“Ak sa napätie vymkne spod kontroly, bola by to katastrofa pre všetky strany,” povedal Wang I na tlačovej konferencii v Pekingu. Čína sa podľa neho nebude nečinne prizerať narušovaniu stability na Kórejskom polostrove. Zdôraznil, že všetky strany by sa mali vyvarovať krokov, ktoré by situáciu zhoršili. Vyzýva na to aj rezolúcia OSN prijatá po nedávnom vypustení severokórejskej rakety dlhého doletu. Rezolúcia tiež podporuje diplomatické riešenie prostredníctvom šesťstranných rozhovorov so Severnou Kóreou, pripomenul Wang I. Tie sú však zmrazené od roku 2009.
Na margo sporu o ostrovy v Juhočínskom mori, kde sa nachádzajú veľké náleziská surovín a vedú tadiaľ významné námorné trasy, Wang I povedal, že sú “integrálnou” súčasťou čínskeho územia, ktoré musí brániť každý Číňan. “Sloboda navigácie neznamená, že si môžu robiť, čo chcú,” reagoval šéf čínskej diplomacie na skutočnosť, že americké vojnové lode nedávno preplávali v tesnej blízkosti ostrovov.
Wang I obhajoval budovanie vojenskej infraštruktúry na sporných ostrovoch. Čína len uplatňuje svoje “právo na sebaobranu” a nemôže byť obviňovaná z militarizácie. Tá sa viac týka iných krajín. Wang I tiež ostro kritizoval Filipíny, ktoré sa kvôli územnému sporu obrátili na Medzinárodný rozhodcovský súd v Haagu. Čína jeho jurisdikciu neuznáva.
Juhočínske more leží medzi Čínou, Vietnamom, Malajziou a Filipínami. Prechádza tadiaľ tretina globálnej nakladanej lodnej dopravy. Čína si robí nároky na 90 percent z 3,5 milióna metrov štvorcových územia, vrátane ostrovov a útesov, ktoré sa nachádzajú viac ako 800 kilometrov od Číny, ale len asi 220 kilometrov od filipínskeho pobrežia. Nároky však vznášajú aj Vietnam, Taiwan, Malajzia, Filipíny a Brunej.
