Európska únia od apríla minulého roka, keď naplno vypukla migračná kríza, nenašla spôsob, ako tomuto problému čeliť. Čím to je, že jej lídri neboli schopní za celý tento dlhý čas prísť so žiadnym rozumným riešením?
Musím povedať, že o schopnosti Komisie riešiť takmer akékoľvek krízy sme sa mohli presvedčiť už mnohokrát, naposledy pri grexite či ukrajinskej kríze. Keď sa pokúsila za nás rozhodnúť, aké zaujať stanovisko k tragédiám na mori medzi Líbyou a Talianskom, bez toho, aby predtým akokoľvek reagovala na naše pripomienky, napríklad, že Taliansko, rovnako ako Grécko vonkajšiu hranicu Európskej únie dlhodobo nechráni, potom na seba vzala zodpovednosť za najväčšiu výzvu EÚ od jej vzniku. A ako je dnes zrejmé, túto výzvu nenaplnila žiadnym zmysluplným, skutočne realizovaným riešením. Ak na začiatku „talianskej“ krízy bola síce malá, ale predsa len nádej na riešenie, potom všetko, čo Európska komisia postupne vnútila ako program rokovania Európskej rady alebo Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, je tragédia sama osebe, úplne poplatná uvažovaniu bruselských či štrasburských vládcov Európy v minulých rokoch.
V čom je najviac badateľná tá tragédia, o ktorej hovoríte?
Absentuje akékoľvek spojenie s realitou, európskym občanom sú vnucované absurdné teórie sociálneho inžinierstva nahrádzajúce ľudský rozum sociálnoutopistickými poučkami takých extrémistov, ako je predseda Európskeho parlamentu Schulz. To je tá základná tragédia. A tie ďalšie majú meno Merkelová či Juncker.
Môže byť spásnym riešením migračnej krízy výrazne väčšia spolupráca Európskej únie s Tureckom, čo presadzuje nemecká kancelárka Angela Merkelová?
Merkelovej turecká karta je posledným riešením pri uchovaní európskeho status quo v azylovej a migračnej problematike. Je absurdné, že sme sa dostali na posledný schod, po ktorom už je len pád do priepasti. Merkelovej nádej na dohodu so štátom, ktorý sa už zase hľadá, sa dnes javí ako posledná a veľmi krehká možnosť pred definitívnym zrútením Európy pod náporom tzv. utečencov. Turecko Európe pomôže, keď Európa ustúpi od všetkých svojich nie, ktoré Turecku povedala v minulých dvadsiatich piatich rokoch. A pretože je to zmluva s diablom, bude hrozne drahá a s veľmi nejasným plnením. Už sme odpísali sýrskych Kurdov, ktorí vyhnali ISIL z Kobane, bojujú proti Asadovi a výrazne svojou pozíciou medzi Tureckom a Sýriou sťažujú inak čulý, pre Islamský štát úplne zásadný, životodarný obchod s ropou, ľuďmi a tak ďalej.
A čo čakať od sľúbenej podpory Severoatlantického paktu v Egejskom mori na zvládnutie krízy, ako avizoval jeho generálny tajomník Jens Stoltenberg?
Pokiaľ sa týka operácií NATO vo východnej časti Egejského mora, potom radšej počkajme. Je otázkou, či prinesie opakovanie „slávnej“ talianskej operácie medzi Líbyou a Talianskom, ktorá priviedla do talianskej časti Európy obrovské množstvo migrantov z afrického kontinentu i Predného východu. Už dnes je počuť o niektorých obmedzeniach vojnových lodí pohybujúcich sa v gréckych či tureckých výsostných vodách. Uvidíme, ako toto asi doteraz najsilnejšie opatrenie dopadne a aké prinesie výsledky. Je zásadnou otázkou, či budú úspešné ako pri akcii proti somálskym pirátom. Obávam sa však, že situácii pomôže len zostrený boj proti obchodníkom s ľuďmi zo strany Turecka v onom povestnom páse pobrežia oproti gréckym ostrovom. Asi nebude od veci si pripomenúť, že v tejto časti Turecka akoby neplatili žiadne zákony s výnimkou tých pravidiel, ktoré nastavila prevádzačská mafiánska sieť. Ale to by o to Turecko muselo stáť. Ak to celé nevzniklo z iniciatívy vlády v Ankare, potom to bola situácia, ktorá bola tureckými orgánmi minimálne tolerovaná.
Dá sa veriť tomu, že bude zabezpečená lepšia ochrana vonkajších hraníc Európskej únie, ako pod hrozbou vylúčenia zo Schengenu začína sľubovať Grécko?
Lepšia ochrana hraníc Grécka? Čo tým kto súdny v Európe po všetkých tých skúsenostiach s gréckou migračnou a azylovou kultúrou ešte chce povedať? Zázraky sa nedejú. To, že celú operáciu okolo migrácie a ochrany morských hraníc prevzala grécka armáda, svedčí len o tom, že Tsipras a tí ostatní v gréckej vláde pochopili, že ide do tuhého. Hrozba dočasného vylúčenia zo Schengenu bola – a už nie je – veľmi blízko. Rétorika Tsiprasa a iste aj jeho ultraľavicového presvedčenia je obdobná ako pri riešení gréckej finančnej krízy. Všetko, čo od neho chcú, považuje za nezmysel. Boj s nelegálnou migráciou cez pozemné, alebo morské hranice je vždy len o veľmi úzkej spolupráci medzi krajinou, odkiaľ migranti prichádzajú, a krajinou, do ktorej smerujú. A sme pri jednom z koreňov veci. Historická nenávisť medzi Gréckom a Tureckom je rovnako známa ako nepochopiteľná. Stačí si tiež pripomenúť, že v tých dnes slávnych úžinách medzi gréckymi ostrovmi a tureckým pobrežím nie je ani spoločne vymedzená hranica.
Ste skeptický aj k plánu B krajín Vyšehradskej štvorky a budovaniu záložných schengenských hraníc južne od Maďarska?
Plán B, ktorý začala presadzovať V4, nemá doteraz jasný cieľ. Ide o to, či plán B počíta s ďalším prepúšťaním migračného prúdu z Grécka ďalej na Balkán a do strednej Európy alebo si ambiciózne kladie za cieľ tieto, pravdepodobne macedónsko-grécke, hranice uzavrieť. Jeho myšlienkovým otcom nie je nikto iný ako maďarský premiér Orbán, ktorého víziou je po uzavretí južných maďarských hraníc ešte ďalej „prispieť“ k riešeniu veľkej európskej migračnej krízy.
Čo si teda vôbec myslieť o tej spomínanej iniciatíve V4, ktorá je tŕňom v oku Nemecka? Veď už len o nej rokovať by bolo pre nemeckú kancelárku priznaním prehry…
Prehry práve nie, na to má V4 príliš malý vplyv. Môže ale rozkolísať podporu jej prioritám, ktorými sú ochrana vonkajších hraníc a najmä „perspektívny“ vzťah s Tureckom. Do veľkej geopolitiky V4 naozaj, ale naozaj nepatrí. Ak chce niekto udržať Angelu Merkelovú z nejakého dôvodu v Nemecku v čele kancelára, tak škody, ktoré napáchala v bilaterálnej relácii táto akcia, nesvedčí len o nešikovnosti, ale priamo o hlúposti. Pritom nemôže byť pochýb, že je potrebné nielen posilniť, ale doslova od základu postaviť macedónsku pohraničnú stráž a spolu s ňou aj tú bulharskú a albánsku. Tak uvidíme, ktorým smerom pôjdeme. Hlavne sa modlime, aby sa české predsedníctvo V4 čoskoro skončilo.
Ak zvíťazí postoj Nemecka, nehrozí, že sa Európska únia dostane do pozície, že bude zo strany Turecka vydieraná? Turecký prezident predsa vyhlásil: „Nemáme na čele napísané slovo idiot. Budeme trpezliví, ale urobíme, čo budeme musieť urobiť. Nemyslite si, že tu máme lietadlá a autobusy pre nič za nič.“ Môže vôbec EÚ získať od Turecka nejakú záruku, že hranice do Európy neotvorí, tak ako sa jeho prezident vyhráža?
Táto hra je hrou bez záruk. Teda na strane Turecka. Ale môžeme spolu s celou Európou dúfať v jej úspech. Ja som pomerne skeptický. Čo bude, či navyše Turci zostrelia ešte jedno ruské lietadlo, ťažko hádať. Osobne si však myslím, že Turecko bude svoje požiadavky výrazne stupňovať. Vie, čo chce, a vie, akého slabého súpera v Európskej únii má. Spomínam, ako smiešne vyzneli závery minuloročného Vallettského samitu o migrácii s Afrikou, keď Európska únia po ďalšej úpornej drine niečo dohodla bratovi za dve miliardy eur a africkí šéfovia po rokovaní povedali, že by museli dostať asi tak šesťdesiat, ak sa majú výraznejšie angažovať.
Do čím ďalej, tým hlbšej krízy sa ponára Ukrajina. Nedá sa čakať, že by aj odtiaľ zamierili nekontrolovateľné zástupy ľudí do Európskej únie?
Ale to je očakávaný proces. Čo je nevypočítateľné, je ďalšia aktivita Ruska na východe Ukrajiny, pretože len blázon môže dúfať, že Putin túto krajinu prepustí svojím, hoci len potenciálnym, nepriateľom. Na rozdiel od tej veľkej migračnej krízy na západnom Balkáne a za pár mesiacov aj v Taliansku, sa s týmto migračným tlakom dokážeme v strednej Európe vysporiadať. Horšia však je skutočnosť, že tento rok uplynuli dva roky od čias, keď slávni európski lídri sľúbili Ukrajine bezvízový styk. Už je známe, že Ukrajina nesplnila predpísané podmienky, ale zároveň sa vie, že je to politické rozhodnutie, ktoré celkom iste prekoná všetky úlohy, ktoré Ukrajina nesplnila. To by, bohužiaľ, prinieslo ďalší rozvrat stredoeurópskeho migračného manažmentu, budovaného desiatky rokov. Ale politika je politika a slová tých mocných z Bruselu musia platiť, aj keby na „chleba“ nebolo.
Český prezident Miloš Zeman pred pár dňami v rozhovore pre slovenskú televíziu TA3 vyhlásil, že v tomto roku sa migračná vlna prevalí aj cez Českú republiku a Slovensko. Beriete to len ako strašenie, z čoho ho jeho kritici opakovane obviňujú?
Uzavretie hraníc, myslené nielen tých vonkajších, je idea prezidenta Zemana. Tieto jeho slová by som čítal ako ďalšie z radu výziev českej vláde, aby sa nesprávala tak obojako ako doteraz. Musím predpokladať, že vláda a hlavne ministerstvo vnútra a polícia takúto situáciu zvládnu. Avšak potom by už pravdepodobne nebola táto vláda, ale vláda, ktorú si prezident Zeman praje, teda vláda pevnej ruky.
V závere minulého týždňa sa uskutočnil ďalší z „kľúčových“ samitov Európskej únie. Priniesol z pohľadu riešení migračnej krízy niečo, čo by naozaj stálo za pozornosť?
Čo si myslím o výsledkoch posledného samitu EÚ k migrácii, vyplýva z už uvedeného. Alebo inak – v riešení migračnej krízy nás posunul len málo, navyše do boku – skrátka počkáme, aké bude počasie, čo je zatiaľ jediný faktický regulatív migrácie. Bohužiaľ, robí sa veľmi pekne. Keď náhodou prituhne, povieme, že opatrenia na gréckej a tureckej strane začínajú fungovať. Ak turecký prezident Európskej komisii hovorí, že nemá na čele napísané slovo „idiot“, potom zjavne aj preto, aby si každý dodal dôvetok „ako vy“.
Turecko úplne zásadne brzdí vyriešenie konfliktu v Sýrii. Neprispieva dostatočne k ekonomickému krachu Islamského štátu. Má voči Európe obrovský vydierací potenciál. Mám obavy, že hlavným motívom akýchkoľvek ďalších rokovaní a opatrení bude voľná cesta do Európy. Členstvo v Európskej únii je dlhodobo turecký cieľ, hoci takmer nič z toho, čo by mala plniť každá kandidátska krajina, neplní. Krátkodobým cieľom bude zrušenie víz a zúfalo neschopná Európska komisia, a Merkelová im ho poskytne. A potom sa dostaneme do stavu, keď Turecko pomôže so strážením diery v plote EÚ pod podmienkou, že sa v ňom urobia zároveň obrovské vráta a kľúče od nich bude mať iba Turecko.
Takže Európska únia bude Turecku vydaná na milosť a nemilosť?
Ten príliv migrantov, úplne legálne, bude desaťnásobný. EÚ, hoci si to stále myslí, sa jednoducho nevyhne jasnému konštatovaniu, čo chce ako cieľové riešenie. Brzdiť prúd migrantov, trvalo ignorovať fakt, že multikulturalizmus v Európe zlyhal, ale úplne – slovami Merkelovej z roku 2010 – zlyhal, cenzurovať médiá, zamlčovať skutočnosti, klamať a pritom sa tváriť strašne prepracovane – to všetko ničomu nepomôže.
Buď bude nejaký realistický spoločný európsky cieľ, alebo jedni postavia plot, druhí povedia, príďte všetci, ďalší, že berú len 80 za deň a zajtra napríklad 40, ďalší povedia vôbec nikoho, no a niektorí rovno odhlasujú, že z EÚ vystupujú. To je zatiaľ realita, ktorú voliči už dlhšie nechápu, a preto to stranám vo voľbách celkom iste spočítajú. Ak niekto myslí vážne, že o osude Európy rozhodne Turecko či Rusko, USA alebo priamo ISIS, tak nemôže logicky čakať nič iné ako koniec spoločnej Európy.
Koniec všeobecnej Európy môže odštartovať aj odchod Britov z Únie. Dá sa odhadnúť, či im dohodnuté ústupky postačia k tomu, aby v júnovom referende volili zotrvanie v EÚ?
Veľmi sme sa, nielen kľúčovým pohľadom britského voliča, nepredviedli. Sociálne dávky pre rumunské deti žijúce v Rumunsku, hoci rodičov, ktorí zarábajú v Anglicku, nebudú mať anglickú, ale rumunskú výšku. To mi ako taký obrovský objav, ktorý by mal úplne zvrátiť mienku britských eurorealistov, nepripadá. To je len ohlodaná kosť pre socialistického eurovoliča. Pokiaľ si niekto vedľa seba položil prejav Camerona, Merkelovej či českého premiéra Sobotku, dospel k ďalšiemu úžasne komickému eurozáveru. Ten prvý oznamuje, že vo všetkom uspel, všetko bude po našom, Veľká Británia si bude robiť, čo chce, euro a ďalšie eurovynálezy nikdy neprichádzajú do úvahy a EÚ na to prikývne, pretože potrebuje Britániu ďaleko viac než Británia Európsku úniu.
Tí druhí s typicky čudáckym a infantilne šťastným úsmevom na tvári skonštatovali, že to tým Britom nedarovali, že bude po ich, že veľmi neustúpili, že zachránili Úniu, že je vyhrané. Ak si teda tí druhí myslia, že to, o čo teraz v Európe aj v Británii predovšetkým ide, sú sociálne dávky pre niektorých občanov EÚ, tak sú na omyle. Tie len ukazujú, ako proces dezintegrácie a nerovného prístupu postupuje. Aj tu platí: Ak EÚ nepovie, čo vlastne, najmä v oblasti bezpečnosti chce, čo bude cieľom, ak nenájde jasnú zrozumiteľnú odpoveď v otázkach migrácie, tak ako ju našla napríklad Austrália, potom sa rozpadne, a to ešte nebude ten najhorší dôsledok. A Britániou sa to začne.
