Na nedávnom samite krajín ASEAN sa USA opreli do Číny za jej pokračujúce šírenie svojho vplyvu v Juhočínskom mori. Napriek tomu však Spratlyove ostrovy, ktoré sú predmetom sporu, nie sú hlavným bodom amerického záujmu.
USA chcú Číne brániť v dosahovaní jej cieľov všeobecne. Majú strach, že nad nimi rastúca veľmoc získa ekonomickú prevahu. „Jednoducho povedané, táto šarvátka medzi Čínou a USA je len o tom, že jeden hegemón bráni vzostupu iného vo svetovej hierarchii krajín,“ tvrdí Rafi. A snaží sa to dosiahnuť niekoľkými spôsobmi. Jedným je už spomínaný spor o Spratlyove ostrovy. Ďalej sa potom snažia mať Čínu pod kontrolou v Medzinárodnom menovom fonde a vo Svetovej banke. Potom sú ale ešte dva fronty, na ktorých USA bojujú proti vzostupu Číny.
Tým prvým je ich angažmán s krajinami spolku ASEAN, v ktorých sa za pomoci diplomatického nátlaku snažia vytvoriť nepriateľské prostredie pre Čínu. Príkladom takéhoto konania je nedávna reakcia veľvyslanca USA v Thajsku, ktorý vyčítal tamojšej vláde, že sa nepridala k apelu na Čínu „v mieri vyriešiť konflikt okolo privlastnenia ostrovov v Juhočínskom mori“.
Celý text TU.
Na druhej strane sa USA snažia umožniť Číne väčšie právomoci v Medzinárodnom menovom fonde a Svetovej banke. To je však podľa Rafiho skôr preto, aby mali kontrolu nad tokom čínskych peňazí a zároveň Číne zabránili sústrediť sa na jej vlastné alternatívne projekty, ako je napríklad Ázijská infraštrukturálna investičná banka (AIIb). Čína totiž pre svoje vlastné potreby bude podľa odhadov Ázijskej rozvojovej banky potrebovať ďalších osem biliónov dolárov. A USA nechcú, aby tieto peniaze získala Čína pre vlastný systém financovania, ktorý je paralelný Svetovej banke a MMF, teda inštitúciám, ktoré spravuje USA.
Čína sa však nechce púšťať do priamej konfrontácie s USA, keďže má na jej pôde mnoho investícií. Jednou takou je napríklad nedávno v New Yorku kúpený hotel Waldorf Astoria, ktorý donedávna pravidelne hostil počas samitov OSN amerického prezidenta. Kúpila ho však Ambang Insurance Group, spoločnosť napojená na čínsku vládu. Čína je zároveň najrýchlejšie rastúcim americkým investorom, ktorý dáva peniaze do všetkých smerov, predovšetkým potom kupuje nehnuteľnosti, technické služby a pohostinstvá.
„Pre Čínu sú USA atraktívnym trhom, pre USA je Čína rastúcim obrom, ktorému sa treba vyhnúť v rozlete a obmedziť jeho vplyv,“ píše Rafi. A ak by sa Číne podarilo vo veľkom rozbehnúť AIIb, prišli by USA o spôsob, ako ju kontrolovať, preto sa ju snaží uchytiť v MMF za lepších podmienok. Lenže taká situácia Číne zatiaľ zrejme vyhovuje. Získava tak lepšie postavenie v už zabehnutých svetových finančných inštitúciách a jednoduchšie tak prenikne na západný trh. Ako dlho bude však tento prístup pre obe krajiny výhodný, to je ťažké povedať.
Autor: spa
