Raketový rast tržieb, dotácie z rezerv premiéra aj podpora z ministerstva. V kauze lekára Kostku je toho podozrivého viac než dosť

    0
    Marcel Forai, bývalý šéf Všeobecnej zdravotnej poisťovne (Autor: ReproFoto, TA3)

    Raketový rast tržieb 

    V kauze lekára Kostku je v prvom rade podozrivý prudký nárast tržieb, ktoré sa jeho firme CPKSB za dva roky až zdesaťnásobili. Kým v roku 2012 utŕžil Kostka za poskytnuté služby 140-tisíc eur, v roku 2014 to už bol 1 milión 400-tisíc eur. Rovnako tak vzrástol aj čistý zisk, ktorý ešte v roku 2012 dosahoval len 8720 eur a už o dva roky neskôr to bol ročný zisk Kostkovej kliniky 617-tisíc. 

    Peniaze z rezerv predsedu vlády 

    Denník SME pripomína, že neziskovka s názvom Výskum Thomasa Alva Edisona Kostkovej spoločníčky z viacerých firiem, Slávky Kostkovej získala vlani podľa Transparency International 20-tisíc eur z rezerv premiéra. Táto nezisková organizácia pritom vznikla len pred dvomi rokmi. 

    Pomoc z ministerstva 

    Pomoc s prenájmom priestorov pre Kostkovu nitriansku kliniku prišla v roku 2013 aj z ministerstva zdravotníctva. Vtedajšia šéfka rezortu Zuzana Zvolenská sa mala v tejto veci údajne osobne prihovoriť u primátora Jozefa Dvonča. „Mesto Nitra malo v tom období voľné priestory, ktoré spomínanému subjektu prenajalo,“ povedal pre denník SME Dvonč.

    Stanovisko písala Ficova asistentka

    Keď kauza Kostkovej kliniky vyplávala na povrch, do všetkých médií sa veľmi promptne dostala aj odpoveď lekára zo Spišskej Belej. Preskúmaním mailovej komunikácie sa však ukázalo, že autorkou vyjadrenia je Mária Trošková. Žena s tým istým menom je asistentkou Roberta Fica. Na otázku, ako je to možné, premiér odpovedal, že nie je „odborníkom na IT“, ale nič bližšie nevysvetlil. 

    Sťažnosti nestačia 

    Po odhalení kauzy sa začali na kvalitu služieb, ktoré poskytuje jedna z Kliník Kostka, sťažovať rehabilitační lekári, ktorí podali podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ten však požaduje vyjadrenia konkrétnych nespokojných pacientov, čo sa zdá kritikom neprimerané. „Ak dá lekár podnet na úrad pre nesprávny postup iného lekára, nie je povinný k podnetu pripojiť vyjadrenie 'poškodeného pacienta', preto je nepochopiteľná požiadavka úradu, aby podnet lekári podporili zoznamom nespokojných pacientov,“ uviedol Peter Ottinger, bývalý šéf správnej rady úradu za vlády Ivety Radičovej. 
     
    Celý článok si môžete prečítať TU.
     
    - Reklama -