Grécka vláda má tento mesiac zaplatiť veriteľom spolu 5,5 miliardy eur. „A nikto nevie, odkiaľ Grécko tieto prostriedky bez ďalšej finančnej injekcie zoberie,“ varuje napríklad nemecký denník Spiegel.
Potrebné peniaze by mala vláda získať zo záchranného programu, na ktorom sa v auguste dohodla s eurozónou a v rámci ktorého môže krachujúce Grécko dostať až 86 miliárd eur. Zahraniční veritelia však pomoc uvoľňujú postupne, „výmenou“ za úspory.
Proti škrtom požadovaným veriteľmi Gréci už mesiac protestujú
Kľúčová je reforma dôchodkového systému, ktorý je dnes podľa ekonómov neudržateľný. Grécky kabinet dáva na starobné dôchodky podstatne väčšiu časť tamojšieho HDP, ako je vo vyspelých krajinách obvyklé. V dôsledku vysokej nezamestnanosti pritom do systému prispieva menej ľudí ako pred krízou a krajinu navyše trápi starnutie populácie.
Eurozóna preto požaduje, aby odvody na dôchodky vzrástli a samotné penzie sa znížili. V tomto roku by mala vláda na dôchodkoch ušetriť 1,8 miliardy eur.
Gréci však proti podobným škrtom už viac ako mesiac protestujú, vládna koalícia má v parlamente len tesnú väčšinu, takže stále nie je jasné, či sa premiér Alexis Tsipras s veriteľmi – na reforme, a teda aj na ďalšej pôžičke – dohodne.
„Vzhľadom na to, že budúcu transakciu (čiže peniaze z prisľúbeného záchranného programu) dostaneme až vo chvíli, keď veritelia schvália doterajšie reformy, tu v marci alebo v apríli určité riziko stále je,“ varuje pred nedostatkom peňazí profesor ekonómie Nikos Hlepas z Národnej a Kapodistriasovej univerzity v Aténach.
Českí experti sú vraj zatiaľ optimistickejší. Marcové splátky by podľa nich zvládlo Grécko aj bez pôžičky a do platobnej neschopnosti by sa tamojšia vláda mohla dostať až v lete.
Víťazstvom pre grécku vládu by bolo zoškrtanie aspoň časti dlhu
MMF predpokladá, že hlavne eurozóna bude voči Grécku ústretovejšia. Najväčším víťazstvom by pre tamojšiu vládu bolo zoškrtanie aspoň časti jej obrovského dlhu, ktorý predstavuje asi 180 percent tamojšieho HDP.
Vládnuca Syriza by si tak vo svojom niekdajšom populistickom Solúnskom programe, s ktorým vlani v januári vyhrala voľby, mohla odškrtnúť len druhú splnenú položku. O odpis dlhu totiž usiluje dlhodobo. „Predpokladám, že na to, aby bola grécka ekonomika udržateľná, by bolo treba odpísať aspoň polovicu dlhu,“ myslí si grécky profesor Hlepas.
Nemecko odpis čo i len časti dlhu odmietalo. Ale utečenecká kríza situáciu mení
Najmä Nemecko doteraz podobnú úľavu dôrazne odmietalo. „Utečenecká kríza však spôsobila nemeckým daňovým poplatníkom oveľa urgentnejšiu starosť, ako je relatívne abstraktná otázka, kedy Grécko splatí svoje dlhy,“ upozorňuje denník Financial Times.
Keby Grécko zvládlo zadržiavať prúd utečencov, ocenilo by to najviac práve Nemecko, kam drvivá väčšina migrantov vlani smerovala. „V takom prípade by pre nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú bolo oveľa jednoduchšie vysvetliť svojim voličom odpis gréckeho dlhu. A vo chvíli, keď by tento krok urobilo Nemecko, dalo by sa očakávať to isté aj od zvyšku gréckych veriteľov,“ predpokladá zahraničný komentátor Financial Times.
„O odpise časti gréckeho dlhu sa dá hovoriť len v prípade, že sa krajina pustí do bolestivej a dlho odkladanej reformy penzií,“ zdôrazňuje ekonóm MMF Poul Rodney Thomsen. Len tak by podľa neho s podobným krokom súhlasili aj ďalšie európske krajiny, ktoré dnes vyplácajú oveľa nižšie penzie ako Grécko. „Z toho dôvodu bude treba dosiahnuť kompromis,“ dodáva expert.
Celý text si môžete prečítať TU.
autor: vam
