Medzičasom už kráčali po mieste, kade v antických časoch prebiehala Svätá cesta. Cesta, ktorá viedla na vrchol Akropole. Za nimi i oproti ním prúdili stovky ľudí. Akropola je totiž v každom čase, keď je prístupná verejnosti, podobná veľkému mravenisku.
Rozhodli sa, že si trochu odýchnu a sadli si na schody, ktoré viedli hore k Parthenónu a pozorovali masu ľudí okolo nich. Prevažovali v nej Američania, Nemci a Japonci. Japoncov možno medzičasom stretnúť všade v Európe . Sú veľmi zvedaví na jej kultúru a históriu, úplne inú, ako je ich vlastná.
Japonská kultúra bola a ešte stále čiastočne aj je, do seba uzavretá a od ostatného sveta izolovaná. Japonsko sa ako „monolitická“ ostrovná ríša, ovládaná cisárskym rodom, vyvíjala veľmi streotypne a preto jej veľmi chýbal kontakt s inými krajinami a ich kultúrami.
Japonsko sa svetu začalo otvárať až po druhej svetovej vojne.
Preto je záujem Japoncov o mnohonárodnostnú a veľmi rozmanitú európsku kultúru pochopiteľne veľký a Japonci sú skutočne aj veľmi dobrí žiaci. Všetko všade náruživo fotografujú a javí sa to tak, akoby celý svet vedeli zažívať len pomocou svojich kamier.
Po niekoľkých minútach sa Denis zodvihol a povedal Ginette, že im ide niečo kúpiť na pitie, lebo obaja už boli smädní. Ginette ostala sedieť ďalej a pohrúžila sa do čítania knižky o Aténach.
Pokračovanie nasleduje.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
