Podľa Denníka N je najčastejším vysvetlením vzniku súčasnej vlády zákulisná hra oligarchov, ktorí tieto strany sponzorujú, bez nejakého vyššieho úmyslu by však táto spolupráca nebola možná. Bugár, Žitňanská či Procházka museli vidieť nejaký zmysel v ponížení sa pred vlastnými voličmi, aby sa mohli podľa komentára Matúša Kostolného nasledujúce štyri roky podieľať, aj keď malou časťou, na riadení štátu.
Bugár a Procházka môžu veriť, že sa stanú piatou kolónou v koalícii, ktorá zabráni Ficovi vládnuť podobným spôsobom ako v jeho poslednej jednofarebnej vláde a naučia ho, ako vládnuť štandardným spôsobom. Ďalším motívom môže byť ich snaha uchrániť Slovensko pred posilnením neštandardných strán, ktoré by mohlo, najmä v prípade Kotlebovej ĽS NS nastať, ak by súčasné rozloženie síl v národnej rade neviedlo k zostaveniu vlády a nutnosťou by sa stali predčasné voľby.
Bojovníci proti neštandardu
Most-Híd a Sieť tak môžu veriť, že sú akýmisi bojovníkmi proti neštandardu, ale podľa komentátora sú práve Smer a SNS kráľmi neštandardu, čo preukázali pri ich poslednej spoločnej vláde. „Pod neštandardom by sa v prvom rade mali rozumieť strany a politici, ktorí ohrozujú parlamentnú demokraciu a slobody, ktoré sú jej základom. A v tom sú Smer a SNS králi. Korupcia, popieranie práv menšín, útoky na nezávislé médiá, zneužívanie tajných služieb, znefunkčnenie justície, polície, prokuratúry,“ upresňuje v komentári pre Denník N Matúš Kostolný.
Sieť a Most-Híd odpálili možnosť vytvorenia pravicovej vlády hneď v zárodku a zo svojich potenciálnych spojencov Matoviča a Sulíka si dokonca spravili nepriateľov. „Nemali sa Most a Sieť radšej zmieriť s predstavou, že aj Matovič je ich partner? Nemali sa pokúsiť pomáhať Sulíkovi, aby pochopil, že úlohou politikov nie je len získavať hlasy, ale aj bojovať za stabilitu a fungovanie štátu? Oni sa rozhodli uveriť Ficovi a Kaliňákovi a z Matoviča, Sulíka, ale aj z Beblavého či zo Simona urobili nepriateľov,“ píše Kostolný. Okrem toho sa týmto stranám podľa neho podarilo zabetónovať pri moci Roberta Fica na ďalšie štyri roky, čo v podstate znamená zablokovanie možnosti na zásadnú zmenu štýlu vládnutia minimálne počas tohto obdobia.
