Obhajcovia imigrácie tvrdia, že prijímanie imigrantov pomôže ekonomike, pretože imigranti zaplnia voľné pracovné miesta a súčasne vraj pomôžu udržať dôchodkový systém. Nie sú ale naopak väčším nákladom pre sociálne systémy než prínosom pre ekonomiku? Plus prirátajme náklady na bezpečnosť a následky kriminality…
To tvrdili obhajcovia aj v západných krajinách. Realita je však iná – aspoň napríklad podľa doktora Prema Mahavedana z Centra bezpečnostných štúdií na univerzite v Zürichu, s ktorým som mal možnosť hovoriť. Je fakt, že západná Európa má problém – obyvateľstvo starne, klesá počet ľudí v produktívnom veku. Napríklad pre Nemecko to znamená očakávané pomerne zásadné zníženie rastu hrubého domáceho produktu. Podľa optimistov by tomu mohla zabrániť práve imigrácia. Je však potrebné sa pozrieť, akí ľudia do Európy prichádzajú a čo nám hovoria skúsenosti. Podľa doktora Mahavedana má len 13 percent imigrantov vysokoškolský titul, viac ako 50 percent nie je ani vyučených. Vo Veľkej Británii je okolo 50 percent moslimských mužov nezamestnaných, v Dánsku 25 percent utečencov nájde prácu až po desiatich rokoch. Čo sa týka nákladov – Nemecko odhaduje náklady na imigrantov na 21,5 miliardy dolárov ročne. To je ešte jeden z tých konzervatívnejších, nízkych odhadov. Hodnota bezpečia sa samozrejme peniazmi vyčísliť nedá.
Čo hovoríte na silvestrovské udalosti v Kolíne ďalších nemeckých i európskych mestách?
Že sa na sexuálnych útokoch podieľali ľudia z imigrantského prostredia už snáď nikto nepopiera, dôkazov je dosť. Navyše zatiaľ sa podarilo dolapiť len nepatrný zlomok páchateľov. Tých útokov bolo niekoľko stoviek – a nielen v Kolíne, týkalo sa to i ďalších miest. Veľmi sa mi nechce veriť, že by to bola náhoda – že by niekoľko desiatok až stoviek ľudí v jednu chvíľu dostalo absolútne rovnaký nápad… V tejto súvislosti ma zaujala téza jedného renomovaného zahraničného bezpečnostného experta. Za povšimnutie podľa neho stojí, že zatiaľ všetci známi podozriví sú väčšinou zo severnej Afriky. Tam je sexuálne násilie používané autokratickými režimami ako taktika na zastavenie pouličných protestov. Bezpečnostné zložky tam majú špecializované jednotky, ktoré týmto spôsobom narušujú demonštrácie. Scenár silvestrovských útokov to vraj nápadne pripomína. Nech už je to akokoľvek, veľmi nerád by som sa niečoho podobného dočkal u nás. Podľa môjho názoru je povinnosťou každého voleného zástupcu, aby urobil maximum pre zníženie tohto rizika.
Čo hovoríte na reakcie nemeckých politikov?
Reakciám väčšiny nemeckých politikov úplne nerozumiem. Alebo skôr rozumieť nechcem. Myslím, že v tomto prípade je na čase priznať, že urobili chybu a vyvinúť maximálnu snahu o nápravu. Ale to musia posúdiť najmä nemeckí voliči.
Čo sa týka sexuálnych útokov utečencov v Nemecku, publicista Jan Petránek povedal, že útoky na ženy sú hlboko v mentalite migrantov a utečenci majú hodnoty nezlúčiteľné s našimi. Čo si o tom myslíte?
Ešte si pamätám dobu, keď nám už na základnej škole pchali do hláv heslá typu “so Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak”. Nosili sme transparenty v prvomájových sprievodoch a všetko bolo jasne dané. Socializmus je fajn, kapitalizmus je zlo. Väčšinou sa o tom veľmi neuvažovalo, často deťom ani nenapadlo, že by sa o tom malo premýšľať. Možno až neskôr. Teraz si predstavte, že v niektorých krajinách deti od malička vidia, že si sused môže prísť pre 12-ročnú sestru, a keď sa mamička proti tomu vzoprie, tak ju s príbuznými ukameňujú, že ženy majú v spoločnosti menšiu cenu a práva a keď nejakú chcete, tak si ju jednoducho vezmete. Vyrastáte v tom, že je to v poriadku, je to normálne, bežné, a ani vám nenapadne, že by to mohlo byť inak. Často ani netušíte, že inde by to mohlo byť inak. Potom príde stret s realitou západnej kultúry. Pre psychiku takto vychovávaných detí to musí byť šok – zrazu im niekto bude tvrdiť, že to, čo považovali za normálne, je zlé a to, čo považovali za zlé a neprijateľné, je naopak v poriadku. Samozrejme sa to nedá aplikovať všeobecne na všetkých imigrantov, zároveň to ale nie je jediný problematický aspekt.
Objavili sa správy, že nemecká polícia nemá vyšetrovať “drobnú” kriminalitu prisťahovalcov…
Teraz si nie som istý, či je to oficiálne potvrdené, ale dostali sa ku mne informácie, že napríklad aj švédska polícia mala kryť sexuálne útoky afganských imigrantov, aby nerástla podpora antiimigračných politikov. To považujem samozrejme za absolútne neprijateľné. Pozitívna diskriminácia pod zásterkou politickej korektnosti je priamou cestou do pekla. Musíme všetkých merať rovnakým metrom. Ak u nás niekto žiada o azyl, mal by v prvom rade rešpektovať naše pravidlá na naše zákony. Podľa nášho súčasného zákona sa ale azylové konanie preruší len u cudzinca, ktorý u nás spácha obzvlášť závažný zločin. Len pre zaujímavosť – napríklad znásilnenie nie je podľa trestného zákonníka obzvlášť závažný zločin. My sme už pripravili príslušnú novelu, ktorá by to mala objasniť, uvidíme, ako sa k tomu koalícia postaví.
Šéfka Alternatívy pre Nemecko Frauke Petryová vyhlásila, že by pohraničná stráž mala byť pripravená strieľať na utečencov, ak to bude nutné. “Potrebujeme efektívnu kontrolu (hraníc), aby sme zabránili neregistrovaným žiadateľom o azyl vo vstupe do krajiny z Rakúska. Žiadny policajt nechce strieľať na utečencov a ja si to tiež neprajem. Ale streľba by mala byť umožnená ako posledná možnosť, “vyhlásila pre nemecké médiá šéfka AfD Frauke Petryová. Súhlasíte s ňou?
Podľa mňa povedala nahlas to, čo všetci tak nejako už vedia – ale málokomu sa k tomu chce priznať. Vrátane mňa. Pokiaľ chcete niečo ustrážiť, tak sa jednoducho môžete dostať do situácie, keď psychologická hrozba nestačí. Dám príklad. Budete mať na hraniciach policajtov a vojakov – a proti nim pôjde niekoľko tisíc imigrantov. Pokiaľ budú vedieť, že bezpečnostné zložky nebudú strieľať a rozhodnú sa, že prejdú – tak jednoducho prejdú. Ako ich chcete zastaviť? Malo by to samozrejme byť až úplne krajné riešenie, keď všetko ostatné zlyhá, ja osobné dúfam, že sa to nikdy nestane – ale ak budeme realisti, proste takú možnosť vylúčiť nemôžeme. Ono sa môže stať, že ochrancovia hraníc budú nútení použiť zbraň v snahe zachrániť si vlastné životy
Český premiér Sobotka povedal: “Som presvedčený, že ľavicových lídrov za desať, dvadsať rokov nájdeme skôr medzi dobrovoľníkmi, ktorí v lete odišli na Balkán pomáhať utečencom. Títo ľudia budú v budúcnosti predstavovať ľavicu. Nehľadal by som ich na námestiach, kde sa šíri xenofóbia, nenávisť a rasizmus. ” Čo si o tom myslíte?
Ak pán premiér vidí budúcnosť svojej strany tam, tak pozdrav pánboh. Ako predstaviteľ opozície by som mu v tom asi mal fandiť – ako občana tejto krajiny ma to ale trochu desí. Aby sme si rozumeli – ja ľuďom, ktorí odídu za hranice pomáhať nič nevyčítam, naopak, myslím si, že mnohí z nich odvádzajú záslužnú prácu. Sú potrební ľudia, ktorí vidia v tej mase jednotlivého, konkrétneho človeka – čo si politik často nemôže dovoliť, má totiž zodpovednosť za všetkých občanov svojho štátu. Keď im tam pomáhajú vo svojom voľnom čase, za svoje peniaze – proti tomu sa predsa nedá nič namietať. Ak im ale pomáhajú obchádzať zákony, nelegálne prekračovať hranice a navyše si z toho robia prostredníctvom niektorých “neziskoviek” v podstate biznis za štátne peniaze, v tom už problém vidím. Obávam sa, že politické ambície budú mať skôr tí z druhej kategórie.
Slovenský premiér Fico povedal, že nechce, aby na Slovensku vznikla nejaká ucelená moslimská komunita. Povedal, že existuje problém s integráciou imigrantov, a tiež povedal, že si nevezme na zodpovednosť, aby boli ženy na Slovensku sexuálne napádané. Čo si o tom myslíte?
Že je to jediný rozumný prístup. Akonáhle pripustíme vytvorenie v podstate giet, je to koniec – výsledkom môže časom byť to, čo poznáme pod názvom no-go zóna. Je to logické – ak sa usadí jedna rodina v dedine, alebo v mestskej časti, nakoniec jej nezostane nič iné, než sa snažiť čo najlepšie integrovať a prispôsobiť sa životu v danej krajine. Ak sa ale združia dokopy, nič ich k zmene nebude motivovať. Naopak, najväčší vplyv budú mať tí najradikálnejší, ktorých sa ostatní budú báť. Dôsledky vidíme v mnohých západných mestách. Ani nemusíme chodiť ďaleko – stačí sa pozrieť na povestné sídliska typu Chánová. A je ešte potrebné vziať do úvahy, že rómska kultúra je nám rozhodne oveľa bližšie než arabská.
Robert Fico tiež povedal, že absolútna väčšina utečencov prichádzajúcih do Európskej únie z Turecka sú ekonomickí migranti. “Trvám na svojom postoji, že absolútna väčšina týchto ľudí sú ekonomickí migranti (hovoril o migrantoch idúcich do Európy z Turecka, pozn. redakcie). Kto má veriť človeku, ktorý sa necítil bezpečne v Srbsku, v Maďarsku ani v Rakúsku, a tak išiel až do Nemecka? Evidentne mu išlo o ekonomické záujmy, “povedal Fico…
Z hľadiska imigrantov je to logické – keď už niekam idú, tak idú tam, kde im bude najlepšie. To ale neznamená, že EÚ by to mala tolerovať. Pravidlá sú jasne nastavené – ak niekto uteká v oprávnenej obave z prenasledovania a smrti, treba mu pomôcť. Ale nemáme žiadnu povinnosť vychádzať v ústrety niekomu, koho do Európy ženie iba štedrý sociálny systém. Ten totiž nie je samozrejmosťou a nie je zadarmo, vo viacerých štátoch už je dokonca na dlh do budúcnosti – a Európa nemá šancu pomôcť všetkým. Je to, ako by ste mali loď – aj tá najluxusnejšia a najväčšia unesie len obmedzený počet pasažierov. Pokiaľ jej platiaci cestujúci budú ochotní sa trochu uskromniť, zvládne naložiť aj pár stoviek ďalších potrebných. Krátkodobo môže nabrať aj pár tisíc – ale to už nie je dlhé cestovanie, ale záchranná misia k najbližšiemu pobrežiu. Pri dosiahnutí kritického počtu ľudí jednoducho pôjde ku dnu. V súčasnosti je múdre začať si vyrábať z Českej republiky záchranný čln.
Ako hodnotíte to, ako sa k imigračnej kríze stavajú EÚ a Nemecko? Ako sa pozeráte na úlohu Turecka? Máme sa s ním dohodnúť, alebo nás bude vydierať? Nie je lepšie postaviť ploty chrániacie hranice?
Pripadá mi to postavené na hlavu. EÚ rokuje s Tureckom o obmedzení počtu migrantov. Má snáď Európa hranicu v Turecku? Nie, má ju v Grécku. Znamená to snáď, že EÚ zlomila nad Gréckom palicu? Fajn, v tom prípade posuňme vonkajšiu hranicu a finančné prostriedky smerujme prioritne na jej ochranu, nech už bude kdekoľvek. Nie do Turecka, ktoré nás navyše sprosto vydiera. Ako inak nazvať rokovania, “keď nám nedáte peniaze, tak vám urobíme zle”
Hovorí sa o tom, že Turecko podporuje Islamský štát, obchoduje s ropou aj imigračnou vlnou do Európy. Čo si o tom myslíte?
Či podporuje imigračnú vlnu s istotou neviem, o podpore Islamského štátu ale príliš nepochybujem. Že Islamský štát ovláda ropné vrty a rafinérie všetci vedia. Že tú ropu niekam predáva, tiež všetci vedia. No a tým pádom je tiež jasné, že niekto ju od neho musí kupovať. Letecký ju asi neprepravuje – a susedí s Irakom a Tureckom. Obráz si môže každý urobiť sám. Turecko v NATO je tiež celkom problém. Vezmite si, aká paradoxná situácia nastáva. Kým jedna členská krajina NATO podporuje Kurdov dodávkami zbraní a munície – konkrétne Česká republika – druhá členská krajina, Turecko, Kurdov bombarduje.
Tiež sa objavilo tvrdenie, že migračnú vlnu do Európy podporujú USA a podporujú ISIS proti Asadovi…
Som v politike už asi príliš dlho na to, aby som akúkoľvek teóriou odbil mávnutím ruky ako konšpiračnú. Rovnako som pochopil, že o peniaze a moc ide vždy v prvom rade – obzvlášť u svetových veľmocí. Tie vždy sledovali predovšetkým svoje záujmy a nikdy to nebude inak. Je jedno, či ide o USA, alebo Rusko. Osvedčené stratégie sa nikdy príliš nemenia – využiť nestabilitu nejakej krajiny, prípadne tú nestabilitu priamo spôsobiť, alebo posilniť, potom rozšíriť na dané územie svoju sféru vplyvu. Podľa mňa to práve teraz sledujeme v Sýrii. Teraz sa sami seba môžeme opýtať, či je v záujme niektorej z týchto krajín silná Európska únia… Ak sa naša spoločnosť má rozdeliť na tých “proruských” a “proamerických”, je to podľa mňa zlé, jedno i druhé. Musíme v prvom rade hájiť naše záujmy, nikto iný nás obhajovať nebude.
Andrej Babiš povedal, že príliv utečencov do EÚ sa musí zastaviť úplne. Podľa neho nemáme žiadnu povinnosť a momentálne ani nemôžeme nikoho prijímať. Musíme vraj v prvom rade zaručiť bezpečnosť našim občanom. Pýta sa prečo by z bohatstva európskych krajín tvoreného po generácie meli ťažiť ľudia bez vzťahu k hostiteľskej krajine a kultúre – ľudia, ktorí predstavujú bezpečnostné riziko ktorých a ich túžbou nie je asimilácia, ale rozvrat európskej kultúry. Podľa Babiša nie je možné, aby Európania mali menšie práva než prisťahovalci a je vylúčené,aby sa prispôsobovali utečencom. Aký je váš názor?
Ja si hovorím, prečo pán minister tak náhle zmenil názor a hovorí prakticky to isté, čo my hovoríme od začiatku – a za čo sme si vyslúžili nálepku tých, ktorí vraj zbytočne strašia. Že by to bolo náhle precitnutie, sa mi nezdá. Ak to vedel celú dobu, potom sa pýtam, prečo nepodporil návrhy Úsvitu, ktoré sa snažíme už takmer rok presadiť. Napríklad spomínanú ochranu hraníc. Každopádne teraz budem zvedavý, či po slovách budú nasledovať aj činy a budem veľmi pozorne sledovať, ako budú jeho poslanci o ďalších našich návrhoch hlasovať.
Vidíme, že Schengen je dobrý, keď je dobré počasie, ale keď príde búrka, presakuje a valí sa cezeň povodeň. V okamihu, keď EÚ hranice nijako nestráži, cudzí ľudia ľubovoľne bez akejkoľvek registrácie prekračujú hranice a pohybujú sa po Európe. Súčasné vidíme, že už teraz sú v západnej Európe obrovské moslimské komunity podhubím pre terorizmus. Nemal by si náš štát vziať naspäť právomoc rozhodnúť, kto môže vstúpiť na naše územie? V okamihu, keď nie je chránená vonkajšia hranica EÚ? Prvá vec je, že kontrolou hraníc zamedzíme prílivu utečencov, druhá vec je, že v západnej Európe sú občania EÚ moslimského vyznania, ktorí sú zapojení do hnutia teroristov. Ale moslim, ktorý žije tretiu generáciu v Nemecku je napríklad terorista a môže ľubovoľne prekročiť hranice našej krajiny, nikto ho na hraniciach neskontroluje, nezadrží a môže u nás niečo spáchať. Jedným zo znakov suverénneho štátu je, že kontroluje svoje hranice a kontroluje právo na svojom území, ktoré je vytýčené hranicami. Akonáhle niekto poruší zákon u nás, prekročí hranice, tak už náš štát toho človeka ťažko potrestá…
My sme po vstupe do Európskej únie zrušili pohraničnú políciu – pretože sme verili, že EÚ bude plniť jednu zo svojich prioritných úloh, teda ochranu vonkajších hraníc. Ako sa ukazuje, bola to chyba, Únia v tom tragicky zlyhala. Zrejme sa s podobnou situáciou vôbec nepočítalo, a tak si Gréci možno povedali, že zbytočné pchať miliardy eur do ochrany hranice, ktorú aj nikto prakticky neprekračuje, a že tie peniaze dokážu využiť lepšie. Samozrejme neviem to s istotou – ale vôbec by ma to neprekvapilo. Takže – áno, mali by sme chrániť našu národnú hranicu a Úsvit to presadzuje dlhodobo. Nie je pravda, že chceme stavať ploty, ako sa nám snaží podsúvať odporcovia. Doba už pokročila a ochrana hranice neznamená ploty a pohraničníkov so psami a samopalmi. My potrebujeme vedieť, či nám hranicu niekto prekračuje a hlavne – kto to je. Na to už existuje celý rad technických prostriedkov, hranica môže byť strážená prevažne elektronicky. Napriek tomu by bolo treba obnoviť aj pohraničnej políciu – ako hovorím, jej zrušenie bola chyba.
Aj keby sme nepočítali súčasnú migračnú vlnu, aj pred ňou už existovali odhady, že v západnej Európe budú mať moslimovia väčšinu do 40 rokov. Takže v Nemecku, Francúzsku, Británii, Belgicku, Holandsku a tak ďalej môžu zaviesť moslimské pravidlá a právo šaría. Budú ovládať veľké krajiny EÚ a potom moslimské pravidlá môžu presadzovať voči nám. Nie je pre nás EÚ z tohto dôvodu hrozbou a nie je lepšie riešenie vystúpiť z EÚ a utvoriť nejaké zoskupenie štátov okolo Visegrádu, časti Balkánu a ďalších štátov strednej a východnej Európy, ktoré by sa tomu ubránili?
V podstate sme svedkami islamského neoimperializmu – je tu snaha vytvoriť ríšu, kalifát. Len počas dvoch rokov je už Islamský štát prítomný v 19 krajinách sa stojí najmenej za trinástimi útokmi proti západu. Pritom je to z hľadiska jeho “manažérov” mnohogeneračný proces – oproti tomu európski politici plánujú v rozsahu jedného volebného obdobia. K tomu treba vziať do úvahy priemerný počet detí v moslimskej rodine a porovnať ho s priemerným počtom detí v “západnej” rodine. Tá matematika je neúprosná. Ak sa veľké západné krajiny čo najskôr nespamätajú, vami popísaný scenár pôsobí nepríjemne pravdepodobne. Ak by sa mal začať napĺňať, otázka zotrvania v EÚ je úplne relevantná – a nové zoskupenie okolo štátov V4 by mohlo byť jednou z možností.
Pôvodný rozhovor TU.
