Je správanie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá pozýva do Európy ďalších migrantov, správne?
Merkelová nepozvala ďalších a ďalších utečencov. V kritickej situácii ukázala, že má srdce, a povedala, že utečenci môžu prísť. Mohla tiež povedať: „My budeme strieľať alebo necháme všetkých zomrieť.“ Utečenci sú obeťami diktátorských režimov, vojny a neistoty. Tisíce utečencov umierajú po ceste, a keď Merkelová zareagovala humánne, dostala sa pod obrovský tlak. To nie je správne. Človek sa nemôže stále odvracať. Nemôžeme všetky hranice zatvoriť a v pokoji žiť, keď islamisti zabijú každý deň stovky ľudí. To sa už nedá. Som za humánnu politiku pre utečencov a kritizujem vlády EÚ, keď opakovane vyhlasujú, že nemôžu vôbec nič urobiť. To je neľudské.
V Európe dnes veľmi rezonujú správy o sexuálnych útokoch na ženy zo strany migrantov na Silvestra v Nemecku, napríklad v Kolíne nad Rýnom. Čo si o takomto správaní myslíte a nemôže to úplne zničiť dnešnú skôr proutečeneckú politiku európskych mocností?
To, čo sa stalo v Kolíne na Silvestra, je neuveriteľné a je to nová dimenzia násilia na ženách. Má to čo do činenia s patriarchálnou kultúrou islamu a tiež s islamistickým hnutím, ktoré je proti slobode a emancipácii. Hádže to veľmi zlé svetlo na všetkých utečencov a napomáha pravicovým extrémistom.
Akým spôsobom by mohol byť vzťah mužov z moslimských krajín, kde vyznávajú patriarchálnu kultúru, voči ženám kultivovaný?
Myslím si, že všetci muži z takzvaných islamských krajín nie sú násilníci alebo obrancovia starých poriadkov, ktoré tvrdo potláčajú ženské práva. A tí, ktorí takí sú, by mali vedieť, že tu v Nemecku nemôže žiadny muž ponižovať, biť alebo znásilňovať ženy. Tu existujú zákony a tradície. Tu ľudia za práva žien bojovali a niektoré veci zmenili. Každý utečenec sa to musí naučiť a akceptovať. Integrácia a zákony by nám mali pomôcť.
Prečo ste vytvorili nemeckú Centrálnu radu exmoslimov?
Centrálna rada exmoslimov je organizácia, ktorú sme založili v roku 2007, pretože sme boli proti jednej z islamských konferencií. Nemecká vláda spolu s islamskými organizáciami a Centrálnou radou moslimov totiž usporiadali islamskú konferenciu, ktorá označila štyri milióny ľudí za moslimov a vyhlásila, že s týmito organizáciami uskutoční integráciu. To nebolo správne. S imámmi, Moscheebau (výstavbou mešít) a islamistami sa nedá uskutočniť úspešná integrácia. Práve naopak. Mladí ľudia sa radikalizovali a máme tu paralelnú spoločnosť. Islamisti teraz majú veľký vplyv a v podstate zvíťazili. Ale my sme za sekularizmus, proti šatkám na hlave detí v škole a tak ďalej. Sme proti burke. Chceme so všetkými ľuďmi v Nemecku žiť v mieri.
Aký je váš budúci scenár pre Európu?
Myslím si, že žijeme v situácii, keď kapitalistický systém spôsobil veľmi veľa biedy a problémov. Na jednej strane máme internet a sociálne médiá, ktoré nám pomáhajú. Na tej druhej už máme tridsaťsedem rokov čo do činenia s politickým hnutím, ktoré nazývame politický islam, a toto hnutie zapríčinilo celosvetovo mnoho problémov. Prináša každý deň teror, porušovanie ženských, respektíve ľudských práv a neistotu.
Keď sa tento politický islam týka hlavne ľudí v islamských krajinách, všetci môžu pomôcť. Keď teda z Iránu odíde islamský režim, ide o východisko z kritickej situácie. Európa sa z môjho pohľadu musí s týmito problémami vyrovnať a nastoliť inú politiku. Žiadna spolupráca s terorizujúcimi režimami, ale zintenzívnenie spolupráce s občianskymi, robotníckymi a ženskoprávnymi hnutiami. Čo sa týka ľudí, som optimistka. Keď ťaháme za jeden povraz, sme silní.
Ako ste sa stali komunistkou? Ide o tradíciu v rodine, po prečítaní diel Marxa či Lenina alebo z iného dôvodu?
Mala som asi osemnásť rokov, keď som prečítala Karla Marxa. Žila som v Iráne a kritizovala Šáhovu vládu. Ako študentka som spoznala ľavicovo orientované hnutia, ktoré boli veľmi aktívne. Ako pätnásťročné dievča som prestala byť moslimkou, neskôr som sa stala materialistkou. V priebehu času potom komunistkou, pretože som kritizovala celý systém. Nikdy som nemala rada Sovietsky zväz, Stalina a iných vrahov. My sme mali v Iráne humanistický a praktický komunizmus. Učila som sa od Marxa, Lenina a tiež od známeho iránskeho marxistu Mansoora Hekmata.
V súčasnosti prestali platiť sankcie uvalené na Irán. Ako vôbec vnímate politiku sankcií?
Myslím si, že sankcie, ktoré sa týkajú potravín a liekov, sú zlé a ľudia nimi trpia. Ale v Iráne je hlavným problémom vražedný režim, ktorý si bez ohľadu na sankcie vzal milióny ľudí za rukojemníkov a dáva miliardy dolárov teroristickým organizáciám. A tým celý región znepokojuje.
Čo si myslíte o disproporciách, keď sa v Izraeli či Saudskej Arábii porušujú ľudské práva, pričom tieto krajiny sankcionované nie sú. Nejde o klasický zákon džungle, teda zákon silnejšieho? Nejde o akýsi elitársky výber USA a krajín zo Západu, pri ktorom je spravodlivosť slepá?
USA, EÚ, takže aj Nemecko, sú súčasťou našich problémov. V Iráne, Iraku a Afganistane sú islamské barbarské režimy. Západné vlády pritom islamistom pomáhali; a čo sa týka porušovania ľudských práv, doteraz mlčali. Mlčali ohľadom kameňovania, popráv a porušovania práv žien v Iráne a Saudskej Arábii. Dnes pomáha Putin Iránu a jeho barbarskému režimu. Obama zase pomáha islamistom na druhej strane. Obaja potom o ľudských právach nehanebne mlčia. My sme proti vojne a proti spolupráci s diktátormi. Myslíme si, že sekulárne a humanistické hnutia by mali dostať pomoc. Boj za spravodlivosť by skrátka mal byť skutočný.
| Mina Ahadi sa narodila v roku 1956 v iránskom Abhare a stala sa členkou tamojšej komunistickej strany. Je občianskoprávna aktivistka, ktorá bojuje hlavne proti trestu smrti a kameňovaniu. Jej manžela, tiež politického aktivistu, popravili na výročie ich svadby. Stará sa o dve dcéry. Je tiež zakladateľkou nemeckej Centrálnej rady exmoslimov, čo je organizácia osôb bez vyznania, ktoré boli moslimami alebo pochádzajú z islamských krajín. Rada bola založená v roku 2007, má viac ako sto členov a pobočky vo Veľkej Británii, Holandsku a Škandinávii. V tom čase dostala Ahadi v Británii cenu Sekularista roka. V súvislosti s vyhrážkami smrťou žila určitý čas pod policajnou ochranou. |
