Vedecký pracovník, ktorý emigroval v 70. rokoch do Nemecka a stále v ňom žije, sa vo svojom vystúpení venoval najmä dvom témam – situácii v ekonomike a utečeneckej kríze.
“V 70. až 80. rokoch minulého storočia sa už stretávame s doznievaním ekonomického boomu vo svete vo vyspelých krajinách a tiež sa začal vyčerpávať fenomén globalizácie. Ide o dlhodobejšie ukončovanie rastovej fázy v ekonomike, aj keď je všade snaha ju znova naštartovať. Trh je presýtený a podnikatelia len ťažko vytvárajú ďalšie úspešné projekty. Banky ponúkajú peniaze – lacné úvery – ale nie je o ne záujem, lebo je ťažké na trhu uspieť. Zažívame nielen koniec hospodárskeho rastu, ale aj konzumnej spoločnosti,” konštatoval hneď v úvode politológ Robejšek. Ďalej vysvetľoval, že tieto príznaky sú v súčasnosti najviac viditeľné v krajinách spoločenstva BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika), keď začal ochabovať boom s lacnou ázijskou prácou. Tá totiž vyvolala v Európe i inde zánik niektorých odvetví, spustila väčšiu nezamestnanosť, a tak poklesla aj kúpyschopná sila. Tento negatívny trend potom posilnila finančná kríza, ktorá vypukla v roku 2008. Potom sa ešte viac posilnila aj zadlženosť niektorých štátov.
“Novým trendom vo vyspelejších krajinách je efektivizácia, to znamená produkovať rovnako, ale za nižšie náklady a skombinovať politiku s ekonomikou. Napríklad kancelárka Merkelová nedávno vyhlásila, že nemeckú demokraciu prispôsobí najmä požiadavkám trhu. Aj u nás sú veľmi podobné tendencie. To sú tie Babišove slová, že bude štát riadiť ako firmu. Jeho námestník potom dokonca vyhlásil: ,Keď mi dáte potrebné čísla, dokážem ukočírovať štát.' Lenže to je všetko zle, to sú iluzórne myšlienky. Z tých technokratických tendencií a snáh všetko znormovať sa potom najprv vytvorí paternalistický štát, z ktorého sa postupne vyvinie nová totalita, ktorá absolútne prehliada ľudskú individualitu ako trebárs v Číne. V Nemecku sa to teraz deje elegantným spôsobom, keď kancelárka Merkelová načrtne nejakú tému, ktorú považuje za definitívne riešenie, a už ďalej o tom s nikým nediskutuje. Za príklad môže slúžiť práve nekontrolovaná migrácia,” doplnil známy komentátor s tým, že ekonomickú krízu v budúcnosti s určitosťou očakáva, a to so všetkými negatívnymi dôsledkami – zrútením svetových búrz a ožobračením bežnej populácie.
Islam sa musí oddeliť od riadenia štátu
Za hlavnú príčinu utečeneckej krízy považuje Petr Robejšek zaostalosť “tretieho rozvojového sveta” v arabských a afrických krajinách, a to najmä tam, kde je ústredným náboženstvom islam. V týchto štátoch potom podľa neho predovšetkým dominujú zlé formy vládnutia. Hromadia sa tam národnostné trenice medzi jednotlivými kmeňmi (šiíti, sunniti) i náboženské rozpory.
“V islame náboženstvo dominuje nad politikou aj ekonomikou, a pretože vyspelosť tých krajín nie je práve vysoká, sú tam veľmi silné tendencie väčšinu problémov riešiť silou na rozdiel od západnej Európy, kde silu používame len v úplne krajných situáciách. Ako týmto krajinám účinne pomôcť – zmodernizovať ich – zostáva otázkou. Určite je ale cestou obmedziť vplyv ich náboženstva na riadenie štátu,” zamýšľal sa nad podstatou utečeneckého exodu česko-nemecký politológ.
Robejšek neverí v pokojné spolužitie našej kultúry s moslimskou, v ktorej je príliš veľa rozdielov, a domnieva sa, že práve tento nesúlad môže neskôr destabilizovať spoločnosť v rôznych európskych štátoch. “Nikde nie je napísané, že tí ľudia, ktorí do Európy prichádzajú, sú väčšinou demokrati. Ide často o ľudí, ktorí so svojimi názormi neuspeli, a preto museli odísť. V krajinách, kde žili, boli vojnové konflikty, v ktorých sa používali aj chemické zbrane. Samozrejme, medzi utečencami je aj určitá časť vojnových obetí. Tie by sa mali dať ľahko rozpoznať. Keď mi ide o život, utečiem do prvej blízkej, bezpečnej krajiny. Keď chcú ísť ale ďalej a mať čo najlepšie životné podmienky, potom už skôr ide o ekonomických utečencov,” vyhlásil Robejšek. Veľkým problémom podľa jeho názoru bude asimilácia migrantov, lebo vraj väčšinou prichádzajú menej kvalifikovaní ľudia, ktorí vo väčšej miere nebudú schopní akceptovať západoeurópsku usilovnosť, dochvíľnosť a schopnosť znášať záťaž. Nebudú údajne stačiť súčasnému trendu európskej efektivizácie. Ich očakávania budú potom nenaplnené a je otázkou, ako na to zareagujú.
“S migrantmi iste prichádza aj zlomok percenta teroristov, to nemožno vylúčiť. Lenže tí môžu u svojich nespokojných krajanov nachádzať zázemie, ostatní moslimovia im budú pomoc odopierať len ťažko. V západnej Európe teraz panuje názor, že sme spoločensky vyspelejší, a mali by sme teda niektoré ich excesy tolerovať, a to aj v prípade, keď nám idú priamo po krku. Ja s tým nesúhlasím, prílišnou benevolenciou stratíme svoje základné hodnoty. Napríklad by sme sa im mohli prispôsobiť až do tej miery, že nebudeme sláviť Vianoce alebo ženy začnú nosiť burky, aby sme moslimských prisťahovalcov neprovokovali,” podotkol ďalej politický komentátor.
Merkelová chybu neuzná, Nemci ale otočili svoju politiku voči utečencom
Poslednú dohodu s Tureckom považuje Petr Robejšek za neuskutočniteľnú, keďže už teraz prekáža niektorým európskym politikom navrhovaný bezvízový styk s Tureckom a tiež jeho požiadavky na zrýchlenie procedúr pre vstup do EÚ. Na otázku z publika, ako hodnotí kancelárku Merkelovú, reagoval: “Štátnici, ktorí sú dlho pri moci, strácajú súdnosť, to bol problém aj Helmuta Kohla. Keď disponujete takou veľkou mocou a niekto vám stále pochlebuje, nie je sa ani čo čudovať. Angela Merkelová tiež uplatňuje metódu vládnutia s veľkou trpezlivosťou, to znamená, že čaká, až sa niektoré veci vyriešia samy. S utečeneckou krízou to ale veľmi nevychádza. Nemecko však svoj prístup k utečencom dosť zmenilo, aj keď sa o tom na verejnosti nehovorí. Je v kurze politika návratu a nečudoval by som sa, keby uzavretie hraníc v Macedónsku Nemci podporili tajným diplomatickým rokovaním. V uplynulých krajinských voľbách totiž vládna strana CDU oslabila. Postupne ustupujú z politiky otvorenej náruče a verejne to, samozrejme, nepriznávajú. “
V závere prednášky Petr Robejšek uviedol, že myšlienka etablovať západnú demokraciu do štátov na Blízkom a Strednom východe je úplne scestná, čo sa prejavilo najmä na situácii v Líbyi, kde po Kaddáfím nastúpili politici ešte horšieho charakteru a krajina upadla do chaosu. “Aj všetky skoršie intervencie niektorých veľmocí pre ropu boli prakticky zbytočné. Dnes cena ropy klesá pre plošnú ekonomickú stagnáciu, a to sa dalo predsa predpovedať,” dodal česko-nemecký politológ.
Autor: Jan Štěpán
