Ako vnímate problémy Európy, ako sú Ukrajina, Islamský štát a masívna imigrácia?
Pramene všetkých týchto problémov sú hlboko v histórii štátnych agresií. Dlhá história vládnych intervencií spôsobila veľmi veľa ťažkostí. Ide o zásahy Britov, Francúzov a Američanov počas dvadsiateho storočia. Všetko to boli chyby. Prestaňme s intervenciami. Osobne som tiež za prijímanie imigrantov. Vzhľadom na to, koľko chce každá vláda barelov ropy, pričom hovorí, že treba zastaviť – stále verím, že ľudia sú oveľa cennejší ako barely ropy.
Keď sa ľudia hýbu, robia to tak, ako by sme to v ich prípade urobili aj my a ako to robili naši predkovia. Ide o zlepšenie vlastného života. Nejde o majetok, ale o možnosť pracovať. Keď dostanú títo utečenci možnosť byť produktívni, sami sa časom upokoja a preukážu svoje kvality. Pomohlo by to zlepšiť život v krajinách, kam odchádzajú, ale aj v tých, odkiaľ odchádzajú. Najväčšími prekážkami pohybu ľudí v produktívnom veku sú rasizmus a pracovné protekcionárstvo. Najväčšou tragédiou druhej svetovej vojny bolo to, že miliónom ľudí zabránili opustiť tyraniu a ísť za slobodou. Zabilo to milióny dobrých ľudí. Nie je dôležité, ktorú stranu hraníc strážia vojaci. Efekt je rovnaký, keď chcú utiecť pred tyraniou či zúfalou chudobou. Veď ľudské bytosti sú najväčším zdrojom našej planéty.
V roku 1988 a 1990 ste kandidovali do Senátu USA. Čo si myslíte o zahraničnej politike nositeľa Nobelovej ceny za mier a vášho prezidenta Baracka Obamu?
Myslím si, že pán Obama je pôsobivá osobnosť. Je veľmi charizmatický a skutočný. Avšak, je ako väčšina politikov. Túži si udržať moc a robí pre to všetko. Uprednostnil by som dodržiavanie zásad, než byť advokátom individuálnych ľudských práv. Jeho vojny, dane a finančné podpory bankám sú pre ľudskú prosperitu kontraproduktívne.
Môžem sa opýtať, za koho budete vo voľbách na prezidenta USA hlasovať?
Budem hlasovať za toho, kto predstavuje prísľub neagresívnych riešení. Toho sa môžem dočkať len od členov či sympatizantov Libertariánskej strany. Takže budem veľmi pravdepodobne voliť Garyho Johnsona, ktorého táto strana preferuje.
Aké sú vaše idey urobiť tento svet lepším?
Neagresívne prístupy. Neobhajovať silové riešenia a podvody kvôli sociálnym a politickým zámerom. Slobodné obchodovanie, občianske slobody a neintervenčné zahraničné politiky. To sú všetko politické myšlienky voľnomyšlienkárov, libertariánov.
Čo si myslíte o Českej republike?
Praha je pre mňa a moju ženu najobľúbenejším miestom sveta. Tiež zbožňujeme český vidiek. Prvýkrát som k vám prišiel, keď ste boli ešte spolu so Slovenskom, keď ste boli Československo. Ľudia u vás sú jedni z najmúdrejších a najpriateľskejších, akých som v rámci svojho cestovania spoznal. Aloha! (Aloha v havajčine vyjadruje slová cit, láska a mier. Na Havaji sa používa ako pozdrav, ktorý znamená ahoj.)
|
Kto je Ken Schoolland? Absolvoval washingtonskú univerzitu v Georgetowne. Ako ekonóm pracoval v niekoľkých amerických inštitúciách, ale aj v Bielom dome pre 38. amerického prezidenta Geralda Forda. Následne učil na univerzitách na Aljaške a v Japonsku. V rokoch 1988 a 1990 sa usiloval neúspešne o post senátora za Havaj za Libertariánsku stranu. Je profesor ekonómie na Havajskej pacifickej univerzite v Honolulu a má mnoho funkcií v rôznych medzinárodných organizáciách. Napísal knihu Podivuhodné dobrodružstvá Jonathana Gullibla, ktorú v ČR vydal Liberálny inštitút. Tá originálnym spôsobom vysvetľuje fungovanie slobodnej spoločnosti a základné ekonomické a politické zákonitosti. Dvakrát dostala Cenu Georga Washingtona za prínos ekonomickému vzdelávaniu a stala sa celosvetovým bestsellerom. Ide o vymyslený príbeh putovania hlavného hrdinu Jonathana Gullibla po ostrove, ktorý trpí neslobodou. Jeho obyvatelia trpia kvôli mnohým neduhom, ktoré sú typické pre moderné štáty, v ktorých politici vládnu značnou mocou nad životmi obyčajných ľudí. |
