V súčasnosti sú sankcie uvalené na Rusko, Sýriu a Severnú Kóreu. Ako vnímate politiku sankcií? Dokáže sankcionované krajiny k niečomu prinútiť?
Chápem, že sa k sankciám pristupuje ako k „humánnejšej“ verzii nátlaku, ako sú prostriedky vojenské, ktoré často nie je možné použiť, pretože nie sú vhodné alebo proti silnému protivníkovi nie sú ani realizovateľné. Som odporcom vojny ako prostriedku na riešenie politických konfliktov, ale sankcie nepovažujem za vhodný prostriedok. Ak sú sankcie uvalené ako snaha o „zmenu režimu“ nejakého diktátora, sú nezmyselné, lebo potrestajú predovšetkým obyčajných občanov krajiny, a nie diktátora alebo jeho najbližších spolupracovníkov. Tí sa dosahu sankcií vždy ubránia a navyše si svoje postavenie len posilnia, pretože občanom vysvetlia, že trpia pre cudzie krajiny, ktoré im týmto spôsobom chcú vnútiť „demokraciu“. Proti brutálnemu vonkajšiemu nátlaku sa ľudia zjednotia aj za „svojím diktátorom“, napríklad Saddámom Husajnom v Iraku, kde opozícia sankcie proti režimu kritizovala.
Ak sú sankcie uvalené v snahe zmeniť politiku danej vlády, je to skôr naivné a plynie to z neznalosti prostredia. Viac ako štyridsať rokov sankcií proti Kube nemalo žiadny politický vplyv. Sankcie proti Iránu poškodili krajinu ekonomicky, ale nemohli viesť k žiadnej „zmene režimu“. Sankcie proti Rusku z dôvodu pripojenia Krymu sú rovnakým príkladom. Krym je už nespochybniteľná súčasť Ruskej federácie, a tak ako za podpory väčšiny obyvateľov Krymu, tak aj väčšiny občanov Ruskej federácie. Naopak sankcie dramaticky zvýšili popularitu prezidenta Putina. Nikdy predtým sa ruský prezident netešil podpore vyše osemdesiat percent ľudí, ktorí obdivujú jeho rozhodnosť v boji za ruské národné záujmy proti nátlaku Západu, ktorý chce Rusko oslabiť a ponížiť. Sankcie teda vedú aj k vypätejšiemu nacionalizmu a napätiu, ktoré mier len ohrozujú.
Sankcie nezmenili politiku ani v bývalej Juhoslávii, nieto v KĽDR. A prečo by mal Baššár Asad meniť politiku sýrskej vlády kvôli sankciám? Mier v Sýrii má nádej len ako výsledok trpezlivého a cieľavedomého diplomatického úsilia, ktoré vezme do úvahy tak záujmy šiítov vrátane vládnucich alávitov, ako aj väčšinových sunnitov s výnimkou fundamentalistických radikálov združených v teroristických organizáciách typu takzvaného Islamského štátu alebo an-Nusrat, ale aj Kurdov, Turkménov a ďalších menšín. Pred časom som sa domnieval, že rokovanie vo Viedni, ktorého sa zúčastnili tak USA, ako aj Rusko, tak Saudská Arábia, ako aj Irán a ďalšie krajiny, k takému mierovému riešeniu povedie. Teraz som ale pre rozbíjačskú politiku Saudskej Arábie a do značnej miery aj Turecka o niečo skeptickejší. Dlhodobo ale iné riešenie neexistuje. Sankciami sa celkom iste nedosiahne.
Prečo boli sankcie na Irán odvolané?
Ukončenie sankcií je súčasťou dlho dohadovanej dohody medzi Iránom a západnými mocnosťami, vedenými USA, ktorých cieľom bolo drasticky obmedziť úlohu jadrovej energie v Iráne, aby ju tento štát nemohol použiť na výrobu jadrových zbraní. Dohodu v Iráne uvítali predovšetkým stúpenci súčasného prezidenta Hasana Rúháního, ktorý sa snaží o významné zlepšenie vzťahov s medzinárodným spoločenstvom a podporuje množstvo reforiem, ktoré sú tŕňom v oku konzervatívnejšej časti iránskeho establishmentu, ktorá je usadená napríklad v niektorých dôležitých výboroch iránskeho parlamentu – Madžlísu. Dohoda sa nepáči ani mnohým americkým republikánskym zákonodarcom, ktorým sa ju ale nepodarilo v Kongrese zvrátiť. Teraz však saudská poprava šiítskeho duchovného Nimra Bákira al-Nimra a následná eskalácia napätia medzi touto wahhábistickou, čo je sunnitská fundamentálna verzia islamu, feudálnou monarchiou a Iránom mohli ukončenie sankcií ohroziť.
Mnoho ľudskoprávnych aktivistov sa pýta, prečo neboli doteraz uvalené sankcie na Izrael pre jeho správanie k Palestínčanom a na Saudskú Arábiu pre totálne potláčanie ľudských práv a vývoz radikálneho wahhábismu. Je v tomto kontexte pravdou výrok z Orwellovej knihy Farma zvierat, že všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie?
Samozrejme, že niektoré štáty sú si rovné a iné sú si rovnejšie. O tom nie je pochýb. A tie najrovnejšie, teda najmocnejšie, majú svojich spojencov, nad ktorými držia ochrannú ruku. Dôvody môžu byť rôzne, od lojality danému režimu, jeho ropných zásob či bohatstva, ktoré umožňuje odkupovať veľké množstvo zbraní, až napríklad po vplyv židovskej loby vo Washingtone DC. Niekedy platí aj princíp – aj keď trochu zjednodušene a skreslene – že nepriateľ môjho nepriateľa by mal byť môj priateľ. V hierarchii týchto kritérií je rozsah porušovania ľudských práv v dolnej polovici daného rebríčka.
Do akej miery zmení poprava šiítskeho klerika Nimra Bákira al-Nimra v Saudskej Arábii vôbec pomer síl či rovnováhu na Strednom východe?
Nemyslím si, že už spomínaná poprava zmení pomer síl, ale iste vyostrí konflikt medzi sunnitskými štátmi, ako sú Saudská Arábia, Kuvajt, Katar, Spojené arabské emiráty a tak ďalej, a šiítskymi štátmi, predovšetkým Iránom a do značnej miery aj Irakom a podobne. Výrazne to poškodí snahy nájsť mierové riešenie vojen v Sýrii a Jemene, ale aj mierové riešenie palestínsko-izraelského konfliktu. Dúfal som, že poprava opozičného klerika, ktorý nikdy nepodporoval žiadnu formu násilia, vyvolá jednoznačné odsúdenie všetkých krajín, ktoré tvrdia, že chcú bojovať proti terorizmu a za dodržiavanie základných ľudských práv.
Ako berie podnikateľský sektor Česko-Slovensko-Iránsku obchodnú komoru (CSIOK)?
Momentálne má CSIOK niekoľko desiatok popredných českých firiem a ďalšie sa hlásia. Nijako sa s členstvom neponáhľame. Nechceme byť nejakou masovou obchodnou komorou. Ide nám predovšetkým o kvalitu a spoľahlivosť. Musíme byť schopní uistiť našich iránskych partnerov, že členom CSIOK je firma, s ktorou môžu bez obáv obchodovať, uzatvárať kontrakty a podobne. Preto záujemcov o členstvo preverujeme. Dôležité je odporúčanie niektorej zo zakladateľských spoločností. Predpokladáme, že počet záujemcov o členstvo sa zvýši po našej nedávnej návšteve Iránu.
Za ako dlho sa zmenia diplomatické pomery medzi oboma krajinami, ktoré sú len na stupni „chargé d'affaires“?
To záleží na ministerstvách zahraničia v oboch krajinách. My môžeme pre takýto dôležitý krok len pripravovať vhodnú pôdu. A to robíme. Dobré obchodné vzťahy vytvárajú vhodnú atmosféru pre dobré politické vzťahy a, samozrejme, vice versa. Som presvedčený, že dnes už neexistujú žiadne dôvody na znižovanie diplomatického zastúpenia. Iránska strana ich znížila v roku 1998 na protest proti vysielaniu Rádia Farda.
Pokiaľ si pamätám, jeho prítomnosť na českej pôde vyjednal s americkou stranou vtedajší prezident Václav Havel. Česi ale nemali a stále nemajú žiadnu možnosť akokoľvek ovplyvňovať obsah tohto vysielania do Iránu, pretože táto rozhlasová stanica patrí USA a je tiež nimi financovaná a kontrolovaná. My obsah toho vysielania ani nepoznáme. Nepoznal som ho ani v čase, keď som bol ministrom zahraničia. Počul som však, že pôvodný tón, ktorý bol ostro kritický k iránskemu režimu, je vraj teraz ďaleko zmierlivejší. A vraj má Rádio Farda len veľmi obmedzený počet poslucháčov. Dúfam, že sa diplomati oboch štátov skoro dohodnú na vhodnej formulácii, ktorá tento zostávajúci problém zmetie zo stola.
Nedávno, vlastne už počas zrušenia sankcií, sa uskutočnila prvá návšteva Iránu usporiadaná ministerstvom priemyslu. Ako ju hodnotíte?
Väčšina európskych, ale aj veľkých amerických firiem, sa pripravovala na ukončenie sankcií najmenej od minulej jari, a teraz majú už dohodnuté a podpísané zmluvy. Hneď ako budú napríklad bankové sankcie ukončené, na tieto zmluvy sa doplní len dátum a dajú sa realizovať. Česká republika, bohužiaľ, reagovala veľmi pomaly, a tak v čase, keď konkurencia dolaďuje posledné detaily zmlúv, my ešte len začíname. V okamihu, keď na začiatku minulého septembra letela do Iránu delegácia vedená (českým) ministrom zahraničia Ľubomírom Zaorálkom, tam už pred ním boli ministri väčšiny členských štátov Európskej únie. Početné a významné delegácie z Nemecka, Británie či Španielska sme v Teheráne videli, keď sme tam boli vlani v apríli s parlamentnou delegáciou vedenou podpredsedom Poslaneckej snemovne Vojtechom Filipom.
Očakávam, že aj aktuálna oficiálna podnikateľská návšteva pomôže k rozvíjaniu už nadviazaných prvých kontaktov a nadviazaniu nových obchodných vzťahov v oblastiach, o ktoré má Irán záujem a v ktorých sme mu my schopní vyjsť v ústrety. Bol tam (český) minister priemyslu a obchodu Jan Mládek, zástupcovia významných firiem z najrôznejších odvetví, akými sú napríklad energetika, čistenie odpadových vôd, zásobovanie vodou, doprava, cestovný ruch, petrochemický priemysel, sklársky priemysel, obrábacie stroje, farmaceutický priemysel, kúpeľníctvo a zdravotná starostlivosť, poľnohospodárstvo vrátane napríklad dovozu potravinárskych produktov, infraštruktúrnych stavieb, výstavby elektrární či priehrad a ďalších. CSIOK tiež úzko spolupracuje s iránskymi regionálnymi obchodnými komorami, ktoré veľmi často zastupujú rozvinuté regióny väčšie, než je Česká republika.
Jedným z cieľov tejto cesty bolo dobehnúť našu zahraničnú konkurenciu. Bohužiaľ, mal iránsky námestník ministra zahraničia Majid Ravanči, ktorý koncom minulého roka v Prahe na rokovaní so zástupcami CSIOK upozornil, že Česká republika zaspala, pravdu. Ako som sa už zmienil, konkurenčné firmy z iných štátov na formálne zrušenie sankcií nečakali, ale vyjednali si obchody tak, že ich môžu realizovať ihneď. My teraz musíme rýchlo vyjednávať a spoliehať sa na skvelú reputáciu bývalého Československa aj na dnešné schopnosti našich podnikateľov. Nie je to zase tak dávno, čo bol náš vzájomný obrat zhruba vo výške 526 miliónov amerických dolárov, kdežto po posledných rokoch ochladenia vzťahov sa scvrkol dokonca iba na dvadsaťpäť miliónov. Máme ambíciu tento vývoj zvrátiť a obnoviť predchádzajúce obojstranne výhodné vzťahy.
Niektorí podnikatelia sa ohľadom sankcií, hovorím o Kryme a Iráne, vyjadrovali, že hoci neboli uvalené na všetko, bankový svet a štátna byrokracia sa správajú tak, že sú sankcie absolútne. Jeden ruský podnikateľ si toto zažíval s českou byrokraciou ohľadom Krymu a sklárskych výrobkov. Český výrobca liečiv sa s tým stretol ohľadom exportu liekov do Iránu v bankách. Prečo sa toto deje?
Pre túto otázku by ste si mali vybrať vhodnejšieho adresáta. Nie som a nikdy som nebol podnikateľom. Z iránskej strany som počul, že Česká republika patrila k štátom, ktoré čo najstarostlivejšie dodržiavali sankcie. Rad firiem z mnohých iných štátov sa naučil tieto sankcie úspešne obchádzať. Irán bol veľmi citlivo postihnutý sankciami v oblasti bankovníctva, takže bol úplne odrezaný od systému Spoločnosti pre celosvetovú medzibankovú finančnú telekomunikáciu (SWIFT). Firmy, ktoré s Iránom obchodovali, si museli zaisťovať platby cez tretie štáty. Najväčší počet spoločností, ktoré s Iránom obchodovali aj počas sankcií, pochádza z USA. Poznám jednu výbornú českú skláreň, ktorá neprerušila svoj vývoz do Iránu a dnes tam má vynikajúcu reputáciu.
A nakoniec. Keby ste boli dnes predsedom Valného zhromaždenia OSN, aké by boli vaše hlavné rozhodnutia v novom roku?
Možnosti a právomoci predsedu VZ OSN sú veľmi obmedzené. Jeho najvýznamnejšími rolami sú hľadanie konsenzu medzi členskými štátmi a vyjednávanie. Iste by som podporil diplomatické úsilie o nájdenie mierového riešenia konfliktu v Sýrii a Jemene, ale snažil by som sa aj obnoviť mierové rokovanie o najstaršom ozbrojenom konflikte v agende OSN, ktorým je izraelsko-palestínsky konflikt. Realizácia napríklad dvoch štátov je evidentne nesmierne zložitá, ale nemali by sme úsilie vzdávať len preto, že sa nezdá schodné. Odmietol by som sa zmieriť so súčasnou situáciou v Gaze. Nechcel by som stratiť zo zreteľa ani Ukrajinu, ale tam je nutné spolupracovať predovšetkým s Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Skúšal by som nájsť diplomatické a politické riešenie pre Kurdov v Iraku, Sýrii aj v Turecku. Považoval by som za dôležité postrážiť, aby boli naplnené všetky dohody z Paríža o klimatickej kríze. S bohatými štátmi, zvlášť európskymi, by som dôslednejšie vyjednával o obnovení ich príspevkov do Potravinového fondu OSN, z ktorého OSN pomáhala chudobným krajinám, predovšetkým v Afrike. Mnoho európskych krajín tento svoj príspevok drasticky znížilo, vraj aby tieto finančné prostriedky použili na riešenie utečeneckej krízy. To sa mi zdá trochu absurdné, pretože znížením potravinovej pomoci Afrike či Libanonu sa zvýši bieda a hlad ľudí, ktorí potom opúšťajú svoje domovy v snahe o prežitie v Európe. A pripravoval by som OSN na to, čo vie najlepšie, teda riešiť po situáciu po konfliktoch, rekonštrukcie zničeného územia, obnovenie demokratického života vrátane zabezpečenia slobodných volieb a fungovania štátu. K tomu je však nutné predovšetkým zaistiť mier.
