Učiteľkou ste už desaťročia. V čom vidíte pri tomto povolaní hlavný rozdiel v minulom storočí a teraz?
Áno. V školských službách som od septembra 1974. Hoci v tom období malo slovo učiteľ nesporne lepší spoločenský status ako dnes, ku školstvu ma priviedla láska k deťom. Učiteľ, ktorý sa seriózne venoval svojej práci, mal vážnosť a úctu okolia. Často si spomínam aj na svojich učiteľov, či už zo základnej, alebo strednej školy. Nemyslím si, že by mali aj v tom období veľmi vysoké finančné ohodnotenie, avšak vyžarovali z nich pokoj, rozvaha a vyrovnanosť.
Mali ste aj vtedy pocit, že to v školstve nie je príliš ružové a je čo zlepšovať? Keď si porovnáte situáciu napríklad z 80. či 90. rokov a teraz, kedy to bolo v školstve lepšie?
Nespomínam si, že by som osobne bola nespokojná so situáciou v školstve. Robila som to, čo ma napĺňalo spokojnosťou a radosťou. Veľkým negatívom bolo, že sa učitelia museli povinne zúčastňovať na verejných schôdzach komunistickej strany a pravidelne na ideovopolitických vzdelávaniach a následných preskúšavaniach, aj keď neboli členmi strany.
Vybavenosť škôl učebnými pomôckami bola dostatočná. Nepracovali sme do takej miery s IKT ako dnes, čo však neznamená, že sme sa aj vtedy nesnažili o inováciu vyučovacieho procesu. Mnoho učebných pomôcok sme si vyrábali aj svojpomocne a navzájom sme si ich požičiavali. K najpoužívanejším patrili meotar a rôzne premietačky.
Tvorili sme aj pracovné listy k jednotlivým predmetom. Ja osobne som tvorila pracovné listy zahŕňajúce krížovky, dvojsmerovky, rôzne hádanky a doplňovačky k predmetom nemecký jazyk a dejepis. Niektoré boli publikované aj v pedagogických časopisoch. Dnes už podobné nájdeme aj na internete a žiaci môžu pracovať v režime online.
Bolo vaším celoživotným cieľom stať sa učiteľkou a neľutujete toto rozhodnutie?
Áno. Mala som dobrých učiteľov a vo veľkej miere i moje školské zážitky boli jedným z motivačných faktorov môjho rozhodnutia. Môj cieľ podporovali aj rodičia.
V súčasnosti prebieha ostrý štrajk učiteľov. Škola, na ktorej učíte, sa do štrajku nezapojila. Prečo?
Účasť na štrajku bola postavená na osobnom rozhodnutí každého učiteľa. Nechcem hovoriť za ostatných kolegov, ale mám dojem, že kolegov – rovnako i mňa – odradila jednak administratíva, ktorá s tým súvisí, jednak i to, že štrajk nebol riadený organizáciou s právnou subjektivitou. Na štrajku v roku 2012 sme sa aktívne zúčastnili.
Ste ako učiteľka s podmienkami v škole a platom spokojná? Keby ste mali možnosť zúčastniť sa na štrajku, napríklad za inú školu, urobili by ste to? Respektíve za akých podmienok by ste sa štrajku zúčastnili?
Plat učiteľov je potrebné postupne dostať do vyššej roviny. Po viac ako 40 rokoch práce v školstve s dvomi atestáciami a 60 kreditmi mám plat 1 143 eur v hrubom, čo naozaj nie je veľa, a to som krátko pred dôchodkom. Štrajk však nepovažujem za jediné riešenie situácie učiteľov. Podľa mňa je potrebné rozumne vyjednávať a poukázať na všetky skutočnosti, ktoré volajú v školstve po zlepšení nielen platu, ale i postavenia učiteľa v spoločnosti. Namiesto štrajku by som volila v každom prípade inú formu snahy o dohodu.
Chápete učiteľov, ktorí sú do štrajku zapojení?
Áno, lebo volajú po zlepšení situácie. Bojujú nielen za seba, ale za nás všetkých, hoci momentálne v nie najsprávnejšom čase.
Kedy by mal byť ten správny čas?
Nie som politik ani ekonóm, ale myslím si, že v období, keď sa pripravuje štátny rozpočet.
Vláda tvrdí, že teraz pred voľbami už nič nemôže robiť, učitelia však ustúpiť nechcú. Ku ktorej strane spektra sa prikláňate?
Najideálnejšie by bolo prostredníctvom rokovaní OZ PŠaV (Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku – pozn. red.) dostať do programového vyhlásenia novej vlády maximum oprávnených požiadaviek nás učiteľov.
Myslíte si, že štrajk môže mať niečo spoločné s politikou, respektíve, že má politické pozadie, keďže nastal krátko pred voľbami?
Áno, jeho cieľom je vyvinúť tlak na politikov. V poslednom období sa na túto tému vedie množstvo diskusií – i v masmédiách, ktoré dávajú podnet k širšiemu zamysleniu sa. Osobne si myslím, že učiteľov k štrajku doviedli skutočne ich nízke platy a nedostatočná kvalita vybavenia niektorých škôl.
Je podľa vás dobrý nápad takto štrajkovať? Komu to najviac škodí a nemôžu si v konečnom dôsledku poškodiť aj samotní učitelia? Ako by ste sa zachovali na ich mieste?
Napriek tomu, že mnohí rodičia podporujú štrajk učiteľov, mnohí rodičia sú aj proti nemu a poukazujú na to, že učitelia majú veľa prázdnin, krátky pracovný čas, v čom sa, samozrejme, mýlia, pretože v čase vedľajších prázdnin má učiteľ dovolenku či náhradné voľno, a nie prázdniny. Keď príde učiteľ popoludní o druhej, tretej hodine domov, okrem domácich rodinných povinností ho čaká školská práca na doma – oprava písomných prác, príprava na vyučovacie hodiny ďalšieho dňa. Jednou vetou by som to však zhrnula, že štrajk škodí každej strane, ale sú situácie, keď nie je iná možnosť.
Mnohí učitelia sa sťažujú, že ich platové ohodnotenie je nedostatočné. Ostáva im napríklad 500 eur, čo je pre živiteľa rodiny, ale aj mladého učiteľa platiaceho si podnájom v hlavnom meste málo. Keby ste zarábali toľko, postavili by ste sa medzi ostatných štrajkujúcich alebo je podľa vás takýto plat optimálny?
O tom hovoríme od začiatku, že plat učiteľa je podhodnotený oproti iným sféram spoločnosti, čiže v žiadnom prípade súčasný plat učiteľa nie je optimálny.
S akým platom ste začínali vy? Neodrádzalo vás to od tohto povolania?
Do školský služieb som nastúpila po maturite na strednej zdravotníckej škole. Keďže v tom období zo SZŠ neprijímali prihlášky na Pedagogickú fakultu, musela som 2 roky pracovať ako nekvalifikovaná pracovná sila a pod dvoch rokoch som si mohla dať prihlášku na diaľkové štúdium, a preto som s platom 1 050, vtedy ešte československých korún, bola spokojná. Neodrádzalo ma to, pretože som vedela, že po absolvovaní diaľkovej formy vysokoškolského štúdia sa mi plat navýši.
Keď si predstavíte, že by ste mali ako učiteľka začínať za takýchto podmienok, dali by ste sa na toto povolanie znova?
Iste áno, ale len preto, že toto povolanie považujem aj za svoje poslanie. Mám ho rada, inak by som už dávno – keby mi záležalo len na platových podmienkach – bola hľadala iné riešenie v rámci môjho profesijného života.
Vy sama ste si popri učiteľskej práci vypomáhali aj prispievaním pre isté regionálne periodikum. Pripojili ste sa tak k ďalším učiteľom, ktorí majú okrem učiteľského platu nejaké to euro navyše. Je to podľa vás v tejto profesii potrebné, ak chce učiteľ slušne vyžiť?
Áno a nielen v prípade učiteľa.
Aktuálne si popri učiteľskej práci ešte nejakým spôsobom privyrábate?
Spolupracujem s niektorými regionálnymi novinami i odbornými časopismi, ale o privyrábaní sa hovoriť nedá. Väčšinu príspevkov publikujem bez nároku na honorár.
Stretávate sa aj s mladšími kolegami? Hovoria vám o tom, či sú v školstve s jeho podmienkami či platmi spokojní? Čo by ste im poradili?
Že treba dúfať v zlepšenie podmienok v školstve. Veď po nich voláme už dlhé obdobie a ľady sa raz pohnú.
Ak sa podmienky nezmenia, hrozí podľa vás, že o toto povolanie prestane byť na Slovensku záujem? Ako vidíte budúcnosť školstva?
Záujem o povolanie neprestane, ale potenciálne sa môže znížiť.
