Ukazuje sa teda, že snaha centrálnej banky pomôcť ochladzujúcej ekonomike menovou expanziou začína fungovať, teda aspoň krátkodobo. Je tu totiž jeden problém. Číne je podávaná tá istá medicína ako v uplynulých 5 rokoch. Taká, ktorá do určitej miery privodila dnešné problémy.
Čínsky drak je totiž príliš závislý od dlhovo financovaných investícií – investície tvoria necelých 50 % HDP a vnútorný dlh narástol za uplynulých päť rokov zo zhruba 100 % HDP na dnešných 250 % HDP. Navyše so spomaľujúcou ekonomikou sa dlhová dynamika v ostatných rokoch paradoxne skôr zrýchľovala. To sú varovné signály, ktoré ukazujú na blížiaci sa vrchol úverovo-investičnej bubliny.
Čína si, zdá sa, tento problém uvedomuje a rada by svoju závislosť od dlhovo financovaných investícií obmedzila. Najradšej by videla, aby investície plynule nahradila zrýchľujúca sa spotreba domácností, ktorá by bola ťahaná zrýchľujúcimi sa mzdami. To sa do určitej miery deje, ale málokto na trhoch dnes verí, že prechod na nový ekonomický model bude „bezbolestný“.
Problém je, že prudké ochladenie investičnej aktivity (typickej pre vrchol bubliny) so sebou môže priniesť rýchly nárast nezamestnanosti a tlak na slabší jüan – nič z toho spotrebe domácností práve nehrá do karát. Čínske autority sú tak trochu v takticko-strategickej pasci. Na jednej strane chcú o niečo slabší rast (menej závislý od úverov a investícií), na druhej strane sa oprávnene boja rýchleho ochladenia ekonomiky. Výsledkom je podľa najnovších čísel zatiaľ pokračujúca stimulácia úverov a investícií. Tá môže vylepšiť očakávania trhov na najbližších šesť mesiacov. Otázkou je, či kombinácia rastúceho vnútorného dlhu a zmenšujúcich sa devízových rezerv nevytvára priestor pre oveľa výraznejšie problémy v roku 2017.
Jan Bureš
