Ruský novinár odkrýva: V ruskej televízii dávali film o Prahe, základni ľudí naviazaných na USA a škodiacich Rusku. Namierte rakety na Karlove Vary, nech sa Putin bojí

0
Investigatívny ruský novinár Grigorij Michajlovič Pasko (Autor: Jan Rychetský)

Prečo ste vlastne adresu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky presunuli z Ruska do Česka?

Nepovedali nám nič o tom, že si našu organizáciu v Rusku neprajú. Ale ide o to, že ruská investigatívna novinárčina prakticky umiera. Koniec koncov, veľa novinárov u nás kvôli ich práci zabili. Dmitrija Cholodova, Annu Politkovskú a mnoho ďalších. Ale my by sme chceli tento žáner zachrániť. Hovoríme, že treba písať o štátnych a súkromných prechmatoch či zločinoch. Vo vláde a administratíve to, pochopiteľne, neprijali s veľkými ováciami. Boja sa, že by sa skôr či neskôr tiež dostali do hľadáčika investigatívnych novinárov. Generálny prokurátor Jurij Čajka, prvý podpredseda vlády Igor Šuvalov, šéf Rosneft Igor Sečin, spoluvlastník najväčšej ruskej stavebnej firmy na výstavbu plynovodov a elektrického vedenia SGM group Arkadij Rotenberg a napokon aj sám Vladimir Putin. Ak sa týmto ľuďom začne niekto pozerať na kšefty, stane sa nepriateľom Ruska, ale toho ich Ruska.

Myslíte si, že by ste sa kvôli týmto aktivitám mohli opäť dostať do väzenia?

Viete, Rusko je taká krajina, že stať sa môže všetko. Napokon, už dvakrát som za mrežami bol. Je to z mojej strany čierny humor, ale v Rusku sa povráva, že Boh miluje trojicu. Tak, nedajbože. Ale teraz, keď mi budú brániť v práci a šikanovať ma, tak už nejde o to, že Pasko je ruský novinár, ale pôjde aj o útoky na českú organizáciu a jej riaditeľa. Napokon, už sme o tom diskutovali na tuzemskom ministerstve zahraničia. Treba mať na zreteli, že sám už na výsluch do budovy Federálnej služby bezpečnosti (FSB) nevstúpim, ale mal by ma tam sprevádzať niekto z českého veľvyslanectva v Moskve.

Koho na Veľvyslanectve Českej republiky v Moskve poznáte?

Zatiaľ nikoho. Z médií veľvyslanca Vladimíra Remeka. Dúfam, že sa s nimi zoznámim. Navyše by som chcel časť našich aktivít, ako napríklad niektoré kurzy investigatívnej novinárčiny, preložiť do Prahy. Česko je slobodná krajina a nikto tu na nás nebude dohliadať. Možno nastanú komplikácie, keď sem budú chcieť niektorí novinári prísť, ale to už predbieham. Faktom je, že z Ruska v ostatnom čase odchádza ohromné množstvo ľudí do Európy, USA, ale napríklad aj na Nový Zéland a do Austrálie. Novinári, spisovatelia, umelci a ďalší. Samozrejme, že mnoho z nich odchádza aj do Česka. Napokon na Piatom kanále ruskej televízie bolo hlavným motívom jedného filmu to, že Praha je jednou zo základní ľudí zviazaných s Amerikou, ktorí škodia Rusku. Kritizovali v ňom veľmi vážených ľudí ako vrahov národa. Napríklad Ivana Pavlova, Jena Gaspara a mnohých ďalších. Ruské médiá sa vrátili k rétorike studenej vojny. Ukázali tam domáce adresy, domy či byty, čo je v podstate veľmi adresné rozpútavanie nenávisti vo vzťahu k určitým skupinám ľudí. Myslím si, že by sa tým českí diplomati mali zaoberať, pretože ide aj o určitý druh útoku na povesť slobodného európskeho štátu. Keď sa tomu česká diplomacia nepostaví, môže sa z toho stať väčší problém. Mohli by sem potom prísť ruskí propagandisti a začať zavádzať svoje poriadky. Z histórie vieme, ako Rusi v Československu svoje poriadky už zaviedli.

Akým spôsobom sa v Rusku, napríklad v Tatársku, na Sibíri či na ostrove Sachalin, rozvíjajú separatistické tendencie?

Je to síce zaujímavé a tieto separatistické tendencie existujú, ale podľa mňa sa nikdy nezmenia na praktické kroky. Napokon, keď už boľševici ovládali skoro celé Rusko, Ďaleký východ v ZSSR až do roku 1922 nebol. Ide o okraje Ruska. Zhruba pred desiatimi rokmi hovorili niektorí poslanci Kaliningradskej oblasti o odtrhnutí od Ruska. Po roku 1989 si parlament Tatárska dokonca odhlasoval suverenitu. Neprešlo to do reality. Stáva sa to v krízových politických situáciách. Dnes je Rusko v tiesnivej ekonomickej kríze, čo ide ruka v ruke s politickou krízou. Avšak niet sily, ktorá by mohla separatistické túžby reálne presadiť.

Stále sa objavujú tvrdenia o tom, kto stál za vraždou Borisa Nemcova. Dá sa im veriť?

To je ťažké. Všetci vedia, že to zostane tajomstvom. Súd, ktorý by povedal, kto Nemcova zabil, nebol. Preto sa hovorí o tom, že to urobili útočníci na zákazku vodcu Čečenska Ramzana Kadyrova. Žiadne právne závery však neexistujú. Ale všetci vedia, ako má Vladimir Putin Kadyrova rád a že si môže dovoliť to, za čo by išiel každý ruský gubernátor od moci. Na svojom Facebooku napríklad nazval poslancov zo Sachalina šakalmi a nikto s tým nič neurobí. Samozrejme, že to môže byť aj tak, že sa Putin Kadyrova bojí. Kadyrov má veľa ľudí, ktorí sú mu nábožne, bratsky a fanaticky verní. Jeho ochranka sú samí bojovníci, ktorí majú skúsenosť so zabíjaním. Takých je okolo Putina málo, aj keď je prezident. Ale ja som sa nikdy nešpecializoval na Severný Kaukaz, na Čečensko, takže počkáme a uvidíme.

Ako vnímate pozíciu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorý sa čoraz viac obracia k Putinovi chrbtom?

Ide o špecifickú situáciu. Lukašenko je svoloč, ale nie blbec. Je to divné, ale darí sa mu lavírovať ohľadom Ukrajiny veľmi dobre. Zrazu sa stal mierotvorcom, zbavuje Bielorusko sankcií, začína kritizovať Putina, pritom víta ruské investície a lacnú ropu. Ale ani Putin Lukašenkovi príliš nedôveruje. Je to vzájomné. Nejde o žiadne priateľstvo národov a ich lídrov, ale o hlbokú nedôveru prikrytú objatiami. Keby to pre Lukašenka nebolo výhodné, nebolo by Bielorusko také zviazané s Ruskom ekonomicky, hospodársky ani politicky.

Aké ste zažili aktuálne ústrky zo strany ruskej administratívy?

Obviňujú ma, že vo svojich lekciách investigatívnej žurnalistiky robím akúsi antiruskú politiku, ale ide o čisto vzdelávací a školiaci projekt pre mladých novinárov a blogerov, ktorí píšu o občianskych témach. Nejde o žiadne protizákonné pikle. Napokon príslušníci FSB to veľmi dobre vedia. Nikdy na mňa nešli s tým, že som na týchto lekciách povedal niečo protizákonné či protištátne. Vždy volajú riaditeľom reštaurácií a hotelov, kde svoje lekcie organizujem. Napríklad v Permi volali na zväz novinárov, aby sa s Paskom veľmi nebratili. V súčasnosti, keď sme sa preregistrovali do Česka, na nás skúšajú fígle s tým, že sme zahraničná organizácia a tá nesmie podnikať v Rusku. Takže, keď za nájom sály pošlem peniaze z Prahy, je to zlé. Ale to sú výmysly. Ruským zákonom to neodporuje. Prosto si vymýšľajú také rôzne hlúposti. Pracujem otvorene a o všetkom existujú zápisy či dokumentácie, ale bojím sa provokácií. A dá sa dnes povedať, že by to vlastne boli provokácie proti Česku, pretože tu platím dane. Dúfam, že bude moju prácu česká strana určitým spôsobom brániť. Predostieram, že si robím srandu, ale česká armáda by mala namieriť rakety na Karlove Vary, aby sa Putin začal báť.

Novinár Grigorij Michajlovič Pasko

Narodil sa roku 1962 na Ukrajine. V roku 1983 ukončil štúdium na Fakulte žurnalistiky Ľvovskej vysokej vojensko-politickej školy. Vtedy pracoval už v novinách Bojová hliadka. V roku 2004 ukončil aj štúdium na Právnickej fakulte Ruskej štátnej univerzity spoločenských vied. V roku 1997 ho na základe informácie, že mu na zájazde v Japonsku zabavili údajne tajné dokumenty, zatkli. Odborné posudky ukázali, že o štátne tajomstvo nešlo. Skutočnou príčinou boli totiž články na ekologické témy. Písal veľa o atómovom odpade, ktorým predstavitelia armády znečisťujú moria. Amnesty International ho označila za väzňa svedomia. Odsúdili ho na rok, ale vďaka amnestii ho prepustili z väzby. V roku 2000 však rozsudok anulovali a Paska uznali vinným z vlastizrady vo forme špionáže. Odsúdili ho na štyri roky odňatia slobody. V nápravnom zariadení strávil viac ako pol roka, spolu vo väzení približne tri roky. V rokoch 2003 až 2009 bol šéfredaktorom časopisov Ekológia a právo, Orol a hlava, Mesto piatich morí a ďalších. V roku 2011 založil Fond na podporu investigatívnej žurnalistiky a stal sa jeho riaditeľom. Ako expert sa zúčastnil na niekoľkých súdoch v Európe, kde svedčil o bezpráví v Rusku. Skoro vo všetkých prípadoch prenasledované osoby do Ruska nevydali. Je laureátom mnohých medzinárodných cien a členom rôznych žurnalistických a spisovateľských zväzov Ruska. Trvalo býva v Moskve.

- Reklama -