Po páde komunizmu sa objavila ďalšia hrozba pre západný svet a tou bol ekonomický spolok BRICS, teda spojenie Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky. Dnes sa však stabilnej, rastúcej ekonomike teší iba India, a preto sa dá povedať, že v tomto smere Západ ohrozený nie je.
Objavila sa však iná hrozba, nie ekonomická, ale politická, a tou je vzostup populistických politikov, ktorých cieľom nie je prosperita ich krajiny a národa, ale snaha udržať sa za každú cenu pri moci. A sú schopní preto rozoštvávať vlastných občanov, intrigovať, šíriť lži a dokonca aj porušovať nielen vlastné, ale aj medzinárodné zákony.
PEKO, ako týchto politikov nazýva Rostowski, vzniklo z prvých písmen mien štyroch politikov, ktorí sú podľa bývalého poľského ministra financií tými najlepšími príkladmi takýchto populistov. Ruský prezident Vladimir Putin, turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, predseda poľskej strany Právo a spravodlivosť Jaroslaw Kaczyński a maďarský premiér Viktor Orbán.
„PEKO nevnímajú politiku ako riadenie emócií spoločnosti za účelom dosiahnutia všeobecných politických cieľov: rýchlejší ekonomický rast, rovnomernejšie rozdelenie bohatstva či väčšia národná bezpečnosť, moc a prestíž,“ tvrdí Rostowski. Naopak sa snažia takmer akýmkoľvek spôsobom zostať pri moci a ešte si prilepšiť.
Prirovnáva ich k zakladateľovi Sovietskeho zväzu Vladimirovi Iľjičovi Leninovi, ktorý tiež uprednostňoval politiku pred ekonomikou. „Politika nie je prostriedkom na dosiahnutie cieľa, je to vzduch, ktorý dýchajú a ich zásady sú len nástrojom v nekonečnej snahe prežiť.“
Rozdiel medzi týmito populistami a diktátormi z 30. rokov dvadsiateho storočia vraj spočíva v tom, že súčasní populisti musia počítať so svojimi voličmi. A túto situáciu riešia tým, že polarizujú spoločnosť na dva znepriatelené tábory a potom ten spriaznený mobilizujú na akciu. K tomu im dopomáhajú moderné médiá, ktoré, „zatiaľ čo sa snažia urvať si svoj podiel publika, tak zjednodušujú a zveličujú problémy“. Čím extrémnejší postoj, tým rýchlejšie sa dostane do obehu. A tak získavajú populisti ďalších voličov.
Jedným takým príkladom je Putinovo Rusko, kde za uplynulých pár rokov došlo k veľkému poklesu miezd a miera chudoby sa zdvihla takmer dvojnásobne. Napriek tomu je Putinova obľúbenosť stále viac ako 80-percentná.
U populistov však hlavný problém spočíva v tom, že svoju konfrontačnú politiku a snahu polarizovať spoločnosť presúvajú aj do zahraničnopolitickej agendy svojich krajín. Ani jeden z nich si však neuvedomuje alebo nerieši ekonomické dôsledky, ktoré ich postupy budú mať na ich vlasť.
Na záver Rostowski ešte uvádza mená dvoch politikov, ktorí, ak im vyjde ich plán, sa stanú podľa neho výraznými členmi skupiny PEKO. Prvým je kandidát na prezidenta USA Donald Trump, druhou potom francúzska politička a predsedníčka Národného frontu Marine Le Penová. „Ak ich pokusy o získanie moci vyjdú, nebezpečenstvo hroziace svetovej rovnováhe vzrastie o niekoľko stupňov.“
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
autor: spa
