Do akej miery vnímate strach Nemcov z imigrantov z moslimských krajín? Zmenilo sa v súvislosti s tým niečo v Kostnici alebo okolí mesta?
To je, myslím, veľmi individuálne, ale opísal by som to ako obavy z nepripravenosti v spoločnosti a napätie z očakávaného nevypočítateľného vývoja. V Kostnici a okolí sa zatiaľ nezmenilo skoro nič, a bude to znieť veľmi prekvapivo, ale správy od ľudí, ktorí sa reálne utečencami zaoberajú, hlásia pozitívne skúsenosti. Negatívne sa vyvinula situácia na dvoch verejných miestach. V jednom z najväčších supermarketov a, bohužiaľ, na stanici. Vo vestibule supermarketu sa potulujú zvláštne pôsobiace typy ľudí, ktorí však nemusia mať s utečencami vôbec nič spoločné. Horšie je to so stanicou, ktorá bola vždy dlho do noci otvorená, zaľudnená čakajúcimi cestujúcimi. Od obdobia útokov vo Francúzsku je vestibul od šiestej popoludní zavretý a zo stanice sa stalo miesto pre potulky podivných typov.
Ako sa k tomu stavia česká komunita?
Opäť ide o veľmi individuálnu záležitosť. Ale môžeme určiť dve línie. „Staročesi“, ktorí sa k problematike stavajú odmietavo a sú rigidní, a potom „mladočesi“, ktorí sú otvorení, s chuťou problematiku riešiť. Nemôžem hovoriť za všetkých a ani nechcem, ale aj v týchto skupinách sú výnimky. Uvediem jeden pôvabný príklad. Jedna dlhoročná krajanka sa tajne priznala, že chodí pomáhať utečencom, ale radšej o tom mlčí, lebo to vraj nemôže pred „našimi“ povedať.
Zmenili sa v Nemecku nejakým spôsobom vzťahy obyvateľstva k Arabom, ktorí sa prisťahovali?
Poňali ste to dosť zoširoka. Nemecko je pomerne veľký a rozlične spoločensky a ekonomicky rozvrstvený spolkový štát. Takto globálne nemôžem povedať nič iné ako to, čo je už známe z oficiálnych médií. Opäť tu ide o dve zásadné línie. Západnú, ktorá sa snaží otvorene situáciu riešiť, a východnú, ktorá je vcelku odmietavá až radikálna. Ale aj tu sú výnimky.
Niektorí Nemci hovoria o v podstate už vytvorených kalifátoch v určitých spolkových krajinách, napríklad v Severnom Porýní-Vestfálsku. Čo vy na to?
Tak toto je úplný nezmysel. Tu pracuje neuveriteľným spôsobom manipulatívna propaganda na sociálnych virtuálnych sieťach, ktorá, chvalabohu, nefunguje na západnej strane. Môžem hovoriť za miesto, v ktorom žijem, ale aj za Severné Porýnie-Vestfálsko, kde som dlho žil. Opäť uvediem autentický príklad na zamyslenie. Písal sa rok 2002 a od prelomového obdobia 1989 tu medzitým prišlo niekoľko miliónov ľudí z bývalej sovietskej zóny. Tí ľudia dostali obratom nemecké občianstvo a všetky výhody nemeckej sociálnej siete. Takže sa akosi „vstrebali“, aj keď mali úplne rovnaké problémy ako dnešní utečenci. Jazyková bariéra, pracovné uplatnenie, zaradenie do spoločnosti, náboženská, svetonázorová a kultúrna odlišnosť. Zaujímavé je, že vtedy to okolité štáty vôbec nezaujímalo. Nikto tých nových obyvateľov s obrovskými plastikovými taškami nefotil, nik nevydával škandalózne svedectvá. Ešte zaujímavejšie je, že presne títo ľudia dnes po rokoch stoja na námestiach pod transparentami hnutia PEGIDA s vlajkami čiastočne nemeckými a čiastočne ruskými a protestujú proti utečencom. Už roky existujú všelijaké modlitebne mennonitov, pravoslávnych, baptistov, nových apoštolov a mnohých ďalších, samozrejme, vrátane moslimských. Napríklad v Kostnici je minaret viac ako dvadsať rokov úplne nezávisle od súčasného diania a nič zvláštne sa nedeje.
Nebude stáť vládu a kancelárku Angelu Merkelovú „vítací postoj“, ktorý sa stále mierne upravuje smerom k väčšej kontrole migrantov, nakoniec funkciu?
Ja nie som prorok, možno áno, ale skôr je zrejmé, že aj oponenti nechávajú existujúcu garnitúru akosi „plákať“ v kaluži, lebo nikto nemá kvalitný recept na riešenie a nikto si nechce popáliť prsty.
Nemôže z týchto dôvodov dôjsť v Nemecku k sociálnym nepokojom, akémusi druhu občianskej vojny?
Opäť nemôžem prorokovať. Každý deň sa deje niečo nové. Ale keď to pojmem interne, teda len týkajúce sa Nemecka, tak asi nie. Problematika je skôr celoeurópska, globálna, aj keď Nemecko stojí v jej centre.
Ako hodnotíte postoj postsocialistických krajín k imigrantom?
Tak to je téma na psychosociálnu analýzu alebo sociologickú štúdiu. Je mi z toho smutno a hovorím tomu virtuálna vojna alebo tiež vojna penzistov. Je zrejmé, že sa za uplynulých 26 rokov spoločnosť v bývalých krajinách takzvaného východného bloku neprepracovala do pozície občianskej spoločnosti. Ale je to smutne logické. Tých ľudí z totalitného obdobia, dnešných penzistov, je ešte veľa a naozaj myslia a konajú tak, ako im to bolo „vtlačené“ do hláv. Veria, že informácie o svete im podali správne a dokonca vedecky, a tak stále ovplyvňujú život svoj a svojho okolia. Za premárnených uplynulých dvadsaťšesť rokov sa vo viere v silný štát, priemyselnú revolúciu a v závislostiach od nich naučili ešte používať počítač. Ten im síce pootvoril okná do sveta, ale zároveň plní pofidérnu funkciu do seba uzavretého polosveta, v ktorom sa môže konštruovať, manipulovať s informáciami, štvať a vybavovať si neblahé účty. Je to v podstate určitá forma udavačstva. A to je pole pôsobnosti pre mocichtivých šialencov, ktorí chcú získať zatrpknutých meštiakov a snobov – túto „sivú zónu“ – na svoju stranu. Len z toho, čo sa mi objaví na obrazovke, je zrejmé, ako sa varí nestráviteľný guláš, miešajú fakty a báje či polopravdy, z ktorých priamo páchne tendencia a manipulácia. Navyše majú rôzni drakulovia na rôznych miestach sveta mocného spojenca a tým je strach. Inštrument strachu a ani propaganda, že niektoré skupiny ľudí musia byť zo sveta odstránené – triedy, rasy, vyznávači iných náboženstiev, neveriaci psi a neviem, kto ešte – nie sú nič nové. To už tu bolo. O to je hroznejšie, že to stále funguje. Tých starých mocenských trikov je, samozrejme, viac. Problém je práve v tom, ako masa zareaguje. Dúfam, že nie ako v rokoch 1914, 1938, 1948 a 1968. Zamieňať význam slov sloboda a moc je nebezpečné.
Čo si myslíte o prezidentovi Milošovi Zemanovi? Opozícia sa bije do pŕs, že proti nemu teraz postaví silného protivníka. Koho by ste postavili vy?
To je typický príklad. Produkt prognostického ústavu, ktorý by mal byť so svojimi kolegami už dávno v inom ústave, a aj napriek tomu má zrejme stále silné zázemie. Neviem, koho chce opozícia postaviť, ale z môjho pohľadu by to mal byť šikovný a čestný človek. Z týchto dvoch vlastností vyplýva, že ďalšie osobnostné cnosti v ňom budú obsiahnuté a to je v zastupiteľskej demokracii najdôležitejšie.
Počul som nespočetné množstvo možných úvah. Európa sa zmení na územie uzavretých enkláv, východná Európa sa odpojí od západnej, Európska únia sa rozpadne. Ako uvažujete vy?
Tiež som to počul a je možné takmer všetko. Myslím si, že vrcholná politická scéna nielen v európskych štátoch s ničím prevratným nepríde. Colnice, kontroly, ostnaté drôty, kanóny, tábory, špicľovanie všetkého druhu a ďalšie starobylé prostriedky na zamedzovanie slobodného pohybu a slobody vôbec už rezonujú. To vôbec neprekáža penzistom a utilitaristom. Oni si na vízum pokojne počkajú tak ako kedysi. A navyše, za slobodu si predsa nič nekúpiš! A to postihne predovšetkým mladých ľudí, najmä študentov. Bohužiaľ sa zdá, že to veľká časť spoločnosti chce. Záleží práve viac ako inokedy na tom, ako sa prejavia občania.
