Keď už sa stane, že vás v cudzine niekto unesie, najprv treba v maximálnej možnej miere spolupracovať. Aj únoscovia sú totiž nervózni a akýkoľvek neuvážený pohyb či akciu by si mohli zle vyložiť a možno vás aj zabiť. Keď sa únoscovia upokoja, je vhodné sa občas jemne postaviť na odpor, aby aj zločinci vedeli, že ich síce žiadnym spôsobom neohrozujete, ale ešte ste sa nevzdali všetkých svojich práv.
„Požiadate napríklad o vodu, oni vás kopnú, že vám vodu nedajú, tak chvíľu počkáte a znovu požiadate o vodu,“ uviedol Dolník. Únoscovia sú motivovaní sa o vás starať, keď chcú dostať zaplatené. To rozhodne neznamená, že sa má unesený ako v bavlnke. Skôr naopak. Ale väčšinou to stačí na to, aby prežil. „Často však dochádza aj k mučeniu počas výsluchov, sexuálnemu násiliu či cielenému šikanovaniu a násiliu zo strany jednotlivých strážcov,“ varoval.
Ale vedomie, že mŕtvy rukojemník nemá žiadnu cenu, vás môže trochu upokojiť. Aby ste zvýšili svoju nádej na prežitie, rozprávajte sa s únoscami, vyjednávajte, tým sa dá získať čas na prípravu nejakej akcie. Bohužiaľ nikdy sa nedá vylúčiť, že vyjednávanie nepovedie k vytúženému cieľu. Aj napriek tomu je vhodné aspoň skúsiť vyjednávať. V ruskom Beslane pred niekoľkými rokmi odmietli tamojší predstavitelia štátnej moci vyjednávať a skončilo to masakrom.
Musíme si vraj zvyknúť na to, že v Európe môže niekedy dôjsť k teroristickému útoku. Urobíme vraj najlepšie, keď tým naše životy necháme ovplyvniť čo najmenej, pretože inak vlastne plníme to, čo tým chcú teroristi docieliť. „Nie rušiť rozsvietenie stromčeka na Staromestskom námestí. Keby sa ten týždeň odpálili traja samovražední útočníci v metre a na Pražskom hrade, tak to pochopím ako reakciu, ale že máte útok v Paríži, … my dávame váhu tomu terorizmu vlastným strachom, bohužiaľ,“ uzavrel.
