Kvóty na prerozdeľovanie utečencov boli vlani v EÚ predmetom sporu. Teraz sa o nich zase hovorí. Kam sa od čias sporov posunulo uvažovanie o tomto princípe?
Príliš veľký posun nevidím. Keď sledujem zahraničné médiá, sú pre nich kvóty marginálna vec. Myslím si, že cieľom kvót nie je to, aby tu utečenci zostali, ide skôr o administratívne spracovanie azylového konania. Západní politici si nemyslia, že utečenci zostanú podľa kvót v daných krajinách, teda aj u nás. Kvóty sú oveľa väčšou témou, ako by si reálne zaslúžili.
Ako sa podľa vás bude vyvíjať situácia v Európe, keď už je tu viac ako milión migrantov a ďalší stále prichádzajú?
Ide o dynamický problém; ani záväzky, ku ktorým sa väčšina krajín zaviazala, sa neplnia. Boli schválené financie na vytvorenie hotspotov v Grécku, ale bolo ich poslaných málo a veľká časť štátov hrá mŕtveho chrobáka. Oveľa väčší význam bude mať, ako dopadne rokovanie s Tureckom.
Existuje nejaká možnosť udržať azylantov napríklad podľa kvót na mieste, keď Schengen zostane zachovaný?
Ide o to, že v rámci azylového konania získajú dávku v tej krajine, kde dostanú azyl. To môže fungovať ako prostriedok, aby v takej krajine zostali – asi nie je pravdepodobné, že sa niekto bude snažiť s českou dávkou fungovať v Nemecku, pretože tam sú náklady vyššie. Plány na to však zatiaľ nie sú na stole.
Angela Merkelová vyhlásila, že chce príliv imigrantov do Nemecka obmedziť. Ako taká regulácia môže vyzerať?
Podľa najnovších čísel sa v Nemecku zmenil pomer Sýrčanov voči ľuďom z krajín, ktoré nepredstavujú nárok na získanie statusu utečenca. To je teda jednoduché riešenie regulácie – ak budú efektívnejšie vracať tých, ktorí nemajú nárok na azyl. Ekonomicky je však paradoxom, že ekonomickí migranti tak budú postihnutí najviac, aj keď sú napríklad vhodnejší na integráciu. Sú to často ľudia, ktorí nemajú zásadný problém s jazykom. Dnes najviac preklínaná ekonomická imigrácia je historicky pozitívna.
Nemecká ekonomika má dlhoročnú dobrú skúsenosť s ekonomickou imigráciou. Čo však môže znamenať súčasný príchod milióna migrantov s problematickou kvalifikáciou?
Zo starších štúdií vždy vyplýva, že migrácia je pre ekonomiku pozitívna, ale to je spôsobené tým, že prichádzali ľudia, ktorých krajiny potrebovali. Hodnotiť, ako dopadne súčasná imigrácia, je však dosť ťažké, pretože nevieme, akú majú imigranti kvalifikáciu. Ďalší problém je administratívne začlenenie ľudí do európskych systémov. Aj tých kvalifikovaných totiž bude ťažké do nich začleniť. To je niečo úplne iné ako ekonomická migrácia. A navyše dnes nevieme, aký bude ďalší vývoj. Väčšina Sýrčanov sa bude po skončení vojny chcieť vrátiť; a pre firmu, ktorá do ich kvalifikácie investovala, to môže byť napríklad za päť rokov problém. A navyše – aj keď sa nebudú chcieť vracať sami, budú musieť odísť, pretože im skončí status utečenca.
Je tu nejaký katastrofický scenár, pokiaľ ide o integráciu migrantov?
Katastrofický scenár môže naznačiť nedávna švédska štúdia, ktorá riešila otázky integrácie. Ukázalo sa v nej, že u niektorých skupín môže hľadanie práce trvať veľmi dlho, až sedem rokov. To môže byť jadrom zlyhania systému, pretože počas takej dlhej doby ľudia stratia pracovné návyky, stanú sa nezamestnateľnými a zostanú na bedrách štátu. Ak ich nebudeme schopní ekonomicky integrovať, štát ich bude musieť živiť. To môže byť jadrom čierneho scenára. Z podobných štúdií zameraných na domácich obyvateľov vyplýva, že nezamestnanosť sa veľmi negatívne na jednotlivcovi prejaví už za obdobie jedného roka. Čo potom v prípade, keď je imigrant nezamestnaný päť rokov? Potom hrozí okrem iného aj radikalizácia takých ľudí.
Čo môže pre Európsku úniu znamenať, keď Nemecko ako jej „ťahúň“ integráciu nezvládne?
Nemecko je krajina, ktorá je motorom Európy. Je to krajina, ktorá tlačí na súdržnosť a integráciu. Bol by to problém pre celú Európsku úniu. Nemecká ekonomika je navyše najrýchlejšie rastúcou a ťahá svojich obchodných partnerov, teda aj nás, a strata tohto partnera by pre nás bola veľmi zlá.
Hovorí sa aj o ohrození Schengenu. Do akej miery hrozí, že prestane fungovať, a čo by to prinieslo?
Videl som štúdiu francúzskej vlády, z ktorej vyplynulo, že Schengen pre Francúzsko znamená približne 1 % HDP; Francúzsko je relatívne uzavreté. My by sme stratili pravdepodobne oveľa viac. Pre firmy akákoľvek hodina čakania na hraniciach znamená náklady, a teda straty. Schengen je navyše vec, ohľadom ktorej sa naozaj všetci zhodnú na tom, že je to jednoznačné pozitívum EÚ, keby sme sa vzdali Schengenu, posilní to euroskeptikov.
Dá sa integrácia imigrantov prispôsobiť tak, aby nevznikli getá?
Práve preto sa Nemci orientujú na kvóty. Sami totiž majú kvóty doma, majú kvóty medzi spolkovými krajinami, regiónmi aj jednotlivými mestami. Nie je to samospasiteľné, ale nevznikajú getá ako vo Francúzsku. Ďalšia dôležitá vec je dať ľuďom nejakú perspektívu. Príkladom môžu byť Spojené štáty, ktoré sú schopné migráciu ekonomicky vyťažiť, dať imigrantom šancu, ak sa zapoja do spoločnosti. Vo francúzskych getách často ľudia nemajú reálnu šancu získať slušné zamestnanie a uplatniť sa v spoločnosti.
Ako by sa mala ekonomika nastavovať na podmienky novej situácie?
To závisí od toho, kto by mal byť integrovaný, akú má kvalifikáciu a akú prácu je schopný vykonávať. Česká hospodárska komora urobila prieskum a podľa neho sú firmy schopné zamestnať určité množstvo utečencov. Ideálny utečenec pre českú ekonomiku môže byť niekto, kto napríklad študoval v nejakej krajine bývalého východného bloku. Má s nami skúsenosť. Jednoduché začlenenie môže byť aj pre človeka, ktorý má síce nízku kvalifikáciu, ale je ochotný pracovať a môže kvalifikáciu získať. Problém je v tom, že je to veľmi individuálne.
Mal by takýto proces centrálne koordinovať štát alebo je cestou skôr uvoľnenie administratívnych bariér a voľný priebeh?
U administratívnych bariér je to otázka. Napríklad u lekárov atestácie majú zmysel. V Nemecku sa zvažoval variant, že by uvoľnili možnosť zamestnávať utečencov za menšiu ako minimálnu mzdu. To však narúša systém a poškodilo by to Nemcov, ktorí by im konkurovali. U nás to riešia inštitúcie ako MPSV, hospodárska komora alebo asociácie firiem, ktoré poznajú potreby odvetvia. Firma môže povedať, koľko má miest, ale potom bude treba nájsť inštitúciu, ktorá vyrieši jazykovú bariéru a pod.
Niektoré firmy už prišli s tým, že by utečencov zamestnali, napríklad Škoda Auto. Myslíte si, že majú takýto krok premyslený alebo išlo len o proklamácie?
Pokiaľ ide o Škodovku, tá má skúsenosti, ponúka jednoduché manuálne práce a môže to pre ňu byť prijateľnejšie ako pre malú firmu. Pre veľkú firmu, ktorá má zamestnancov z rôznych kultúrnych prostredí, to môže byť relatívne jednoduché, pretože už má zavedené postupy začlenenia.
Veľká väčšina prognóz vývoja utečeneckej krízy je skeptická alebo katastrofická. Môžete ako ekonóm ponúknuť nejakú „svetlejšiu víziu“?
Často sa hovorí o tom, že sme odstránili trhy, kde pôsobilo socialistické Československo. Môžeme však povedať, že Česká republika kontakty stále má a sprostredkovávajú ich práve ľudia, ktorí za minulého režimu vyštudovali v ČSSR a vrátili sa do svojej vlasti. Ide o krajiny, kde je dôležitý osobný kontakt. Je teoreticky možné, že, ak konflikt skončí a Sýria sa začne obnovovať, pre českú ekonomiku tam budú príležitosti. Dokážeme dodávať investičné celky a pod. V tom čase tam pravdepodobne nebude fungovať systém verejného obstarávania, ale pôjde skôr o kontakty. Ak sa tam bude niekto vracať s pozitívnou spomienkou na Českú republiku, môže to znamenať plus pre náš export. A navyše človek, ktorý sa u nás úspešne integruje a potom sa vráti, sa môže stať akýmsi styčným dôstojníkom pre naše firmy. Je možné, že budúci minister hospodárstva Sýrie je dnes v nejakom utečeneckom tábore.
autor: David Daniel
