V utečeneckej kríze sa začína postupne meniť rétorika. Kancelárka Angela Merkelová je pod čoraz väčším tlakom a vraj ju má plné zuby asi 40 percent Nemcov. Už aj prezident Joachim Gauck povedal na Svetovom ekonomickom fóre v Davose, že Nemecko nemôže prijať všetkých. O potrebe „záložného hraničného systému“ na línii Bulharsko – Macedónsko v prípade zlyhania úsilia posilniť vonkajšiu ochranu schengenského priestoru hovoril v minulých dňoch český premiér Bohumil Sobotka. Mohla by takáto blokácia Grécka priniesť očakávaný výsledok?
Angela Merkelová je dlhodobo známa tým, že netrvá kŕčovito na svojich stanoviskách. Dokáže byť flexibilná ako veterná koruhvička. Teraz vycítila, že vietor sa obracia proti nej, takže čoskoro možno budeme počuť z jej úst, že ona vlastne nikdy za prijímanie migrantov nebola a myslela to všetko úplne inak. Už si na tento „kopernikovský obrat“ pripravila pôdu tým, že vyhlásila, že po troch rokoch sa majú utečenci z Nemecka vydať zase domov. Prečo ich chce tak nákladne na takú krátku dobu integrovať, to však zatiaľ ešte nevysvetlila.
Pokiaľ bude Grécko odrezané nepriestupne od Bulharska a Macedónska, začnú utečenci prúdiť cez Albánsko do južného Talianska. Grécko odpíšeme, ale prúd utečencov tým ani v najmenšom nezastavíme. Ďalšiu záložnú trasu pre nich pripravujú mafie cez Ukrajinu. Ani na to už nebudú Grécko potrebovať.
V rozhovore s nemeckým nedeľníkom Welt am Sonntag rakúska ministerka vnútra Johanna Miklová-Leitnerová kritizovala prístup Grécka. Chce spustiť otvorenú diskusiu o prípadnom vylúčení Grécka zo schengenského priestoru, pretože vraj „trvalo nedodržiava svoje záväzky a len váhavo prijíma pomoc“. Ak Grécko nezačne lepšie strážiť svoje hranice, je možné, že skutočne dôjde k jeho vylúčeniu? A pomohlo by takéto rozhodnutie obmedziť množstvo utečencov?
Ako som už naznačil, nepomohlo by to vôbec ničomu. Rakúska ministerka vnútra môže pomerne ľahko dosiahnuť potrestanie Grécka, nie je však schopná riešiť príčiny migračnej krízy. Preto bude robiť to, za čo získa lacné body, a nie to, čo by skutočne riešilo problém. Nie je to tak dávno, keď rovnaká politička chcela trestať našu republiku za nízku ústretovosť voči migrantom. Čoskoro nezostane v Európe veľa krajín, nad ktorými by sa nevznášal trest pani Johanny Miklovej-Leitnerovej.
Každý deň čítame od politológov a mainstreamových politikov vyjadrenia o zlyhaní EÚ aj jej politických elít a o kríze európskej integrácie. Je to s Úniou naozaj také vážne? Dá sa hovoriť o redukcii EÚ či dokonca o úplnom rozpade? A čo by mohlo Úniu zachrániť?
K úplnému rozpadu Európskej únie nedôjde. Budú sa zvažovať rôzne podoby jej opätovného zmenšenia. Pred dvanástimi rokmi prijala EÚ desať krajín východnej a juhovýchodnej Európy. Učinila tak okrem iného preto, aby sa znížili rozdiely v životnej úrovni a ľudia z Východu neodchádzali masovo na Západ. Dnes je situácia taká, že ekonomické rozdiely medzi Východom a Západom nijako výrazne nemiznú, Západ však zaplavujú masy migrantov z úplne iných oblastí. Z tohto hľadiska je EÚ v dnešnej rozlohe úplne nefunkčná. Základom EÚ bola vždy os Nemecko – Francúzsko. Je otázka, ktorými krajinami sa do budúcna toto jadro obalí. Ak sa dnes odpisuje Grécko, nie je problém odpísať v budúcnosti kohokoľvek ďalšieho. Ochranou najvyšších európskych hodnôt sa dá zdôvodniť čokoľvek, čo vlastníci týchto hodnôt zdôvodniť potrebujú.
Spojené štáty sa teraz očividne chcú viac angažovať v Sýrii aj po stránke pozemných operácií. Navyše vojaci z preslávenej 101. výsadkovej divízie armády Spojených štátov majú v pláne vycvičiť iracké jednotky a milície pešmergov, aby boli schopné vyhnať džihádistov Islamského štátu z Mosulu. Na Blízkom východe už pár mesiacov nasadzujú sily Rusi. Ako hodnotíte postup veľmocí a dá sa povedať, ktorá je úspešnejšia? Aké vyhliadky na zotrvanie vo svojej pozícii má prezident Bašár Asad?
Spojené štáty sa začali snažiť až potom, keď im Rusi naznačili, že by mohli urobiť v oblasti poriadok sami – aj bez USA. Mnoho rokov Spojené štáty v podstate tolerovali neľudský režim, ktorý v oblasti vyčíňal. Keby sa Saddám Husajn dopustil zlomku toho, čo robí ISIL, boli by korunovaní ochrancovia ľudských práv schopní zvrhnúť naňho možno aj atómovú bombu. Vysoká politika vždy výdatne pracovala s pokrytectvom a neúprimnosťou, ale robiť to tak okato, ako to predvádzajú dnes naši spojenci, to je vyložene nevkusné.
Ako už zverejnili niektoré médiá, americké tajné služby dostali za úlohu odštartovať rozsiahle vyšetrovanie v súvislosti s podozrením, že Kremľu sa darí infiltrovať do politických strán v niekoľkých európskych krajinách a ovplyvňovať tam dianie a verejnú mienku. Okrem Francúzska, Holandska, Maďarska alebo Rakúska figuruje údajne na zozname aj Česká republika. Zároveň sa objavujú informácie o tom, že si niektoré médiá platia Rusi. Čo by sa s tým malo robiť? A môže takto Moskva štiepiť Európu?
Keby myslela Európa svoje najvyššie hodnoty aspoň trochu vážne, musela by sledovať nielen ruské, ale aj americké, arabské, čínske a ďalšie vplyvy. Dnešné ťaženie proti ruskej propagande je zrkadlovým obrazom rovnako márneho prednovembrového ťaženia proti propagande americkej. Ak to bude takto neinteligentne pokračovať, možno sa ešte dočkáme toho, že ľudia budú tajne počúvať rádio napríklad s názvom Slobodná Moskva. Každopádne Franz Kafka ako majster absurdít by mal z dnešného diania na tejto scéne veľkú radosť a mohol by z neho čerpať nemalú inšpiráciu.
Rusku údajne zostáva len málo času na odvrátenie štátneho bankrotu. „Ak sa Kremľu nepodarí rýchlo zbaviť západných sankcií, krajina je za 18 mesiacov na dne,“ hovoria niektorí západní ekonómovia a komentátori. Informáciu o tom zverejnil aj server svobodneforum.cz. Do akej miery by Rusku pomohlo zrušenie sankcií? V Moskve sa o tom vyjadril aj francúzsky minister hospodárstva Emmanuel Macron, ktorý sa domnieva, že by mohli sankcie skončiť v lete, ak bude rešpektovaný mierový proces. Dá sa hovoriť o tom, že Rusko dodržiava Minské dohody? A ako vôbec hodnotíte terajší vývoj na Ukrajine?
Je len otázkou času, či skôr zbankrotuje Rusko alebo USA. V prípade USA by to bolo horšie, pretože na žiadne sankcie by sa vyhovárať nemohli. Je koniec koncov známe, že ani USA neberú sankcie voči Rusku veľmi vážne. Sankcie sú skôr nástrojom na to, ako oslabovať okrem ruskej tiež európsku ekonomiku. Keby niekto myslel sankcie voči Rusku vážne, musel by uvaliť embargo na dovoz ruského plynu. A niečo také sa určite nechystá. Skôr dávame Ukrajine peniaze na to, aby splácala svoje bezodné dlhy v ruských bankách. Kto skrachuje a zbankrotuje ako prvý, je teda veľká otázka. Tým som odpovedal aj na to, ako hodnotím terajší vývoj na Ukrajine.
Množia sa úvahy o tom, že nielen problémy s cenou ropy, ale aj zlé ekonomické výsledky Číny a ďalšie faktory spôsobia návrat krízy z rokov 2008 až 2009. Ako sa blížime tomuto scenáru? Pokiaľ ide o ceny ropy, je to prirodzený jav? Alebo môžu tieto trendy ovplyvňovať Saudskoarabi či napríklad Američania, aby zhoršili ekonomickú situáciu Ruska?
Musím úprimne odpovedať, že na tieto otázky odpoveď skrátka nepoznám. Tým sa líšim od ekonómov, ktorí odpoveď síce tiež nepoznajú, ale sú natoľko profesionálni, že to dokážu zamaskovať.
Nakoľko stabilná je pozícia ruského prezidenta Vladimira Putina? Je jeho postavenie neotrasiteľne pevné alebo sa dá za určitých okolností reálne pripustiť aj myšlienka, že by došlo k jeho zvrhnutiu? Súhlasíte s tvrdením Petra Robejšeka, že by na jeho miesto prišiel niekto, kto by pokračoval v Putinovej politike, alebo politik ešte horší?
Logicky vzaté, Putina môžete odstrániť buď demokraticky, alebo kalašnikovom. Dúfam, že som týmto tvrdením nevystrašil jeho rodinu.
autor: Jan Štěpán
