Z vašich vyjadrení je zrejmé, že ste veľkým kritikom Smeru. Mnohí voliči sa však obávajú, že KDH bude ochotné ísť so Smerom do vlády. Čo si o tom myslíte?
Som presvedčený, že KDH do vlády v tandeme Široký-Fico so Smerom nepôjde. Voliči môžu byť pokojní.
Napísali ste, že ste hrdý, že ste Slovan. Prejavuje sa to vo vašom videní zahraničnopolitického prostredia?
(Úsmev) Som hrdý Slovan a Slovák. Myslím si, že každý, kto sa na Slovensku narodil a žije tu, tak jeho národovectvo v srdci je prirodzené. Či nám všetkým nehoreli srdcia, keď sme sa stali majstrami sveta v hokeji? Moje vyjadrenie nebolo reakciou na zahraničnopolitickú situáciu. Reagoval som na článok, ktorý hovoril o histórii Slovanov. Naozaj nebola za tým politika.
Ak sa stanete poslancom, na akú oblasť sa zameriate? Rodinu?
Presne tak. V dnešnom svete je veľká snaha potlačiť prirodzenú rodinu. Zničiť tradície a hodnoty, ktoré rodina generačne odovzdáva svojim potomkom. Rodiny dnes nedostávajú úctu a postavenie, aké si zaslúžia. Veď rodina je základná bunka spoločnosti, kolíska, kde sa rodí a odovzdáva láska. Keď sa pozrieme, koľko rodín sa rozpadá, takmer 50-percentná rozvodovosť, ďalej mnoho mladých ľudí nevstupuje do manželstva, nezakladajú nové rodiny, niekde je asi chyba. Manželia často nie sú motivovaní mať viac ako jedno, dve deti. Nedávno som v jednom rozhovore so saleziánom don Marianom Valábkom čítal, že dnešní rodičia nevychovávajú budúce nevesty a ženíchov. A s tým sa stotožňujem. Dnes často rodičia kladú dôraz na kariéru, finančný prospech a často zabúdajú na dôležitejšie veci. Iste, mať finančné zázemie je dôležité, ale nesmieme zabúdať aj na nemateriálne hodnoty. Ja sa pýtam, kde sa stala chyba? A práve tomuto sa chcem venovať a zodpovedané i tie nezodpovedané otázky nájsť a ponúknuť riešenia.
Môžete načrtnúť vašu víziu v reforme rodinnej politiky?
Moja vízia je pomôcť mladým ľuďom nájsť spôsob motivácie, aby zakladali rodiny, vstupovali do manželstva a privádzali na svet deti. Jednou z motivačných možností je aj bytová politika. Na Slovensku máme okolo 3 % nájomných bytov. V zahraničí, na západe, sa nájomné bývanie pohybuje okolo 50 %. Nie je to žiadna hanba.
Mladí ľudia po škole nemajú možnosť hneď samostatného bývania, preto mnohí odchádzajú do zahraničia za prácou, aby si na bývanie zarobili. Môžeme povedať, že sú to utečenci zo Slovenska, je ich okolo tristotisíc. Tam, vo väčšine prípadov, robia podradné práce aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Niektorým sa podarí vypracovať sa a tí tam aj často ostávajú nastálo. Je to odlev mozgov.
Ponuka nájomných bytov je jedna z možností. Mám víziu ponúknuť viac opatrení, ale toľko priestoru mi asi nedáte. Čitateľom odporúčam náš volebný program, kde sa mnohé konkrétne opatrenia podrobne vysvetľujú. Koniec koncov tento program INESS ohodnotil ako jeden z najlepších.
Ste podporovateľom prijímania kresťanských utečencov z Blízkeho východu. Koľko z nich by podľa vás ešte Slovensko mohlo prijať? Viete povedať nejaké číslo?
Terajších 150 kresťanských utečencov vnímam ako “pilotný” projekt. Dnes nevieme, koľko z nich sa podarí adaptovať do spoločnosti. Prijímanie týchto ľudí má byť však krajné riešenie. V prvom rade by sa mala vyriešiť situácia u nich doma, aby nemuseli utekať. O toto žiadal aj melchitský patriarcha Gregorios III., keď minulý rok navštívil Slovensko na pozvanie arcibiskupa Jána Babjaka a podpredsedu NR SR Jána Figeľa. Pre mňa títo ľudia nie sú iba číslo, ale osobný príbeh každého z nich a príbeh ich blízkych. Preto hovoriť dnes o nejakom čísle by som považoval za cynické.
Po útokoch na Charlie Hebdo ste sa na svojom Facebooku vyjadrili kontroverzne. Napísali ste. „Páni redaktori už dlhšie provokovali a urážali v citlivých témach a zo strany islamu sa dalo očakávať, že pomyselný pohár pretečie a niekomu ´rupne v bedni´.” Za toto vyjadrenie vás kritizovali aj niektorí kolegovia. Ako sa spätne na tento komentár pozeráte?
V prvom rade chcem deklarovať, že odsudzujem zabíjanie z akéhokoľvek dôvodu a to, čo sa udialo v Paríži, je zarmucujúce a v civilizovanej spoločnosti absolútne neprípustné. Toto som spomenul niekoľkokrát, ale, bohužiaľ, spomínaný článok tento môj názor ani nespomenul. Som prolife orientovaný človek a v žiadnom prípade by som nikdy nepodporoval takýto spôsob “vyrovnávania si” účtov.
Po druhé, chcel som poukázať, že každému dôsledku predchádza príčina, čo dva dni po kritike mojej osoby v článku vyjadril aj Tomáš Halík i sv. otec František. Je známe, že šéfredaktor magazínu chodil dva roky v sprievode ochranky, teda očakával útoky na svoju osobu.
Samozrejme, že dnes by som slová interpretoval úplne ináč, ale ak som sa nimi niekoho dotkol, úprimne a zo srdca sa ospravedlňujem.
Prečo by mal volič dať krúžok vám a nie niekomu inému?
(Úsmev) Milá otázka. Hlásim sa do služby a som jeden zo 150 na našej kandidátke. Voľby vnímam ako súťaž a ponúkam svoju osobu, ale ak dá volič hocikomu krúžok na našej kandidátke, určite nepochybí. A prečo práve mne? Som človek z praktického života. Vychádzam zo spoločenstva rodín v Žiline u saleziánov a citlivo vnímam potreby ľudí, rodín v prostredí, v ktorom žijem. Mám isté vízie, ako by systém mohol rodinám i ľuďom v nich pomôcť. Niečo som už spomenul.
S kým z kandidátky máte najlepšie vzťahy?
Viete, naša kandidátka má množstvo skvelých ľudí a ťažko mi je teraz vymenovávať konkrétnych, aby som na niekoho nezabudol. Blízko mám ku všetkým. Sú to čestní a pracovití ľudia, ktorých mám rád a spolu tvoríme jeden tím.
Čo konkrétne a v akej hodnote vlastníte?
S manželkou vlastníme rodinný dom s priľahlým pozemkom v prímestskej časti Žiliny. Svojpomocne sme si ho postavili a splácame hypotéku banke a ŠFRB. Ďalej vlastníme osobné motorové vozidlo, ktoré využíva najmä manželka, keď syna vozí do špeciálnej školy v Žiline. Spoločne s manželkou máme obchodno-reklamnú agentúru, v ktorej máme osobné motorové vozidlo plus výpočtovú techniku a nejaký kancelársky nábytok.
Čo považujete za svoj najväčší životný úspech?
Mojím najväčším úspechom je určite moja rodina – manželka a päť detí. Mesiac po voľbách privítame nového človiečika, bábätko, teda „životný úspech“ sa nám rozrastá. Pracovne považujem za životný úspech, že sa mi darí živiť rodinu a netrpíme nedostatkom. Za to som naozaj Bohu vďačný.
V roku 2009 a 2010 som bol v Žiline producentom a režisérom (2010) hranej Veľkopiatočnej Krížovej cesty, ktorú sme spolu s priateľmi nacvičili a hrali na verejnom priestranstve pre obyvateľov mesta – nielen pre nich. Hralo tam okolo 40 dobrovoľníkov a hrali sme to na siedmich pódiách. Bolo to veľmi úspešné podujatie aj za prítomnosti diecézneho biskupa Tomáša Galisa. Škoda, že ďalšie roky som už z pracovných dôvodov nepokračoval, ale tradícia ostala a v predstaveniach Krížových ciest sa na Veľký piatok pokračuje.
A naopak, čo bolo vaším najväčším neúspechom?
Na negatíva v živote sa snažím zabudnúť, preto si naozaj netrúfam povedať, čo bolo mojím najväčšim neúspechom.
Ktorý politik Slovensku najviac škodí?
Ten, ktorý ťahá Slovensko na pomyselné dno. Ten, ktorý toleruje rozkrádanie, ten ktorý k rozkrádaniu prispieva… Myslím, že nemusím menovať a čitatelia si sami doplnia konkrétne meno.
Ktorý slovenský politik je najužitočnejší?
Vážim si viacerých, no rád by som spomenul človeka, ktorý svojimi nekompromisnými rozhodnutiami, keď viedol rezort dopravy, zachránil Slovensku dve miliardy. Pre mňa je to Ján Figeľ. Ak to mám premietnuť do bytovej problematiky, za dve miliardy eur sa dá postaviť stotisíc nájomných bytov pre rodiny – len pre predstavivosť, čo je bývanie pre minimálne dvestotisíc ľudí – manželské páry.
| Marcel Ďurkovský je vlastníkom reklamnej agentúry SATOR, s. r. o. Pracuje ako regionálny tajomník KDH v Žiline a ako poslanecký asistent Martina Fronca. Pôsobí v rámci spoločenstva rodín u saleziánov v Žiline. |
