Konečne to priznal aj Brusel. Je potvrdené, že viac ako polovica utečencov nemá v Európe právo na azyl. Sú to len ekonomickí migranti. A k tomu tí Švédi…

    0
    Utečenec s dieťaťom v náručí (Autor: SITA)

    Väčšinu ľudí prichádzajúcich do Európy z Afriky či Blízkeho východu tvoria práve ekonomickí migranti. Takéto vyhlásenia by ste čakali od odporcov utečencov, ultrapravicových radikálov či ľudí, ktorí jednoducho šíria nenávisť na internete. O tom, že väčšinu migrantov prichádzajúcich na starý kontinent netvoria utečenci, prehovoril nahlas holandský eurokomisár a prvý viceprezidnet Európskej komisie Frans Timmermans.

    Podľa Timmermansa je medzi utečencami až 60 % ekonomických migrantov. Eurokomisár sa odvoláva na doposiaľ nepublikované údaje európskej migračnej agentúry Frontex. „Viac ako polovica ľudí prichádzajúcich momentálne do Európy pochádza z krajín, pri ktorých môžete predpokladať, že nemajú dôvod, aby žiadali o štatút utečenca. Je to až 60 percent,“ uviedol Timmermans.

    Idú za lepším

    Spomínaní ekonomickí migranti pochádzajú predovšetkým z krajín severnej Afriky. Ide údajne najmä o Maročanov a Tunisanov, ktorí opúšťajú rodné krajiny a cestujú do Európy v snahe zarobiť, aby mohli neskôr priviesť aj svoje rodiny.

    Ak sú čísla, s ktorými operuje eurokomisár a bývalý šéf holandskej diplomacie reálne, znamená to, že by to mohlo mať dosah na rokovania o tom, koľko migrantov bude EÚ nakoniec schopná presídliť v rámci členských krajín Únie. V tom je však jeden háčik. Ak sa totiž cudzinec dostane na územie niektorého z členských štátov Európskej únie, je veľmi ťažké ho vyhostiť a poslať naspäť tam, odkiaľ prišiel.

    Vráťte sa, odkiaľ ste prišli

    Na základe presvedčenia, že väčšiu polovicu prisťahovalcov tvoria ekonomickí migranti, Frans Timmermans tvrdí, že by mali európske krajiny konať a vracať takýchto prisťahovalcov čo najrýchlejšie naspäť do krajín, z ktorých pochádzajú. Len tak budú členské štáty podľa eurokomisára schopné poskytnúť adekvátnu pomoc tým ľuďom, ktorí do Európy skutočne prichádzajú z oblastí zmietaných vojnovými konfliktmi.

    V snahe zastaviť nekontrolovaný prílev utečencov do Európy obnovilo šesť členských krajín Únie hraničné kontroly, aby zabránili vstupu takzvaných ekonomických migrantov na svoje územie. Medzi tieto krajiny patrí aj susedné Rakúsko či Nemecko, ale zatiaľ nie je jasné, či bude obnovenie hraničných kontrol v tomto smere účinné. Timmermans ešte vlani krátko pred Vianocami varoval, že má obavy o budúcnosť Európskej únie, napriek tomu však odmietol akékoľvek obnovenie hraničných kontrol, aj keď iba dočasné a označil tento krok za „enormné riziko“.

    Nevídané opatrenia

    „Neexistuje žiaden dôkaz, že obnovenie hraničných kontrol pomôže zmierniť situáciu a zníži počet utečencov, a realita je taká, že to môže spôsobiť významné ekonomické škody,“ varoval Timmermans. Napriek obnoveniu hraničných kontrol v niektorých európskych krajinách však počet migrantov neklesá a s ich pribúdajúcim počtom sa sprísňujú aj bezpečnostné opatrenia v štátoch, ktoré migrantom poskytujú pomoc.

    Napríklad Holandsko začiatkom tohto týždňa rozhodlo, že ulice miest budú už čoskoro strážiť ťažko ozbrojení policajti. Hliadkovať majú v prípade potreby na frekventovaných uliciach, v obchodných centrách, vlakových a autobusových staniciach. Tieto jednotky budú podľa polície vybavené samopalmi. Takéto opatrenie platí v Holandsku prvýkrát v histórii.

    Šokujúce informácie zo severu

    Vzhľadom na situáciu vo Švédsku generál Anders Brännström svojim vojakom povedal, že by sa mali pripraviť, že za niekoľko rokov budú musieť ísť do vojny. Tá ich však nemá zaviesť niekde za oceán alebo do Afriky. Tretia svetová vojna sa má, tak ako dve predošlé, odohrať aj v Európe. Švédsko síce nebolo vo vojne vyše 200 rokov, ale tentokrát sa podľa Brännströma zapojeniu do ozbrojeného konfliktu nevyhne.

    Správy, že by sa mala armáda pripraviť na najhoršie, sú súčasťou vojenského manuálu na tento rok, ktorý vydalo velenie švédskych ozbrojených síl. Interný vojenský dokument, počíta aj s intenzívnym tréningom a prípravou jednotiek. Branným cvičením majú však okrem vojakov prejsť aj všetci štátni zamestnanci.

    Manévre by mala švédska armáda odštartovať už na budúci týždeň. Ich súčasťou bude aj nácvik boja proti dobre vycvičeným nepriateľom v prostredí miest. Otvorený ozbrojený konflikt sa dá totiž podľa dokumentu švédskej armády očakávať „v priebehu niekoľkých rokov“.

    - Reklama -