Odchod štyridsaťročného bankára litovského pôvodu považuje Karatnycky za vážny signál toho, že boj s korupciou sa na Ukrajine stretáva s odporom. „Ukazuje to však zároveň, ako funguje politický systém v krajine. Ukrajina je dnes svedkom vzostupu politikov bojujúcich po boku majdanských aktivistov. Majú pomerne logické očakávania týkajúce sa získania vplyvných vládnych funkcií rovnako ako víťazi volieb v Spojených štátoch alebo Európskej únii. Problém spočíva v tom, že prirodzený politický vývoj na Ukrajine bol prerušený. Politické strany nie sú len finančne závislé od rôznych obchodných záujmov, ale tieto záujmy priamo kontrolujú chod v politických stranách.“
„Za svoje záujmy lobuje celý zástup mocných podnikateľov a ich úspech ide často proti ekonomickým cieľom krajiny. Niektorí z nich navyše priamo korumpujú jednotlivých politikov a vysokých úradníkov štátnej správy. Okrem toho tvoria polovicu členov parlamentu ľudia zvolení v jednomandátových okresoch, ktorí si financovali svoju kampaň sami. Často títo ľudia patria do obchodných kruhov alebo plnia úlohu sprostredkovateľov a pre podnikateľské elity pracujú,“ tvrdí Karatnycky s tým, že ide o mnoho rokov budovaný systém, ktorý značne brzdí reformné snahy technokratických reformátorov typu Abromavičiusa či ministerky financií Natalie Jareškovej.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU
Podľa Karatnyckyho bolo zo strany mnohých ambicióznych reformátorov a bojovníkov proti korupcii nerozumné spájať sa s populistickou protikorupčnou hystériou exprezidenta Gruzínska a guvernéra Odesy Micheila Saakašviliho. „Videli v jeho populárnej, ale aj nevyspytateľnej osobe lacnú vstupenku do vyšších politických sfér. Platí to najmä pre Abromavičiusa, ktorý so Saakašvilim večeral deň pred oznámením svojej rezignácie. Mnoho ďalších politikov patriacich do tohto voľného protikorupčného zoskupenia sa usiluje o nové voľby v nádeji rozbehnúť potom spomalené reformy, aj keď ich nadšenie s výsledkami prieskumu verejnej mienky príliš nekorešponduje,“ usudzuje Karatnycky.
„Oproti tomu Európa, Spojené štáty a ďalší spojenci Ukrajiny pre nové voľby žiadne veľké nadšenie neprejavujú. A to predovšetkým z dvoch dôvodov. Tým prvým je skutočnosť, že sa do parlamentu následne dostane ešte väčší počet populistov, čo by ohrozilo už tak dosť krehkú makroekonomickú stabilizáciu krajiny. Druhým argumentom sú obavy, že noví poslanci sa budú ostrejšie stavať proti ústavným reformám, ktoré by umožnili získať východným regiónom Ukrajiny – Donecku a Luhansku – viac samostatnosti. Pritom táto záležitosť je z hľadiska splnenia záväzkov vyplývajúcich z dohôd v Minsku úplne kľúčová,“ konštatuje Karatnycky.
Ukrajina podľa Karatnyckyho smeruje k búrlivým zmenám vo chvíli, keď by jej oveľa viac prospelo pokračovať v súčasnom úsilí o realizáciu hlbokých reforiem. „Jediný spôsob, ako uspokojiť protikorupčných reformátorov a zároveň stabilizovať ekonomickú situáciu, je priviesť na čelo boja proti korupcii prezidenta Porošenka. Tento krok by celkom určite zabránil nutnosti usporiadať ďalšie voľby. Rozhodnutie je preto v každom prípade na prezidentovi,“ uzatvára Karatnycky.
