si, že to za to stojí. A myslím si, že by som prípadnú situáciu vedela vyriešiť. Som dievča, ktoré vyrastalo medzi normálnymi ľuďmi, a viem si narobiť poriadky, a hádam by som to zvládla aj v tomto prípade. (smiech)
Po škole ste pracovali v zahraničí, akú prácu ste vykonávali? Prečo ste sa rozhodli vrátiť na Slovensko?
Bola som v Ballymene v Severnom Írsku. Nikdy som netušila, aký som domased a mám to tu rada, a zistila som to práve vtedy, keď som bola odcestovaná. Prvá takáto skúsenosť bola, keď som študovala v Ružomberku, vracala som sa domov do Bratislavy a prichádzala som na Hlavnú stanicu a povedala som si, tu som doma. A ten istý pocit som zažívala, keď som sa vracala z Ballymeny. Strašne mi to tu chýbalo. Nikde na svete to nie je lepšie, Slovensko je malá krajina zázrakov, len si odtiaľto musíme vyhodiť parazitov a myslím si, že je to tu skvelé a dá sa tu fungovať a mám to tu rada.
V Severnom Írsku som upratovala. Ako správna študentka som si napísala odkazy do schránok po anglicky, rozdala som ich a oslovili ma niektoré domácnosti, v ktorých som upratovala. V dvoch podnikoch som ešte robila pomocné práce, bola to dobrá skúsenosť.
Máte občianske združenie a sieť škôlok. Ako dokážete zosúladiť prácu v OZ s prácou v parlamente?
To som musela zosúladiť už dávno, práca v parlamente je výsledok práce, ktorú som robila predtým, a všetci spoločne sme do toho dali všetok čas, ktorý sme mali. Dokázala som si to zariadiť tak, že firmu riadi moja sestra Miška, ktorá je veľmi šikovná, manažuje to skvele a na ňu sa môžem absolútne spoľahnúť. Mám veľmi dobrý vzťah s klientmi, záleží mi na tom, aby boli u mňa spokojní a nič sa nezmenilo. Strážim si spätnú väzbu tak okrajovo, ale všetko nechávam na Miške a robím to s radosťou a s dôverou. A môžem sa v plnej miere, na sto percent venovať národnej rade a Slovensku.
Aké je vaše stanovisko ku kauze pokuty Joža Pročka? Pochybili podľa vás úrady?
Podľa mňa určite pochybili úrady a ak to nebolo legislatívne pochybenie, tak to bolo určite morálne pochybenie. Ale myslím si, že aj legislatívne. Sú u nás kauzy a prípady, ktoré sú oveľa preukázateľnejšie a inštitúcia, ktorá by ich mala riešiť, sa pravidelne pri vysokopostavených ľuďoch tvári, že skutok sa nestal. Potom príde chalan, ktorého ľudia poznajú, ktorý je jeden z nás. Urobí gesto, ktoré reprezentuje názor veľkej časti obyvateľstva, a práve takémuto kvázi obyčajnému človeku idú stúpať za takúto hlúposť na päty. Zastavuje sa mi nad tým rozum.
- Reklama -
