„Neočakávajte odo mňa nejakú politickú korektnosť, nie som slniečkar, ani nie som postihnutý nejakým multikulturalizmom, pretože som presvedčený, že Európa nezvláda to, čo sa deje, a že strach ľudí je do značnej miery oprávnený,“ priznal na úvod Hájek. „Na druhej strane zase… že by som niekde chodil mávať spolu s pánom Konvičkom, to tiež nie je moja parketa. Vyplýva to z toho, že som v tom svete islamu nebol na dovolenke, ale že som s moslimami viac ako desať rokov pracoval, že som sa s mnohými z nich stretol a spolupracovali sme roky. Mnohí z nich boli veľmi seriózni a slušní ľudia, avšak v spoločnosti medzi nimi, kde som žil, tak v tej spoločnosti to nebolo náročné, pretože ja som sa cítil ako keby tam som na návšteve; a tam som sa prispôsobil. A som si vedomý, že tí pomerne slušní, seriózni a priateľskí ľudia, keby vytvorili enklávu tu, tak tá enkláva nebude kompatibilná s našimi tradíciami. Aby si človek mohol vytvoriť nejaký kritický názor, aby vôbec človek mohol tomu porozumieť a niečo o tom vedel, tak je potrebné urobiť nejakú osvetu a niečo vedieť o islame. Ja som to študoval dva roky v Basre v Iraku.“
„Zmyslom vystúpenia nie je, aby som tu hovoril, ako je to všetko bezchybné a ako sa na nás rúti odniekiaľ blahobyt. Na druhej strane by som bol zase nerád, aby to vyzeralo, že čo moslim, to zloduch, ktorý chce každého z nás zavraždiť. Tak to tiež nie je. Ako to tak býva, tá skutočnosť sa pohybuje niekde medzi, ale každý človek by mal byť na určité veci pripravený. Česi nie sú nejakí veľkí xenofóbovia. To sa len tak hovorí, ale ono to tak nie je. Ja som mal možnosť si to mnohokrát overiť, je to celkom prirodzený ľudský strach, obavy, ktoré mám tiež,“ uviedol Marcel Hájek.
Stop minaretom!
Krátko sa potom vyjadril k Maroku: „Je to konštitučná monarchia a je pomerne tolerantná a demokratická. Na území Maroka sa nachádzajú tisíce kostolov a je tam 37 židovských obcí, ktoré majú svoje synagógy, a nikomu to tam nejako nevadí a nepripadá mu to čudné.“ Potom ukazoval na mape: „Kam sa moslimovia dostanú – tam si to už zafarbujú, že je to ich územie, vidíte oblasť južnej Európy, Bosny a Albánska, kam sa moslimovia historicky dostali. To je veľmi nebezpečné.“
Doktor Hájek varoval aj pred stavbou mešít: „Ich náboženstvo, ktoré by mohlo zasahovať do nášho zákonodarstva – nesmú sa stavať mešity s minaretmi. Francúzi to, bohužiaľ, kedysi povolili, a preto majú moslimovia vo Francúzsku, (ale aj v Nemecku) tendenciu dostávať svoje vieroučné a právne predstavy do právneho systému týchto krajín, a to je vec, z ktorej by sme sa mali odstrašujúcim spôsobom poučiť a nerobiť to. Modlitebňa áno, pokojne, keď sa tam bude vo svojom voľne moslim žijúci u nás modliť, tak to nikoho neohrozuje a nič to nerobí, ale stavať mešity s minaretmi, to už je nebezpečná vec. Nebezpečná nie pre nás, pretože nám to pripadá ako malichernosť, my to tak nechápeme, ale moslimovia to tak chápu.
Odporučil pri návšteve mešity či modlitebne „nestavať sa pred modliacich sa moslimov, nefotiť ich, pretože tým narušíme ich smer k Mekke; to by malo byť súčasťou slušnosti bez ohľadu na politickú situáciu. Inak by tá ich modlitba stratila platnosť.“
Spolitizovaný islam a pokojní Saudskoarabi
„Na svete je asi 1,7 miliardy moslimov. Z toho asi jedno percento je tých radikálnych šialencov. Je pravda, že to jedno percento je pomerne dosť ľudí – a sú pomerne dosť počuť. A nedá sa to spláchnuť tým, že väčšina je slušná. To je jednoducho asi tak, ako keby ste mali vedľa seba v dome rodinu, ktorá bude mať 20 členov, ale jeden z nich bude vrah a denne po vás bude strieľať. To vám je potom málo platné, že tých 19 zvyšných je veľmi slušných. Pokiaľ ho nespacifikujú, nevzoprú sa mu, tak ten jeden vás jednoducho zastrelí. Ortodoxný moslim je spravidla hlboko pravoverný, taký je napríklad wahhábistický islam v Saudskej Arábii. Od tohto moslima (okrem snáď toho, že tam nejaké skupiny niečo financujú smerom von) nemusíte čakať žiadne nebezpečenstvo… viete, že Saudská Arábia nikde nebojuje, žiadnych bojovníkov nikam nevysiela, tiež ich neprijíma do svojich radov. Ona teda ani neprijíma tých utečencov, bohužiaľ, čo je kameň úrazu, že práve tie bohaté moslimské krajiny, ktoré nevedia čo s peniazmi, utečencov neprijímajú. Keď teda utečencov jednoducho odmietneme, tak si to nemusíme brať ako svoje zlé svedomie, pretože je potrebné tomu dať nejaký poriadok a princíp a nejakým spôsobom sa tomu brániť. Nie je možné to vymáhať s tým, že to je naša bratská kresťanská láska. Viete, tie bohaté štáty, ako je Katar, Bahrajn, Saudská Arábia, tam keby utečenec strčil hlavu, tak mu ju odstrelia.
Radikálny islam je niečo iné. To sú tie agresívne skupiny, to je spolitizovaný islam; a poviem vám, že s niektorými z nich som hovoril, pretože som ich operoval. Operoval som ľudí z Hizballáhu, z Al-Fatah, z Al-Káidy. (V tom čase ešte neexistoval Islamský štát, pretože ja som už štyri roky mimo vojenskej misie a IS je tri a polroka stará záležitosť.) Musel som, samozrejme, operovať aj týchto ľudí. Ale keď nejakého zraneného významného predstaviteľa týchto agresívnych teroristických jednotiek priviezli Američania, tak tam boli s ním ako väzenská eskorta. Takže ako lekár mu musíte zachrániť život, pretože ste zložili lekársku prísahu. Vy mu zachránite život – a Američania ho potom popravia,“ uzavrel obsiahlu úvodnú časť Hájek.
Likvidovať gaunerov
Prvá otázka sa týkala radikálov. „Akú vidíte šancu, že to jedno percento bude tými 99 percentami prehlušené?“
„Musím, žiaľ, odpovedať, že nevidím šancu žiadnu,“ nepotešil prítomných lekár Hájek. „Ja vidím jedinú šancu, týchto ľudí zlikvidovať z povrchu zemského. Nič iné nerobiť, ako proti nim bojovať a v zásade ich pozabíjať. Vôbec nevidím inú šancu, pretože islam má taký jeden problém, ktorý v našich dušiach nechápeme. Keby ste mali napríklad súrodencov, niekoľko bratov, a jeden z nich bude vrah a bude plánovať ďalšie vraždy. Tak vy ako slušný človek si to nevezmete na svedomie a jednoducho pôjdete a udáte ho na políciu. Jednoducho preto, že váš brat je vrah a vy s tým nechcete mať nič spoločné. Je to proste gauner, čierna ovca rodiny, tak sa proti nemu ako slušný človek postavíte. Toto sa v islame neberie. Oni ho akoby vylúčia zo svojej rodiny, ak je tá rodina mierumilovná a slušná. Vyhodia ho, tým je ešte frustrovanejší a ešte viac sa primkne k tej radikálnej skupine. Ale oni ho neudajú, neobžalujú, pretože je to ich krv. A to sa predsa nesluší, aby som krv mojej krvi udal alebo na ňu upozorňoval.“
(Ne)ospravedlnenie, (ne)ľútosť
Potom zaspomínal na svoje pôsobenie v židovskom štáte: „Keď som pracoval v Izraeli – tiež som tam v Tel Avive robil postgraduál – bol som v obrovskej nemocnici a pracoval som tam na hrudnej chirurgii. Tam pracujú židovskí a moslimskí lekári dokopy. Tí moslimskí lekári si nehovoria Palestínčania, ale izraelskí Arabi, a je to pomerne slušná a mierumilovná skupina. Vždy medzi operáciami sme boli v nejakej odpočivárni, kde si dáte kávu a zákusok, než sa znovu pripraví sála. Tak sme tam sedeli s tými moslimskými lekármi a sedela tam, samozrejme, väčšina židovských lekárov. V tej odpočivárni bežala televízia, správy. Stalo sa, že niekde dvaja magori predbehli prudko autom autobus a vyhodili sa do povetria. Takže 30 mŕtvych, 45 vážne zranených, proste katastrofa a hrozný masaker. Všetci tí židovskí lekári začnú trieskať šálkami a nadávajú, najradšej by mobilizovali armádu a sú naštvaní; a tí moslimskí lekári tam sedia a pozerajú do hrnčekov a hanbia sa. Tak ja som sa tam jedného primára, ktorý bol moslim, pýtal, prečo niečo neurobia, prečo sa tomu nepostaví, prečo nevystúpi verejne a nepovedia, že s tým nesúhlasia. On ale odpovedal, to by ste museli poznať tú palestínsku komunitu. Ja mám rodinu, ženu a štyri deti a keď vystúpim, tak nikto z mojej rodiny neprežije,“ povedal počas ticha, keď by bol počuť padajúci špendlík, Marcel Hájek.
Nesúhlas so Zemanom, súhlas s Chovancom
Ďalšia otázka znela: „Utečenci, čo sem idú, tak všetky dary vraj od nás berú ako dary od svojich sluhov…“
„Viete, ja si nie som úplne istý, že to berú ako samozrejmosť, ale chápu to rozhodne inak, než ako by som takúto vec asi chápal ja, keby som niekam emigroval. Keby som niekam utekal, zachraňoval holý život, ako sa tvrdí. A ja mám o tom pochybnosti, že to je záchrana holého života. Ale napríklad v Sýrii, tam sa nedá to, čo hovoril Miloš Zeman, že mladí muži majú vziať zbrane a ísť do vojny. No proti komu bojovať? Máte tam osem zložiek – z tej mi zabili dedka, z inej mamu, z ďalšej zložky zase brata, jednoducho to je úplný zmätok. Keby ste tam teda žili, tak by ste zbalili rodinu a odišli by ste. Ale hneď prekročíte hranice do Libanonu alebo do Jordánska alebo Turecka, tak už ste predsa v bezpečí, vy už ste si život zachránili. A takéto prichádzanie beriem ako určité pohrdnutie pomocou, ktorú sa im tá krajina chystá ponúknuť, pretože potom už sa tí ľudia presúvajú cez jednotlivé štáty a vytvárajú strašne zložitý proces, ktorý impotentná EÚ nevie riešiť. Keď požiadajú o azyl až v nejakej piatej krajine… tam bude päť rokov trvať azylové konanie; keď azyl nedostanú, tak čo môžete urobiť podľa pravidiel OSN? Môžete toho človeka vziať a vrátiť do štátu, odkiaľ prišiel, čo je o tú jednu hranicu späť. A oni požiadajú o azyl… zase päťročné obdobie a znovu ich vráti o tú jednu hranicu. Čo s tým po dvadsiatich, dvadsiatich piatich rokoch budete robiť? Ja si naozaj myslím, že to prijímajú ako pozvanie. Angela Merkelová a Francois Hollande sa skutočne tou otvorenou náručou netrafili a neurobili práve dobrý krok. Utečenci totiž majú pocit, že idú niekam, kde sú vítaní. A keď zistia, že vítaní nie sú, tak sú z toho prekvapení, koľkokrát to nie je ani ich vina. Povedia si – tu nás neradi vidia, nechajú nás v stanových táboroch a rokujú skôr v tom, ako by nás vrátili, ale tamto máme otvorenú náruč. Keď toto niektoré štáty urobia, tak pre utečencov sa to stáva impulzom. Pre mňa je to nečitateľné. Ja musím teda povedať – a často to nerobím – že musím súhlasiť s ministrom Chovancom, ktorý povedal, že Nemecko tým svojím súčasným krokom, ku ktorému došlo v týchto dňoch, sa pre neho stáva absolútne nečitateľné. Tá skupina irackých kresťanov odišla do Nemecka, u nás už mali naplánované byty a integráciu, to stojí milióny korún, a oni sa rozhodnú, že tu nebudú, že v Nemecku by dávky boli väčšie a byty väčšie, tak pôjdeme tam. Nemecko ich správne malo vrátiť, ale ono ich prijalo. Ja si myslím, že toto je precedens.“
Šaría a fiqh
„Čo to znamená šaría?“ Znel ďalší dotaz z publika. „Je to jedno z náboženských práv. Vyplýva z Koránu a nie je to svetské právo. V niektorých krajinách platí svetské právo, ktoré sa volá fiqh. Drvivá väčšina moslimských krajín užíva toto právo fiqh. To je svetské právo, ktoré má podobné zákony ako my, s nejakými zmenami. Šaría platí naplno v Saudskej Arábii, v Jemene, Ománe. Niekde je to pol na pol ako napríklad v Indonézii, ale tam to právo šaría je pod právom fiqh, takže to, čo rozsúdia moslimskí klerici, je potvrdené alebo zamietnuté svetským súdom. Vy sa môžete z toho náboženského odvolať k svetskému súdu, čo napríklad v Saudskej Arábii nejde. Šaría neplatí v Egypte, Maroku, Tunisku,“ objasnil Hájek.
Výkrikom konvičkovcov vzdorovať
„V Koráne sa píše o imámoch – že sa najprv počúvajú proroctvá, potom imám, až potom rodina. A keď napríklad v Nemecku majú svoje oblasti, kto tam teda vládne?“ opýtala sa žena stredných rokov.
„To je práve to, čoho by som sa tu nerád dočkal. Než sa začala migračná kríza, žilo v našej republike asi 20 000 moslimov. Nikto z nich nemal žiadny strach, boli to normálni ľudia, žili sekulárnym spôsobom. Niektorí z nich chodili do modlitební, tí, čo boli viac veriaci. Iní idú len na nejaký sviatok, idú do modlitebne a cítia súdržnosť s tým náboženstvom, ale je to ako s kresťanstvom. Drvivá väčšina ľudí v tejto krajine má kresťanské korene a idú maximálne na Vianoce na polnočnú omšu a to je maximum, čo za ten rok vykonajú. Pri mnohých moslimov je to tiež tak. Ja poznám veľa moslimov, ktorí tu žijú, a od nich nebezpečenstvo nehrozí. Je to preto, že sú integrovaní do spoločnosti. Uznávajú tieto pravidlá hry. Preto mi vadia také výkriky ako Blok proti islamu. Proti moslimovi, ktorý tu lieči, zachraňuje ti ľudské životy… to je krajná, úplne nezmyselná, hlúpa vec. Integrovaní ľudia nie sú problém. Problém je ale v tom, že prichádzali jednotlivo. Preto nesúhlasím s nemeckým ministrom zahraničia, ktorý nám pred pár mesiacmi vyčítal našu emigráciu po štyridsiatom ôsmom a po šesťdesiatom ôsmom, že nás prijímali. Ale naši emigranti museli tiež vydržať zberný tábor. A odchádzali ako jednotlivci, neboli to vlny.“
Nepripravená Únia
Potom ešte prešiel k problematike médií: „Ako to občas vidíte v televízii, že sa v tej mase ľudí vyskytnú múdri a rozumní jednotlivci a začnú zastupovať moslimskú komunitu a dajú sa celkom dobre počúvať. To je pekné, ale podľa toho sa nedá posudzovať tá masa, ktorá je vždy nebezpečenstvom, pretože sa nikdy nespráva tak, ako sa správajú jej najlepší jedinci.“
Čo to je tá pomoc? Podľa veterána Hájka musíte mať pripravené peniaze, vzdelávací systém, školstvo… „Musíte ich integrovať do spoločnosti, to znamená rozprsknúť ich tak, aby sa nevytvárali getá.
Keď už sa vytvorí enkláva, čo je v niektorých západných krajinách bežné, tak vás uisťujem, že to už nie je vaša krajina. To už je ich krajina. A viem to od svojich priateľov z Nemecka a z Francúzska, čokoľvek sa stane vo vnútri tej enklávy, tak tam to polícia nerieši. Len keď ten lúč zloby vyplynie von, tak sa to rieši, ale keď je to vo vnútri toho geta, tak nie. A to nie je dobre. Ak niekto chce pomáhať, tak musí vedieť, ako na to. A bohužiaľ, EÚ sa na tú pomoc vôbec nepripravila. Dohoda s Tureckom je prvý správny krok. Myslím si, že je možné presunúť imigračné úrady pokojne do Grécka, prenajať desať ostrovov, kde budú tieto úrady a každý cez ne musí prejsť; a kto cez ne neprejde, je ilegálny emigrant. Je potrebné posúdiť, kto to naozaj potrebuje, či to nie je ekonomický emigrant, či nie je nejako nebezpečný. Stráženie hranice, to je taký výkrik. Slovinsko… ten kúsok hranice, rovná pláž pri mori, to sa dá. Ale ako ubrániť tých 1 500 gréckych ostrovov? Hneď ako vystúpite na niektorý z nich, tak ste v Grécku. Nutné je sa dohovoriť s Tureckom, potom s Libanonom, potom s Jordánskom, urobiť tam emigračné úrady. Uisťujem, že tá finančná injekcia daná tam nás príde oveľa lacnejšie ako prípadné zmätky tu.“
Bez Turecka to nejde
„Spolupráca so súčasným tureckým režimom nie je možná. Nie je možné sa dohovoriť, keď tam vládne Erdogan,“ znela ďalšia otázka alebo skôr pripomienka.
„To je v zásade zlý postoj,“ opáčil Hájek. „Chceme to nejako riešiť, tak na nejaké dohody musíme pristúpiť. To sa nedá nič robiť. V Turecku je veľa rôznych organizácií a Erdogan nie je samovládca a diktátor. Keď si povieme, že s ním to nie je možné, tak to rovno môžeme zabaliť. Môže dôjsť k úplnému nezvládnutiu migračnej krízy, keď by mohlo v niektorých krajinách Európy dôjsť k občianskym vojnám a k bojom určitých ultraextrémistických skupín. Pokiaľ toto nechceme, musíme, bohužiaľ, prestať mávať nejakým prípadom Kurdov, pretože oni žijú na niekoľkých územiach, ale musíme riešiť tento problém s migráciou. Ak sme chceli ako ČR alebo EÚ obhájiť samostatnosť Kurdistanu – neviem, ako by vyzeral, aký by bol veľký, v akých by bol hraniciach – to je rozdiel od Tibetu, ktorý je vo svojich historických hraniciach. Kurdistan je na území Sýrie, Iraku, Iránu, Turecka a Afganistanu. My toto nebudeme ako proamerický región môcť ovplyvniť, bude to dlho trvať.“
Kosovo – najväčší zločin Európy
Na otázku ku Kosovu Marcel Hájek odpovedal: „Myslím si, že samostatnosť Kosova bola najväčším zločinom Európy za posledné tisícročia. Tu je analógia so Sudetmi. A náš minister zahraničných vecí ihneď pribehol, aby podpísal odtrhnutie Kosova od historicky srbského územia! Napriek tomu všetko, že museli byť potrestaní vojnoví zločinci, že sa museli zastaviť boje, že tam museli vtrhnúť modré barety, napriek tomu všetkému mali vojská OSN zostať, aj keby to malo trvať dvadsať rokov, ale Kosovo malo zostať súčasťou Srbska, pretože to je najstaršia srbská provincia. Preto Slováci s tým nesúhlasili, na rozdiel od nás sa, pochlapili a nepodpísali to, ako to nepodpísalo mnoho ďalších krajín. Porovnávať to s Kurdistanom ale nie je možné, pretože on žiadne historické hranice nemá a nemožno povedať, v ktorých hraniciach a oblastiach by byť mal a nemal. Nezabudnime, že prvý prezident Iraku, ktorý bol zvolený po porazení Saddáma Husajna, bol Kurd,“ vysvetľoval bývalý vojenský lekár.
Bez Turecka napospas hordám
„Prirodzeným nepriateľom Kurdistanu je IS. Tak prečo Turci mlátia Kurdov?“ Znela ďalšia otázka z auditória.
Za šumu v sále Hájek zapochyboval nad slovom „mláti“. „My toto momentálne nemôžeme z Európy vyriešiť. Ak hovoríme, že sa s Tureckom absolútne nebavíme, končíme všetky rozhovory ohľadom utečeneckej krízy dovtedy, kým niečo urobia s Kurdmi, a až potom sa s nimi zasa začneme baviť, tak oni to pustia. Oni na to majú možnosti tú emigrantskú vlnu pustiť a celá tá horda bude v Európe.“
Naivita OSN a magor Mugabe
„Je pre vás výsmechom, že v OSN sedí v čele komisie pre ľudské práva Saudskoarab?“ Znela ďalšia provokatívna otázka.
„Áno, to výsmechom je,“ súhlasil Hájek. „Preto tiež hovorím, že síce sme v OSN niečím viazaní, ale ja o tejto organizácii nemám žiadne dobré mienky. Je to naivná organizácia. Ja som sa pohyboval v Zimbabwe a prezidenta Roberta Mugabeho považujem za jedného z najväčších magorov sveta, ktorý tú krajinu úplne zlikvidoval. To bývalo Švajčiarsko Afriky, tá Rodézia, najbohatšia krajina zo všetkých. Dnes tam univerzitní profesori na uliciach žobrú o chlieb; Mugabe je tam od roku 1978, má 94 rokov a národnému zhromaždeniu Zimbabwe sľúbil svätosväte so zdvihnutou pravicou, že bude žiť do sto rokov. A ako ho poznám, tak on to splní (smiech). A teraz si predstavte, že on má v OSN úplne rovnaký hlas ako Česká republika. OSN je paškvil ako EÚ. Tam je niečo okolo 260 členských štátov či krajín sveta. Z toho asi o 52 krajinách sa dá povedať, že sú to demokratické krajiny. Zvyšok sú diktatúry a krvavé režimy. Veľké šťastie, že tých 10 krajín má právo veta.“
Zase tí Saudskoarabi…
Na ďalšiu otázku k Saudskej Arábii Marcel Hájek povedal: „Je tam jeden z najtvrdších, najortodoxnejších typov islamu. Ale tento islam je tam ľuďmi plne akceptovaný. My máme niekedy tendenciu byť takými spasiteľmi nášho okolia. Keď niekde muž udrie ženu alebo ju zahalí do šatky, tak máme tendenciu povedať – ha, to je neľudské. Poďme proti nemu, postavíme sa mu, nech sa nezahaľuje a nie je fackovaná. Otázka je, či tým robíme dobre nielen voči nemu, ale aj voči tej žene. Ja som sa stretol vo wahhábistických krajinách s moslimkami , ktoré sú spokojné, že sú zahalené, a bojujú za to svoje zahalenie. A bojujú za to, že muž jej dá pokojne výprask, ale ako manžel si ju proti všetkým uháji a o tú rodinu sa stará dobre. Tam sú niektoré moslimské rodiny, kde ak by si dcéra vzala kresťana za muža, čo žena v islame nesmie, sú ochotní ju zabiť. A zabije ju jej vlastná rodina. Nie je to žiadny štát, štátna doktrína. Nesnažme sa byť spasiteľmi, buďme radi, že sa nič zo Saudskej Arábie nešíri von a že to, čo sa tam upečie, sa tam tiež, obrazne povedané, zje.“
„Bin Ládin bol ale Saudskoarab!“ Nedal si postarší muž pokoj.
„On sa tam narodil, ale oni tvrdia, že tam pôvodom nespadá,“ vysvetľoval trpezlivo Hájek. „To je ako bývalý šéf Organizácie pre oslobodenie Palestíny súdruh Jásir Arafat – tiež nebol Palestínčan, ale bol to Kuvajťan. Nakoniec Hitler tiež nebol Nemec, ale bol to Rakúšan.“
„Aký má úmysel Angela Merkelová? Čo si o tom myslíte?“ Bola posledná otázka a nasledovala krátka odpoveď za smiechu publika.
„Ja jej do hlavy nevidím. Ja som dnes celý čas snáď až na jedno slovo hovoril slušne, takže by som rád zostal slušný…“
