„Prekvapenie nie je namieste. Slovenské voľby dopadli presne tak, ako to zodpovedá miestnej politickej tradícii, ku ktorej patrí roztrieštenosť, vzniky a zániky strán a silné osobné súperenie,“ píše komentátor MF Dnes Vojtěch Varyš.
„V každých voľbách sa do slovenského parlamentu dostane aspoň jedna nová strana, tentoraz sú to tri: Procházkova Sieť, Kollárova Sme rodina a Kotlebova ultrapravicová ĽS NS. Z ostatných ich hneď niekoľko vrátane Mostu, SaS alebo OĽaNO má za sebou len niekoľko rokov existencie. Jediným matadorom medzi partajami bola KDH, ktorá sa v parlamente držala nepretržite od roku 1990. Po sobote už aj ona padla,“ konštatuje Varyš.
„Ďalším štýlotvorným prvkom slovenskej politiky je príklon k výrazným, charizmatickým lídrom, ktorí potom majú – to svet nevidel – určité autoritatívne sklony. Taký bol Mečiar, taký bol aj jeho nástupca Dzurinda a taký je aj Fico. Ani jeden z nich nemal nikoho, kto by ho mohol vystriedať, určite aj preto, aby sa necítil medzi vlastnými ohrozený, a tak nakoniec ich partaje zanikli s nimi,“ dodáva. Ako následne uvádza, Mečiarova HZDS už ani neexistuje, Dzurindova SDKÚ sa teraz do parlamentu nedostala.
„Pokiaľ ide o Fica, ten voľby vyhral a má slušnú šancu ďalej vládnuť. Druhá vec je, že mnohým ľuďom s ním dochádza trpezlivosť a jeho volebný potenciál už zjavne minul svoj zenit. Dosiahol štvrté, ale najslabšie volebné víťazstvo, pred dvoma rokmi prehral prezidentské voľby – a ak ho niekto schopný čoskoro nevystrieda, strana Smer nakoniec skončí rovnako ako HZDS a SDKÚ,“ uvádza komentátor MF Dnes. A vtipné mu pripadá predovšetkým to, že ten istý vodcovský princíp využívajú aj všetky ostatné politické strany. „Že po tohtoročných voľbách nevznikne stabilná vláda? Asi nie. To sa na Slovensku darí len vtedy, keď má niektorý z kohútov buď nadpolovičnú väčšinu, alebo svojich koaličných partnerov drží pevne pod krk,“ uzavrel Varyš.
Voľby bez víťaza
V Lidových novinách sa slovenskými voľbami zaoberal politológ Pavol Hardoš. „Slovenské voľby nemajú víťaza. Nemôžu ho mať, keď sa do parlamentu dostali fašistickí extrémisti,“ uviedol. „Odtiene hnedej sú však v rôznej miere viditeľné na väčšine politických subjektov, ktoré vstupujú do Národnej rady. Aj v dôsledku rozloženia mandátov je výsledkom politický pat, z ktorého nebude ľahká cesta k nejakému riešeniu. Už niekoľko hodín po oznámení výsledkov hlasovania sa začala skloňovať možnosť vytvorenia dočasnej úradníckej vlády počas slovenského predsedníctva EÚ, ktoré začne 1. júla, a predčasných parlamentných volieb,“ doplnil.
Podľa neho je najväčším šokom úspech krajne pravicovej strany ĽS Naše Slovensko Mariana Kotlebu.
„Zatiaľ čo Kotleba reprezentuje rýdzi stredoeurópsky fašizmus, ďalšie protestné zoskupenie, ktoré oslavuje úspech – Sme rodina podnikateľa Borisa Kollára – predstavuje postmoderný extrémizmus veku internetových hoaxov. Tu išiel protestný hlas slovenského voliča človeku, ktorý sa nenechá odfotiť bez módnej šatky alebo šálu, ale z úst vypúšťa žumpu štvrtej cenovej skupiny. Kollárova popularita je ešte prekvapivejšia ako tá Kotlebova, pretože sa predpokladalo, že oslovoval presne ten typ voličov, ktorý sa k volebným urnám práve nehrnie,“ konštatuje tiež Hardoš.
„Zodpovednosť za neutešenú povolebnú situáciu sa dá pripísať predovšetkým hlavám Smeru. Nielenže mali uplynulé štyri roky prakticky neobmedzenú kontrolu nad parlamentom a štátnymi úradmi, ktorú nedokázali zužitkovať spôsobom, ktorý by bránil rastu frustrácie a pocitov beznádeje, ale udávali aj dominantný tón kampane. Dnes žnú svoju hnedú búrku spoločne s ostatnými politickými stranami, ktoré sa na nenávistnej rétorike roky priživovali,“ uzavrel politológ.
Referendum o Ficovi
A čo na slovenské voľby hovorí Martin Ehl v Hospodářskych novinách? „Slovenská vládna strana Smer premiéra Roberta Fica stratila veľkú časť voličov, na ktorých nezabralo ani vyvolanie strachu z utečencov. To je jediná dobrá správa vyplývajúca z výsledkov slovenských parlamentných volieb,“ povedal Ehl.
„Voľby boli svojho druhu referendom o Robertovi Ficovi. Ukázali, že jeho pôvodne toľko oceňované politické schopnosti slabnú. Je síce ešte predčasné robiť závery o konci jeho politickej kariéry, ale zhnednutie politiky bude súčasťou jeho dedičstva, ktoré si Slovensko nejaký čas ponesie,“ pokračoval Ehl s tým, že Ficov populizmus natlačil voličov ku Kotlebovej strane, ktorá sa hlási k dedičstvu fašistického Slovenského štátu z doby druhej svetovej vojny.
„Pre ostatné štáty strednej Európy je takýto vývoj neblahým varovaním. Slovensko s ôsmimi stranami v parlamente čaká obdobie nestability vo chvíli, keď sa určuje ďalší osud zjednotenej Európy. Teda vo chvíli, keď sa treba brániť agresívnemu ruskému vplyvu a keď liberálne hlasy prekrikujú populisti všetkého druhu,“ uzavrel.
