Rad nových opatrení predstavila nórska ministerka pre integráciu Sylvi Listhaugová. K téme sa vyjadril doktorand z Aarhuskej univerzity Kristian Kriegsbaum Jensen, ktorý si myslí, že priblíženie sa nórskych navrhovaných opatrení k tým dánskym je „neuveriteľne“ blízke. Informovala o to nórska verzia servera The Local s odvolaním sa na štátnu televíziu DR.
Ako cez kopirák
Listhaugová sa pritom už dávnejšie vyjadrila, že ak sa azylové pravidlá nesprísnia, môže tam dramatické dôsledky na nórsky sociálny systém. Nórska vláda by chcela zaviesť prísnejšie kritériá napríklad z hľadiska poskytnutia trvalého pobytu či zjednotenia rodín utečencov. Vďaka týmto návrhom by mali byť tieto záležitosti už ťažšie ako doteraz.
„Je to takmer kópia Dánska,“ skonštatoval Jensen. Zdôraznil ale, že Nórsko, na rozdiel od Dánska, zatiaľ neznížilo sociálne dávky pre utečencov. Všetky tri severské krajiny, teda Dánsko, Nórsko a Švédsko už majú zavedené hraničné kontroly. Podľa Jensena z nich Švédsko razí mäkší prístup, no predsa len založený na rovnakých ideách.
Švédsko má pritom aj desaťnásobne viac žiadostí o azyl ako ostatné dve krajiny. Pre príklad, Dánsko ich má takmer 19-tisíc a Nórsko 35-tisíc. No v prípade Švédska môžeme hovoriť o čísle až 190-tisíc žiadostí o azyl. „Dánsko, Nórsko a Švédsko nasledujú vzorec, prostredníctvom čoho sa snažia urobiť samých seba menej atraktívnymi pre utečencov vo vzťahu k svojim susedom,“ povedal Andreas Kamm, generálny tajomník Dánskej rady pre utečencov.
Každý má svoje
Všetky tri krajiny boli v poslednom čase medializované v súvislosti s rôznymi starosťami spôsobenými imigrantami. V Nórsku napríklad narazili na problém sýrskych utečencov, ktorí k nim prúdia z Ruska a hraničný prechod, ktorý nie je určený pre pešiakov, prechádzajú na bicykli. Nóri však takýchto utečencov, ktorí mohli ostať v Rusku, príliš nechcú a preto ich chceli posielať späť, čo sa zase nepáči Moskve.
Dánsko bolo kritizované kvôli nápadu konfiškovať majetok. Dostalo sa však pod paľbu kritiky zo strany Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov a viacerých medzinárodných organizácií. Migranti si tak budú môcť ponechať 10-tisíc dánskych korún, čiže takmer 1 340 eur.
Švédsko sa zase borí s nevhodným správaním sa imigrantov. Známe je obťažovanie ľudí v okolí hlavnej železničnej stanice v Štokholme zo strany marockých detí, prapodivné správanie sa cudzincov v relaxačných zariadeniach či plavárňach, ale aj násilnosti odohrávajú sa v ubytovniach. Krajinou, ale i Európou otriasla taktiež správa vraždy 22-ročnej pracovníčky v zariadení pre mládež a neplnoletých migrantov bez sprievodu v meste Mölndal na juhu Švédska. Stalo sa tak v ubytovni v blízkosti azylového centra.
