„Nechcem sa miešať do vnútropolitických záležitostí, ide mi skôr o to, aby som vám z nášho pohľadu znázornil aktuálnu politiku okolo migrantov, aby som vám sprostredkoval obraz toho, čo Európu v súčasnosti najviac zaujíma,“ pokračoval v úvode Bartelt. „Ide o historickú výzvu, ktorá sa týka nás všetkých. Od konca vojny sme čelili dvom veľkým výzvam, jednak zjednoteniu Nemecka a potom svetovej finančnej kríze. A teraz prichádza obrovský prúd azylových žiadateľov. Vychádzame z toho, že celosvetovo je na nohách 50 až 60 miliónov ľudí na úteku. My sme vlani po prvýkrát zacítili, čo to znamená,“ priznal.
Prečo z Balkánu menej
Každý deň podľa neho prichádzajú do Nemecka – a hlavne do Bavorska – dve až tri tisícky migrantov. „Po prvé je to takzvaná západná balkánska cesta a po druhé cesta cez Stredozemné more, keď ľudia prichádzajú cez Brenner, respektíve po diaľnici. V roku 2016 za dva mesiace dorazilo do Nemecka 83 000 ľudí. Títo ľudia utekali prevažne zo Sýrie, z Afganistanu, Iraku a Iránu. Ďalšie osoby prichádzajú zo západných štátov. Prílev z Balkánu sa obmedzil, keď sa rozkríklo, že slobodný štát Bavorsko nepodporuje azyl z iných ako humanitárnych dôvodov, teda nie z tých ekonomických. Týchto ľudí budú deportovať späť do ich domovských štátov. My sme k tomu vytvorili dve veľké strediská v Ingolstadte a vedľa Ambergu. To sú takzvané prichádzajúce a spätne odvádzajúce zariadenia. Tí z balkánskych štátov sú zaradení do takzvaných bezpečných štátov a deportujú sa späť do ich domovov. Chcem vám povedať, že je to veľmi ťažká a zložitá činnosť, lebo v individuálnych prípadoch prevláda k ľuďom ľútosť. Sú to rodiny so svojimi deťmi, ktoré čiastočne chodili v Nemecku do školy a ako hovorím, každý individuálny prípad je ľudsky zložitý. Len sme museli rozpoznať, že to nezvládneme, ak nebudeme vykonávať určitú selekciu. Preto sme sa zamerali na tých, ktorých skutočne politicky stíhajú, ktorí v ohrození vlastného života utiekli, ktorí sa vzdali všetkého a čiastočne prichádzajú aj o život. Určite poznáte tie fotografie malých detí, ktoré sa utopili v mori. To sú všetko extrémne zložité ľudské osudy. My sme povedali, že sa chceme v prvom rade sústrediť na utečencov, lebo keby sme chceli prijať všetkých tých, ktorí hľadajú lepší život, tak by toho bolo na nás príliš. Teraz Rakúsko, Nemecko a Švédsko prijímajú dve tretiny utečencov, ktorí prichádzajú do Európskej únie.“
Nekompromisné dáta
„Vlani prišlo do Nemecka podľa vládneho prezidenta Horného Falcka 1,1 milióna migrantov. Podľa takzvaného Königsteinského kľúča musí Bavorsko z toho prevziať 15,33 percent, to znamená 170 000, a z toho môj vládny okrsok, teda Horné Falcko, musí prijať 8,8 percent, zhruba 15 000. Len v januári 2016 Spolkový úrad pre migráciu a utečencov, ten je kľúčovým úradom, registroval v januári 91 000 nových žiadateľov o azyl. Sú to tí, ktorých zachytili na hranici a ktorí už boli v Nemecku, ale teraz požiadali o azyl. Za tento rok zatiaľ nie je známe ani spolkovému ministerstvu vnútra, ani centrálnemu úradu pre migráciu číslo, ale je jasné, že to bude výrazne cez milión a ak by sa to vyvíjalo ako vlani, keď sme najväčšiu vlnu zaznamenali v auguste, septembri a októbri, vtedy za jeden mesiac prišlo 300-tisíc ľudí, tak by sme zhruba len tušili, čo by nás asi tak čakalo. A ak by v roku 2016 malo prísť opäť cez jeden milión utečencov do Nemecka, tak, pre porovnanie, Horné Falcko má milión obyvateľov. V súčasnosti s 13 000 žiadateľmi o azyl, potom by to znamenalo, že by k tomu pribudlo zhruba 15 000 ľudí a do konca roka len v Hornom Falcku asi 28 000 žiadateľov o azyl,“ dodal.
Je plno!
„My máme, ako každý iný vládny okrsok v Bavorsku, jedno veľké prvotné záchytné zariadenie, v Regensburgu, s asi 900 miestami. Tie sú všetky obsadené. Okrem toho staviame nové záchytné zariadenie za zhruba 30 miliónov eur. Potom uvoľňujeme 1 400 miest v Regensburgu v bývalých kasárňach. To znamená, že len v Regensburgu budeme mať 3 000 žiadateľov o azyl. Potom máme ďalších 46 takzvaných spoločných ubytovacích priestorov a pre tento rok plánujeme v týchto zariadeniach ďalších 3 000 miest. Dodatočne máme ešte takzvané núdzové ubytovanie a závisíme od obcí. Tam je umiestnených asi 2 000 žiadateľov o azyl. Potom máme ešte ďalších 1 000 maloletých utečencov bez sprievodu. To sú čísla len za Horné Falcko, ktoré je relatívne malým vládnym okrskom s jedným miliónom obyvateľov. Bavorsko má spolu 12 miliónov obyvateľov, z toho najväčší vládny okrsok, Horné Bavorsko, má adekvátne vyšší počet utečencov.“
Na ministerstve práce je štáb pre azylové záležitosti a tam sú zastúpení všetci predsedovia krajinských vlád, zástupcovia Červeného kríža, cirkví, technických odborov, jednoducho všetci tí, ktorí súvisia s utečencami a nedávno sme mali 64 zasadnutí. A to, že sme to do určitej miery zvládli, je len vďaka tomu, že existuje tento riadiaci štáb. Inak by sme sa v tom príleve migrantov vlani na jeseň jendnoducho utopili,“ opísal.
Problematické ubytovanie, nekonečné azylové konanie
„Ubytovanie utečencov nielen v Hornom Falcku, ale môžem povedať aj za Bavorsko a celé Nemecko, je čím ďalej zložitejšie. Na jednej strane chceme zamedziť príliš veľkým ubytovniam a tým vytváraniu nejakých ohnísk, na druhej strane sa nepokúšame vstúpiť na regulárny trh s bytmi, aby sme tu nemali konkurenciu k sociálne slabším osobám. Možnosti pri hľadaní objektov pre ubytovanie sú teda tenšie. Miestne obyvateľstvo je často veľmi skeptické, keď sa hľadá takéto ubytovanie pre migrantov. Nedávno som sa zúčastnil na dvoch takýchto rokovaniach, jedno bolo s asi 400 a druhé so 600 poslucháčmi. Ja už potom hovorím, že to nepodlieha dani zo zábavy, lebo tam sa skutočne rokuje veľmi tvrdo a človek sa musí skutočne snažiť nájsť pochopenie pre také zariadenia. A ženy, matky majú, samozrejme, strach o svoje deti, zvlášť po udalostiach v Kolíne nad Rýnom. Nie je to jednoduché, keď má človek tým ľuďom vysvetliť, že do Bavorska neprichádzajú len zločinci, ale že sú to ľudia, ktorí utiekli zo svojich domovov, ktorí sa vzdali úplne všetkého, ktorí už nemajú nič a ktorí teraz čelia neustále rastúcemu neakceptovaniu zo strany obyvateľstva, aby som to povedal takto opatrne. Ako viete, to, čo sa stalo naposledy v Sasku, tak to sú excesy, ktoré veľmi ničia situáciu. Myslím si, že žiadny demokrat niečo také nevidí v Nemecku rád. A my musíme urobiť všetko pre to, aby sme niečomu takému zabránili, ale je to extrémne zložité. Pretože nakoniec je to otázka počtu. Ľudia sú ochotní prijať iba určitý počet a ak sa čísla prekročia, potom reagujú, samozrejme, na dištanc a čiastočne aj agresívne,“ pokračoval vo svojej prednáške vládny prezident.
Problematická je vraj tiež dlhá lehota spracovania azylových žiadostí. Za normálnych okolností by takéto konanie malo byť ukončené do troch mesiacov od okamihu podania žiadosti až do okamihu rozhodnutia. Vzhľadom na obrovský počet utečencov sa teraz v Nemecku žiadosti neobyčajne nahromadili. „Problémom je, že keď chceme zistiť, aká je táto kumulácia, tak to spolkový úrad ani sám netuší. Vychádzame zhruba z toho, že ide asi o 500 000. To znamená, že ide o pol milióna azylových žiadostí, ktoré nie sú rozhodnuté. To je problém, ktorý je verejnej správe aj politikom známy už dlhší čas. V priemere teraz vybavovanie žiadosti trvá 5,1 mesiacov. Každopádne, príliš dlho. Musíme sa sústrediť na tých, ktorým bude v Nemecku uznaný azyl a robiť pre nich kurzy nemčiny a ďalšie veci a tí, ktorí nebudú mať právo zostať v Nemecku, tých sa musíme snažiť dôsledne rýchlo exportovať späť do ich vlasti. Že to nie je také jednoduché, to si dokážete určite predstaviť.“
Takmer tretina obcí je ešte bez utečenca
„Migračná kríza znamená historickú výzvu pre celú Európu. A všetkých nás bude zamestnávať pravdepodobne ešte veľmi dlho. O to je dôležitejšie, aby všetky európske krajiny spolupracovali a ťahali spolu za jeden povraz, a to rovnakým smerom. V súčasnosti máme v Nemecku búrlivú vnútropolitickú diskusiu o správnej ceste. Bavorská vláda a ministerský predseda Seehofer sa už dlhší čas zasadzujú o stanovenie hornej hranice v počte zhruba 200 000. Na túto tému sa zatiaľ nenašla zhoda. Možno sa však obávať, že ak tu politika nenájde nejaké obmedzenia, nemecké obyvateľstvo v nadchádzajúcich krajinských voľbách v Bádensku-Württembersku a v Sasku-Anhaltsku možno do krajinských vlád alebo aj do Spolkového snemu pošle také strany, ktoré by sme tam ja, ale aj ďalší, videli veľmi neradi.
Ak sa teraz pozrieme na nášho druhého suseda, Rakúsko, oni súčasne obmedzujú na 80 azylových žiadateľov denne a denne 3200 utečencov prepustia tranzitne ďalej do Nemecka. Vidíme, že sa tento systém dostáva k svojim hraniciach. Pre mňa je v Hornom Falcku prvotné spravodlivé rozdelenie utečencov. Máme tu 232 obcí a vlani som starostom poslal list, v ktorom som ich požiadal, aby sa zúčastnili na tomto prijímaní utečencov. Asi 90 obcí vtedy nikoho neprijalo. Medzitým sa však zapojili viac a viac, ale stále máme 30 percent obcí, ktoré nikoho neprijali. Som v dobrej viere, že sa nám to podarí, že sa na tom zúčastnia všetky obce. Nemôžeme si vybrať, či tí ľudia k nám budú prichádzať, alebo nie. Sme vyzvaní, aby sme pre situáciu v Európe s 28 členskými štátmi Európskej únie našli spoločné riešenie. A máme ohromnú výzvu, ktorú môžeme zvládnuť len vtedy, ak všetky štáty dokážu postupovať solidárne, tým mám na mysli aj Českú republiku. Taktika zatvárania očí pred realitou nám nepomôže.“
Aspoň trochu sebakritiky…
Prečo títo ľudia opúšťajú svoje domovy? „To je úloha veľkých štátov, Spojených štátov, Ruska a Turecka, aby v Sýrii ľudia na mieste našli podmienky na život a chceli tam naďalej bývať. Neexistuje nikto, kto by rád opustil svoj domov, kde má priateľov, kde vyrástol a chodil do školy. Tí veľkí globálni hráči musia hľadať a nájsť riešenie, ako to možno riešiť.“
„Tiež by mal byť človek trochu sebakritický. Za posledné roky sme si to tu v Európe urobili veľmi pohodlné. Občianska vojna v Sýrii existuje už päť rokov. Všetci sme to videli v televízii. Niekedy sa nás to dotklo, ale potom sme na to zabudli. Rovnako ako ďalšie krízy vo svete. Odvtedy, čo nám títo ľudia klopú na dvere, až teraz cítime to, že sa nás to bezprostredne týka. Ak zatvoríme hranice, nechcem vidieť, ako sa to bude vyvíjať. Európa tu musí nájsť spoločné riešenie. Pre mňa je to skúška zdatnosti. Nemali by sme zabudnúť, že tejto európskej myšlienke vďačíme za 70 rokov života v mieri. Európa nie je len hospodárskym spoločenstvom. Je aj spoločenstvom hodnôt. Som presvedčený, že to môžeme spoločne zvládnuť. Európa nesmie na tomto stroskotať, už pre naše deti,“ ukončil svoj prejav Axel Bartelt.
Analfabeti a minimum vzdelancov
Prvú otázku potom položil mladý muž: „Koľko migrantov môže Bavorsko z ekonomického pohľadu absorbovať a dokáže bavorská vláda vidieť v tej vlne nejaký pozitívny potenciál?“
Hosť študenta pravdepodobne príliš nepotešil: „V Nemecku máme nedostatok odborníkov. Bavorsko má skoro plnú zamestnanosť, v Hornom Falcku už dva roky je nezamestnanosť dve až tri percentá. Keď si ale vezmete, že sem prichádzajú utečenci z Afganistanu, Pakistanu, Iraku či Eritrey, nebudú zamestnaní v odborných profesiách. Na túto tému sa rozprávam s pracovníkmi úradu práce a je to tak, že medzi migrantmi sa nachádza mnoho analfabetov. Zo stovky sú zhruba dvaja až traja, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie, a je medzi nimi veľmi málo tých, ktorí majú skončený nejaký učebný odbor. Je medzi nimi aj pár študentov, ale nie je to tak, že by sa tým utíšil hlad po odborných profesiách v Nemecku. Zvlášť nie krátkodobo. Budeme potrebovať dlhší čas na to, aby sme ich vybavili rečou a za ďalšie dva až tri roky ich integrovali na trhu práce. Vychádzame zo žiadateľov o azyl, ktorí k nám prišli pred desiatimi rokmi, a koľko ich bolo integrovaných na trhu práce. Vidíme prínos migrantov napríklad v histórii Spojených štátov. Je to ale otázka počtu.
Mám veľký rešpekt pred týmito ľuďmi, tí robia všetko, čo môžu. Keď by to však malo trvať niekoľko rokov a keď tí ľudia uvidia, že to nemá konca, tak si myslím, že to bude problém. Nemecké a bavorské obyvateľstvo svoju ochotu pomáhať ukázalo za minulý rok viac než dosť.“
„Keby ste boli kancelárom v posledných štyroch rokoch…“, začala sa otázka staršieho občana, ktorému skočil hosť hneď do reči: „To nikdy nebudem!“ Potom však dodal, že bol 12 rokov šéfom protokolu bavorskej vlády, a tak vie, že v zahraničí existuje jedna zásada, že sa nebude negatívne hovoriť o vnútropolitickej situácii vlastného štátu. A tejto diplomatickej zásady by sa chcel držať.
Nemôžu si vyberať
Ďalšia otázka od mladej poslucháčky bola o kriminalite. K tomu hosť uviedol: „Aj keď nám migrantov v Hornom Falcku pribudlo, počet trestných činov klesol. Trestných činov vo vnútri zariadenia však pribudlo, je tam obrovský potenciál fyzických konfliktov. Nedávno došlo k prípadu v Hornom Bavorsku, keď jeden utečenec toho druhého zabil,“ povedal vládny prezident. Prítomní sa ďalej dozvedeli, že počítačové rozdeľovanie migrantov existuje pre celé Nemecko, a to vrátane krajín pôvodu – Horné Falcko je príslušné napríklad pre utečencov z Iraku, Ukrajiny či Eritrey.
Priznal tiež, že väčšina by chcela ísť do veľkých miest – Mníchova, Regensburgu, Norimbergu, Ausburgu a nie do vidieckych oblastí. „Musí dôjsť k politickému rozhodnutiu. Žiadatelia o azyl, ak budú uznaní, budú zaviazaní zostať na tom mieste, kam budú priradení. To sa musí urobiť, inak mestá, ako napríklad Mníchov, sa v tom utopia. Existujú destinácie, ktoré budú migrantom pripadať zaujímavejšie, ale keď potrebujem strechu nad hlavou a utekám pred prenasledovaním, nemôžem si vyberať, kam by som chcel. Európa je veľké spoločenstvo štátov. Ak by každý štát z tých 28 štátov prijal takú časť, akú by zvládol, musí sa k tomu započítať nezamestnanosť a ďalšie rôzne faktory, niečo iné je Luxembursko a, naopak, Grécko – ale potom by sme sa o kúsok posunuli. Osobne mám strach na dôsledky, ktoré hrozia v Nemecku, keď vidím obrázky z tých podpaľačských útokov v Sasku. V Nemecku nechcem vidieť pravicovo orientované strany,“ povedal.
Schengen a Pegida
Exkluzívne potom pre Parlamentné Listy Axel Bartelt na otázku o vplyve na prípadné pozastavenie Schengenu a totálnu kontrolu hraníc uviedol: „Bola by to veľká škoda pre hospodárstvo. Najnovšie prepočty vychádzajú z toho, že nemecké hospodárstvo by počas desiatich rokov zaznamenalo škodu v dvojcifernej miliardovej hodnote. Znížilo by to našu konkurencieschopnosť. Predtým môžem len varovať.“
A ako sa pozerá na vzrastajúce preferencie AfD a Pegidy? „Môžem iba povedať, že mám pocit, že veľké strany, ktoré sú zastúpené v Spolkovom sneme alebo krajinských snemoch – tieto strany sú veľmi zodpovedné a neviem, ako by sa k tomu zachovala AfD. Som veľmi rád, že v Hornom Falcku doteraz nemáme žiadne hnutie Pegida a dúfam, že to tak bude aj naďalej.“
Autor: Václav Fiala
