Predaj heliportu v nemocnici na bratislavských Kramároch či nákup predraženého CT prístroja pre piešťanskú nemocnicu, to sú kauzy, ktoré stáli štátnu pokladnicu len drobné v porovnaní s tými, čo vám chceme pripomenúť. Všetky nasledujúce kauzy sa stali počas minulej vlády pod vedením strany Smer a podľa medializovaných informácií stáli nemalé peniaze zo štátneho rozpočtu.
Najdrahšie kauzy
Predražená start-upová konferencia za takmer jeden a pol milióna či udeľovanie štátnych tendrov za státisíce eur spriazneným osobám sú len špičkou ľadovca. Skutočné aféry sa pohybujú v desiatkach a nájdu sa aj zákazky za miliardu eur, pri ktorých vznikajú pochybnosti, či nie sú predražené.
Jednou z najčerstvejších a zároveň finančne najväčších káuz minulej vlády Roberta Fica je plánovaný obchvat Bratislavy. Kritici tvrdia, že obchvat je až o jednu miliardu eur predražený. Ešte vlani sa hovorilo, že obchvat by mohol stáť približne 4,3 miliardy eur.
Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) vo vlaňajšej analýze uviedol, že výstavba obchvatu Bratislavy formou PPP projektu môže byť až o miliardu predražená v porovnaní so štandardnou formou výstavby. „Podľa našich analýz môže byť tento obchvat predražený oproti tradičnému obstarávaniu až o miliardu eur,“ uviedol Peter Goliaš z INEKO pre portál Pluska ešte vlani.
Straty v školstve
Nemalé peniaze sa podľa kritikov Ficovej minulej vlády premrhali aj v rezorte školstva. Ešte v roku 2013 dnes už bývalý podpredseda strany Sieť Miroslav Beblavý upozornil, že podľa jeho výpočtov nedostávajú školy všetky peniaze z eurofondov, ktoré boli na tento účel určené. Celkový objem týchto peňazí mal byť podľa Beblavého až 280 miliónov eur, ktoré mali ísť do vzdelávania, ale väčšina z nich skončila v organizáciách pod kontrolou ministerstva školstva, ktorému šéfoval Dušan Čaplovič zo Smeru.
Železničný tunel
Ďalšou kauzou za veľké peniaze je mnohonásobne kritizovaná privatizácia majetku železničnej spoločnosti Cargo. Na kuriózne fakty v tejto afére upozornil pred dvomi rokmi poslanec za SaS Karol Galek, ktorý na svojom blogu uverejnil informácie, ako vlastne Cargo predá svoj majetok.
Železničná spoločnosť Cargo v privatizácii predala 12 400 vagónov a za ne utŕženú sumu 180 miliónov eur vložila do novozaloženej dcérskej spoločnosti Cargo Wagon. Od tejto spoločnosti si Cargo následne na osem rokov záväzne prenajalo 8 200 vozňov, za ktoré ročne platí 30 miliónov eur.
Kúpa SPP
Odkúpenie stratového Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) tiež sprevádzali viaceré pochybnosti. Na jeseň v roku 2013 uverejnil denník SME informáciu, že dokument, ktorým vláda pod vedením Smeru v tom čase schvaľovala kúpu SPP, vznikol pôvodne na osobnom počítači z firmy, ktorá plynárenský priemysel štátu predávala.
V kolónke, ktorá označuje majiteľa počítača, na ktorom bol vládny dokument napísaný, bolo uvedené J&T Investment Advisors. Ide pritom o spoločnosť, ktorá už tri roky neexistuje a pod názvom EP Investment Advisors sa stala súčasťou spoločnosti EPH vo vlastníctve Petra Kellnera, J&T a Daniela Křetínskeho. Len pripomeňme, že akcie SPP, ktoré vláda odkúpila, stáli 60 miliónov eur.
Hradné garáže
Tŕňom v oku a zároveň aj nemalou položkou na zozname niekoľkomiliónových štátnych zákaziek je výstavba parkovania na Bratislavskom hrade. Garáže v historickej lokácii plnej archeologických vykopávok postavili presne tam, kde to Bratislavčania nechceli a cena projektu sa vyšplhala na 29 miliónov eur. Zodpovednosť za údajne predražený projekt pritom kritici hradných garáži pripisujú bývalému predsedovi národnej rady Pavlovi Paškovi.
Snáh o zastavenie výstavby a uskutočnenie archeologického výskumu bolo viac než dosť, ale podľa aktivistov nebol nikto z kompetentných ochotný vyjednávať. „Napriek mnohým výzvam a verejným aktivitám verejnosti a odborníkov, napriek uzneseniu poslancov Mestského zastupiteľstva hlavného mesta Bratislavy sa však žiadne ďalšie zasadanie odborného grémia nekonalo. Predstavitelia Národnej rady SR odmietali viesť dialóg,“ napísali predstavitelia občianskeho združenia SOS Bratislavský hrad vlani v lete.
Hlavy nepadali, Paška zostal
Káuz za desiatky miliónov eur sa za minulej vlády Smeru nazbieralo viac než dosť, ale napriek tomu za ne nebola vyvodená takmer žiadna zodpovednosť. Jediný trest v podobe odchodu z funkcie padol v kauze nákupu predraženého CT prístroja do piešťanskej nemocnice. Ani v tomto prípade sa však zatiaľ nič veľké nestalo. O miesto prišla po prevalení kauzy predsedníčka dozornej rady piešťanskej nemocnice Renáta Zmajkovičová. V súvislosti s nákupom CT-čka, predraženého údajne o vyše pol milióna eur, je obvinených osem osôb.
Tender na nákup CT prístroja pre piešťanskú nemocnicu pritom vyhrala spoločnosť Medical Group SK blízka podpredsedovi Smeru Pavlovi Paškovi. Ten sa síce rok po jej prevalení odporúčal do politického úzadia a do parlamentu v marcových voľbách už nekandidoval, ale stále zostal na podpredsedníckej stoličke Smeru.
- Reklama -
