Náboženstvo, extrémizmus a strach z teroru sa tlačia do politiky. Podľa amerického profesora je to výsledok extrémov, ktoré vládnu nielen v USA

USA sú veľmi fundamentalistickou, nábožensky založenou krajinou, ktorá podľa Noama Chomskeho patrí v tomto smere k tým najextrémistickejším na celom svete. Profesor Chomsky, ktorého americký portál Wire označil za „pravdepodobne najznámejšieho politického kritika nášho obdobia“, tvrdí, že náboženskí fundamentalisti stále viac ovplyvňujú aj rétoriku amerických politikov, ktorí sa im počas predvolebnej kampane prispôsobujú a vravia to, čo chcú počuť. 

Na svete podľa Chomského neexistuje priveľa krajín, ktoré by mohli vyhlásiť, že dve tretiny ich populácie očakávajú druhý príchod Krista. Emeritný profesor lingvistiky z prestížnej americkej MIT (Massachusetts Institute of Technology) dodáva, že okrem toho polovica Američanov stále verí, že proroctvo druhého príchodu Krista na Zem sa naplní ešte počas ich života. „Možno tretina populácie navyše verí, že svet bol stvorený pred 10 000 rokmi a tak to v súčasnosti je. Veci ako táto sa môžu zdať zvláštne, ale v Spojených štátoch je to pravda už dosť dlho,“ vraví profesor. 

Spojené štáty sú sekulárnou krajinou, v ktorej náboženstvo nemá mať vplyv na výkon štátnej moci, ale podľa Chomského sa „náboženský fundamentalizmus stáva v poslednom čase akousi politickou silou“. Univerzitný profesor používa ako príklad súčasnú prezidentskú kampaň v USA, ktorá je podľa neho ovplyvnená aj týmto „náboženským fundamentalizmom“. 

 

Chomsky tvrdí, že je to práve podpora zo strany amerických radikálnych kresťanov, ktorá prináša takú veľkú popularitu republikánskemu kandidátovi Donaldovi Trumpovi. 

 

VIDEO Donald Trump sľubuje ochranu americkým kresťanom. 

Podobnú radikalizáciu politiky, aj keď nie v súvislosti s náboženstvom, možno pozorovať aj v Európskej únii v súvislosti s krajne pravicovými či ľavicovými názormi jednotlivých strán a hnutí. V Európe sa táto polarizácia spoločnosti podľa Chomského prejavuje ústupom viac či menej tradičných strán, akými sú sociálni či kresťanskí demokrati. „Na okrajoch (politického spektra) však badať zvýšený aktivizmus a väčšiu účasť krajnej pravice aj ľavice. Niečo podobné sa deje tu v Spojených štátoch,“ uviedol. 

Spolu s fundamentalistickými názormi rastie v spoločnosti vzájomná nevraživosť, ale aj nenávisť voči štátnym inštitúciám. „V mnohých prípadoch je tento hnev opodstatnený, keď sa pozriete na to, čo sa ľuďom stáva,“ vraví. S odvolaním sa na vlaňajšiu štúdiu, podľa ktorej v USA v uplynulých rokoch výrazne rastie počet úmrtí bielych mužov v strednom veku s nižším vzdelaním, Chomsky tvrdí, že „také niečo sa v rozvinutých spoločenstvách jednoducho nestáva“. 

 

Podľa profesora z MIT je rastúci počet úmrtí belochov vo veku od 45 – 55 rokov výsledkom zúfalstva. Podľa spomínanej štúdie z novembra minulého roka ide totiž často o samovraždy alebo úmrtia spôsobené predávkovaním drogami. „Je to výsledok depresie, beznádeje a pocitu, že ak je všetko stratené a nečaká nás žiadna budúcnosť, tak aspoň prejavme svoj hnev,“ tvrdí Chomsky. 

Práve ľudí nahnevaných na v mnohom nedokonalý systém zneužíva podľa Chomskeho Donald Trump a láka ich, aby ho zvolili. Ich hnev sa však neobracia proti korporáciám, ktoré sú spolu s vládou zodpovedné za ich problémy, ale tam, kam ho republikánsky kandidát nasmeruje a v tomto prípade je to proti migrantom a sociálne slabým. 

 

„Nezaoberajte sa skutočnými problémami, zaoberajte sa radšej matkou s dvomi deťmi, ktorá žije z potravinových lístkov, to ona môže za vaše problémy, podobne ako aj imigranti utekajúci z Afriky pred skazou spôsobenou USA v snahe prežiť,“ poznamenáva sarkasticky Noam Chomsky v rozhovore pre portál Wire. Práve na nenávisti a radikálnych postojoch verejnosti postavil Trump podľa neho celú svoju predvolebnú kampaň, v ktorej sa stále častejšie objavujú nenávistné vyjadrenia zahraničnými médiami označované anglickým výrazom „hate speach“. 

 

VIDEO Donald Trump vyzýva na zákaz príchodu moslimov do USA.

Práve slová Donalda Trumpa lákajú podľa Chomského tú časť americkej verejnosti, do ktorej patria rozhnevaní ľudia zo strednej vrstvy vytlačení na okraj celého systému. Ďalšou skupinou, ktorú chce Trump svojimi vystúpeniami a rétorikou uspokojiť, sú americkí nacionalisti či patrioti. Práve na nich podľa profesora platia vyjadrenia typu: Migranti nám kradnú našu krajinu a podobné. Rovnaký je aj cieľ vyhlásení o tom, že v USA hrozia teroristické útoky. „USA boli dlho najbezpečnejšou krajinou na svete, ale keď sa teraz pozriete na strach, ktorý tu panuje, tak zistíte, že obavy z IS sú v USA pravdepodobne ešte väčšie ako v Turecku,“ dodáva Chomsky.